Rezort kultúry prichádza s novým zákonom o audiovízii

Komplexná úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v audiovízii, úprava evidencií slovenských audiovizuálnych diel, osôb a nezávislých producentov sú niektoré z hlavných cieľov nového zákona o audiovízii, ktorý pripravilo Ministerstvo kultúry (MK) SR.

22.08.2014 10:30 , aktualizované: 11:15
debata

Ako uviedol hovorca MK SR Jozef Bednár, nová norma výrazne mení postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a tiež zavedie nové podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenska. Návrh prináša aj viaceré zmeny v oblasti evidencie. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa k nemu dá vyjadriť do 4. septembra.

“Dôležitými zmenami sú tiež posilnenie kompetencií Rady Slovenského filmového ústavu, ktorá bude v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, a vytvorenie nového orgánu Slovenského filmového ústavu – Komisie pre audiovizuálne dedičstvo,“ doplnilhovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.

Návrh zákona podrobnejšie upravuje pôsobnosť a výkon funkcie generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Taktiež mení zloženie a posilňuje kompetencie rady, ktorá okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností SFÚ a volí a odvoláva generálneho riaditeľa SFÚ.

„S cieľom zabezpečiť odbornosť rady ako orgánu dohľadu sa mení jej zloženie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci zo všetkých hlavných oblastí pôsobnosti SFÚ (propagácie a prezentácie audiovízie, ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, vedeckej a výskumnej činnosti). Členov rady, rovnako ako aj členov dozornej komisie bude v zmysle návrhu menovať a odvolávať minister kultúry,“ uvádza MK SR v návrhu.

Slovenský filmový ústav sa k zmenám, ktoré výrazne ovplyvnia jeho fungovanie, vyjadrí podrobne v septembri po skončení medzirezortného pripomienkového konania. Zatiaľ zmenu víta. “K zmene Audiovizuálneho zákona dochádza od jeho vzniku v roku 2007 po prvýkrát, čo považujeme za pozitívum vzhľadom na to, že zohľadňuje nové skutočnosti v audiovízii,“ konštatovala tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.

SFÚ pripomína, že k návrhu sa počas jeho pripomienkovania môžu vyjadriť aj stavovské organizácie v oblasti kinematografie. “Oficiálne stanovisko k nemu vydáme, keď bude návrh po zapracovaní pripomienok vo výslednej podobe a MK SR ho predloží na schválenie do Národnej rady SR,“ dodala Nôtová.

V nadväznosti na navrhovaný nový zákon o audiovízii sa majú zmeniť viaceré zákony, medzi nimi i zákon o Audiovizuálnom fonde (AVF). Zmeny týkajúce sa AVF považuje jeho riaditeľ Martin Šmatlák za systémové riešenie v oblasti neštátnych príspevkov do fondu.

Zmeniť sa konkrétne má základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do AV-fondu. Príspevok má byť jedno percento z každej predanej vstupenky na predstavenie za posledný kalendárny rok.

Dôvodom „je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín,“ uvádza MK SR.

Podľa riaditeľa AVF Martina Šmatláka sa fond prikláňa k stanovisku MK SR, že by bolo vhodné a spravodlivé určiť aj príspevok z kín percentuálnym podielom, rovnako ako sa určujú všetky ostatné príspevky.

“Zatiaľ je to totiž jediný príspevok, ktorý je určený nominálne konkrétnou sumou príspevku – bez ohľadu na cenu konkrétnej vstupenky v kine a tiež bez ohľadu na vývoj cien na trhu,“ priblížil súčasný stav Šmatlák. Ako ďalej uviedol, "je predsa rozdiel, či niekto platí tri centy zo vstupenky, ktorá stojí tri eurá alebo tri centy zo vstupenky, ktorá stoji sedem eur.“ Predpokladá však, že o tejto otázke bude ešte diskusia s prevádzkova­teľmi kín.

Ministerstvo kultúry zároveň chce, aby príspevok do AVF platili aj poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (video on demand, VOD). Má to byť jedno percento z ich celkových príjmov za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. MK SR tým chce zabezpečiť AVF stabilné finančné zdroje.

“Obsahom svojich podnikateľských aktivít totiž tieto subjekty patria do okruhu používateľov audiovizuálnych diel, ktorí už sú prispievateľmi do fondu,“ okomentoval navrhovanú novinku Martin Šmatlák.

Doplnil, že naša legislatíva týchto prevádzkovateľov vyčleňuje z distribútorov audiovizuálnych diel, ktorí už sú prispievateľmi do fondu a definuje ich ako skupinu poskytovateľov osobitných služieb. Preto podľa Martina Šmatláka “je potrebné upraviť ich ako osobitnú skupinu prispievateľov do fondu“.

