Matulník sa domnieva, že vo výskume pri formulácii otázok a variantov odpovedí viackrát porušili metodologické princípy, ako sú zrozumiteľnosť otázok, nezavádzanie a neobmedzovanie respondenta či vzájomná výlučnosť odpovedí.
Respondentov sa napríklad pýtali, či podľa nich majú duchovní vykonávať len náboženské činnosti alebo aj politicko-verejné. Podľa výskumu si 79,81 percenta opýtaných myslí, že duchovní a kňazi by mali vykonávať len náboženské činnosti a do politiky by sa miešať nemali.
Matulník reaguje, že znenie otázky „Majú podľa vášho názoru duchovní vykonávať len čisto náboženské činnosti alebo aj politicko-verejné?“ je zavádzajúce, keďže nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom politicko-verejné činnosti. "Sú aj iné činnosti, ktoré kňazi vykonávajú a pritom ich nemožno zaradiť ani medzi „čisto náboženské“ ani medzi politicko-verejné. Ak kňaz pôsobí v charitatívnom projekte, alebo sa angažuje o zlepšenie verejného priestoru obce, nie je jasné, či robí iba čisto náboženské činnosti, alebo iba politicko-verejné. Keď sa duchovní vyjadrujú k závažným spoločenským problémom, tiež nejde o výlučne náboženské činnosti,“ tvrdí.
Príkladom nesprávnych formulácií sú podľa Matulníka odpovede na otázku Ako by mal byť podľa vášho názoru upravený vzťah cirkví a štátu? Pri tejto otázke boli nasledovné možnosti odpovedí: úplná odluka štátu a cirkví; podpora cirkví v niektorých oblastiach verejného záujmu; podpora pre cirkvi a aktivity určené len pre vlastných členov; štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví; štát má podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi; neviem.
Respondenti vraj môžu veľmi odlišne chápať význam výrazu „úplná odluka štátu a cirkvi“. Ako dodal, tento termín nie je definovaný ani v našom právnom systéme. Varianty odpovedí sa navyše podľa neho navzájom nevylučujú, napríklad možnosť odpovede „podpora cirkvi v niektorých oblastiach verejného záujmu“ nie je v protiklade s možnosťou „štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví“.
Z prieskumu vyplynulo, že takmer tretina (31,34 percenta) z opýtaných je za úplnú odluku štátu a cirkvi a približne štvrtina respondentov (26,24 percenta) si myslí, že štát by mal cirkev podporovať len v tých oblastiach, ktoré sú aj vo verejnom záujme. Na druhej strane 15,61 percenta oslovených je presvedčených, že štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví a podľa 5,25 percenta respondentov by mal štát podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi.
„Pri nedodržaní metodologických princípov sa výskumom získavajú skreslené výsledky. Uverejňovanie takýchto údajov môže manipulovať verejnú mienku a dajú sa propagandisticky zneužiť. Nemôžu byť podkladom pre rozhodovanie o dôležitých spoločenských otázkach,“ ukončil Matulník.
Výskum s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku sa konal od 29. mája do 8. júna na vzorke 1 215 respondentov, dáta zbierala a spracovala agentúra Focus. Na projekte spolupracujú Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.