Predseda SAV Jaromír Pastorek upozorňuje, že okresanie balíka o desať miliónov eur by znamenalo nielen hromadné prepúšťanie. „Ak by sa rozpočet takto prijal, museli by sme prepustiť asi päťsto ľudí a bolo by ohrozených viacero projektov. Nepovažujeme to za správne, budeme bojovať,“ hovorí predseda SAV Jaromír Pastorek. Podľa návrhu rozpočtu by 60 organizácií SAV malo dostať celkovo 47 miliónov eur.
Dodal, že takto je to každý rok. „Som optimista, že sa to nakoniec vyargumentuje. Nevidím nijaký racionálny dôvod na to, aby sa mal organizácii, ktorá je z hľadiska vedy a výskumu najvýkonnejšia, takto krátil rozpočet,“ dodal Pastorek.
Podobne to vidí Ján Sedlák, riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV. „Tento rozpočet vyzerá oveľa horšie ako vlani. Ak to bude takto schválené, riaditelia ústavov nebudú mať na platy,“ hovorí Sedlák.
Sedlák pripomína, že v investíciách do vedy a výskumu je Slovensko medzi poslednými spomedzi 28 krajín EÚ, financie chýbajú aj v Agentúre na podporu výskumu a vývoja, ktorá už dva roky nevyhlásila grantovú výzvu. Vedecké pracoviská sú síce vďaka eurofondom vybavené prístrojmi, ale vedci prácne zháňajú peniaze na materiál a samotný výskum. A keďže slovenská veda je podvyživená, vedcom sa aj ťažšie konkuruje aj v súťaži s inými pracoviskami z EÚ o získanie veľkých európskych grantov. Šetrí sa pritom všade. „Ešte šťastie, že tento rok bola mierna zima. Dosť sa usporilo na kúrení,“ podotkol šéf Ústavu experimentálnej onkológie.
Škrty a prepúšťanie by „na akadémii napáchali obrovské škody,“ hovorí Karol Iždinský, riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. Vychovať vedeckého pracovníka totiž trvá roky. „Keď niekoho prepustíte, na ulici nenájdete ďalšieho, ktorého zamestnáte vo chvíli, keď budú nejaké peniaze,“ zdôrazňuje Iždinský. Niektoré vedecké disciplíny sa podľa neho ani nepodarí revitalizovať. „Lebo to skutočne trvá roky, aj to len za predpokladu, keď je od koho sa učiť. A keď sa zbavíte toho, od koho by sa mladí mohli naučiť, tak to môžu byť fatálne zmeny,“ pripomína.
Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV upozorňuje, že už teraz je ich rozpočet napätý. Tento rok museli niektorým skracovať úväzky, ak by prišlo ďalšie znižovanie, museli by prepustiť jedného možno dvoch ľudí. „Krátilo sa aj tento rok a rozpočet je taký, že keď sa niečo pokazí alebo máme nejaký nečakaný výdavok, ocitneme sa v situácii, keď treba riešiť dilemu, či budeme kúriť, alebo či si budeme môcť dovoliť ísť na terénny výskum na východné Slovensko,“ hovorí Kusá.
Pri európskych projektoch sa zároveň dostávajú do prekérnych situácii, keď nemajú peniaze na zálohové platby, ktoré neskôr uhrádza Brusel. „Už som rozmýšľala aj o tom, či by nebolo možné, aby nám štát poskytoval pôžičky – peniaze, ktoré sa ešte v ten istý rok vrátia do rozpočtu, keď ich Brusel preplatí,“ hovorí Kusá. Taký prípad riešia aj teraz, keď nemajú na vyplatenie financií na stážistu z Veľkej Británie.
Ministerstvo financií návrh na budúcoročné škrty pre SAV odôvodňuje rovnako ako vlani – šetriť sa má na základe prebiehajúcej reformy verejnej správy ESO. V rámci nej sa tlačí na zlučovanie a znižovanie počtu organizácií SAV. V súčasnosti funguje na SAV vyše 60 rozpočtových a príspevkových organizácií.
Najskôr sa má však zmeniť ich postavenie z hľadiska hospodárenia a ústavy sa majú transformovať na verejno-výskumné inštitúcie, čo by im umožnilo väčšiu možnosť spolupráce s firmami. Prípravu nového zákona o verejných výskumných inštitúciách chcel rezort školstva ešte za predchádzajúceho vedenia stihnúť tak, aby bol účinný od januára 2015.
Veda sa má však uskromniť aj v iných častiach rozpočtu. Verejné výdavky v oblasti vedy a techniky v kapitole rezortu školstva sa majú znížiť o 136 miliónov eur, uberie sa najmä z eurofondov. „Pokles týchto zdrojov medziročne predstavuje 55 percent. Ministerstvo školstva na rok 2015 na oblasť vedy a techniky rozpísalo nižší objem výdavkov oproti schválenému rozpočtu na rok 2014,“ uvádza rezort financií v návrhu rozpočtu.
Na druhej strane majú podľa návrhu rásť výdavky z operačného programu výskum a vývoj. Ministerstvo školstva považuje zverejnený dokument za „prvotný návrh, o ktorom sa bude naďalej rokovať“.
V porovnaní so situáciou z minulého roka môžu byť o niečo pokojnejšie vysoké školy, návrh štátneho rozpočtu sa ich tentoraz nechystá ukrátiť o vyše 20 miliónov eur. Výrazne si však nepolepšia a ich výdavky majú byť podobné ako tento rok, keď sa museli uskromniť. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie považuje tento návrh za realistický.
„V optimistickej verzii by som videl ešte o 20 miliónov eur viac, ale buďme realisti. Tento rok ešte stále máme o niekoľko miliónov eur menej, ako je navrhnutých na budúci rok,“ hovorí Rudolf Kropil, rektor Technickej univerzity vo Zvolene. Na ďalší rozvoj a vedeckovýskumnú činnosť však budú musieť vysoké školy hľadať ďalšie zdroje.
Rozvoj a výskum na vysokých školách však môže ovplyvniť aj znižovanie financií z eurofondov a ich spolufinancovanie, keďže eurofondy sú často jediné investície, ktoré do škôl idú. Kropil upozorňuje, že jedno sedemročné rozpočtové obdobie eurofondov sa končí a nové začína. „Pre nás je dôležité celé programovacie obdobie rokov 2014 – 2020, ako naň nabehneme, ako budú alokované výdavky na vedu a inovácie a ako ich budeme schopní čerpať,“ povedal.
{* sablona=„infobox_v_clanku“ | ikona="" | content="" | typ="" *}
Firma, ktorá investuje do vedy, zaplatí nižšie dane
Firma, ktorá bude vyvíjať nový produkt alebo spustí výskum, dostane od štátu od budúceho roka daňovú úľavu. Výdavky na výskum a vývoj si budú môcť podnikatelia odpočítať cez tzv. superodpočet. Kým v súčasnom návrhu ministerstva financií sa hovorí o 25-percentnom strope na budúci rok, rezort hospodárstva chce ísť vyššie, a to až na 60 percent.
Podľa informácií Pravdy by malo kompromisné riešenie prísť až v roku 2016, keď by si firmy mohli odrátať polovicu zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj. Okrem 25-percentného superodpočtu z daní si budú môcť firmy podporujúce výskum a vývoj po novom odpočítať ďalších 25 percent zo mzdových nákladov zamestnanca, resp. novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl, a to počas prvého roka, keď ich firma prijala.
Ďalších 25 percent si budú podnikatelia môcť odrátať z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj. Úľavy rieši rezort financií cez zmenu zákona o dani z príjmu.
(IB)