Riaditeľ AVF v tejto súvislosti pripomína, že “podobne je to aj v Českej republike a tento segment audiovizuálneho trhu sa podieľa na tvorbe verejných zdrojov pre audiovíziu aj v iných krajinách“.

Maďarič s návrhom rozpočtu nesúhlasí, bude rokovať

Za neprijateľný považuje minister kultúry Marek Maďarič aktuálny návrh rozpočtu pre ministerstvo kultúry na rok 2015. Návrh je podľa šéfa rezortu kultúry „v konečnom dôsledku aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala poskytnúť kultúre výraznejšiu podporu“.

Uvádza sa to v stanovisku ministra kultúry k výzve predstaviteľov kultúry vláde SR nazvanej „Načo kultúra?“. Umelci vo výzve zverejnenej vo štvrtok 21. augusta žiadajú vládu, aby rozpočet na rok 2015 neznižovala.

„Ministerstvo kultúry na jednej strane prichádza zo systémovými zmenami, ako je napríklad už vládou schválený Fond na podporu umenia, na druhej strane pracuje s rozpočtom, ktorým sa veľmi ťažko napĺňajú stanovené priority, už nehovoriac o očakávaniach kultúrnej obce,“ uvádza sa ďalej v reakcii MK SR. Ako dodal hovorca Jozef Bednár, „z tohto hľadiska minister kultúry bude rokovať s ministrom financií o úprave navrhovaného rozpočtu“.

Signatári podpísaní pod výzvu vláde SR chcú, aby úmerne k významu kultúry pre spoločnosť budúcich desaťročí rozpočet kultúry postupne zvyšovala, a tým naplnila svoje programové vyhlásenie, schválenú Stratégiu rozvoja kultúry aj európske štandardy.

Podľa zverejneného návrhu rozpočtu na rok 2015 sú celkové zdroje pre rezort kultúry navrhnuté vo výške 172,5 milióna eur a kultúra by tak mohla dostať o 9,96 mil. eur menej ako tento rok. Signatári si myslia, že ministerstvo kultúry je nielen jedným z najmenej financovaných rezortov, ale pravdepodobne aj rezortom najmenej váženým.

„Dôkazom je príkry rozpor medzi každoročným znižovaním rozpočtu a Stratégiou rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020, ktorá predpokladá zvyšovanie finančných prostriedkov do kultúry a ktorú vláda SR schválila 14. mája 2014,“ uvádzajú.

Vo výzve vláde upozorňujú, že v návrhu budúcoročného rozpočtu sa výdavky pre kultúru znižujú približne o 10 % oproti roku 2014. Pripomínajú, že podobné sa stalo aj medzi rokmi 2013 a 2014, keď kultúra dostala o 10 percent menej.

„Zníženie postihne najviac dotačný systém, čiže neštátnu kultúru, a to poklesom asi o 17 %. Pre viaceré aktivity a organizácie na Slovensku to nie je iba zlá správa, ale zvonenie do hrobu,“ píše sa vo výzve vláde.

Vládu v nej ďalej upozorňujú, že v porovnaní s okolitými štátmi dáva Slovensko na kultúru dlhodobo najmenej – len 0,39 percent HDP ročne. V Maďarsku je to podľa nich 0,57 percent, v Poľsku 0,59 percent, v Českej republike 0,74 percent a napríklad Estónsko podporuje svoju kultúru 1,8 percenta HDP.

„V čase, keď Európska únia zdôrazňuje kľúčový význam umenia, kultúry a kultúrneho kreatívneho priemyslu pri budovaní vzdelanostnej spoločnosti, vláda Slovenskej republiky znižuje rozpočet rezortu kultúry o takmer 10 %. A nie je to po prvý raz,“ pripomínajú signatári.

„Kultúra je nositeľom inovácií, tvorcom pracovných miest, aktivizuje ekonomiku a rozvíja turistický ruch. Zároveň buduje identitu, prispieva k tolerancii a zvyšuje kvalitu života,“ upozorňujú signatári vládu.

Pod výzvu sa podpísali: riaditeľka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová, spisovateľ Michal Hvorecký, skladateľ Ľubo Burgr, Slávo Krekovič z A4 – Priestor súčasnej kultúry, Dušan Vincen z Divadla SkRAT a Marek Adamov z kultúrneho uzla Stanica Žilina – Záriečie.

debata chyba
Viac na túto tému: #Audiovizuálny fond #Ministerstvo kultúry #Slovenský filmový ústav #audiovizuálny zákon