Kandidátka skončila ako prvá v konkurze až po ústnej časti, v písomnej časti bola druhá. Uspela tak na súde, kde pracuje ako sudkyňa jej matka.
Denník Pravda ešte v máji a v júni informoval o viacerých výberových konaniach na sudcov, pri ktorých boli podozrenia na ich priebeh. Upozornil na ne čitateľ, ktorý štyri dni pred ukončením konkurzov napísal, kto ich vyhrá, a tak sa aj stalo. Medzi konkurzmi, na ktoré Pravda poukázala, bolo tiež výberové konanie v Rožňave.
Kandidátov na vymenovanie za sudcov navrhuje prezidentovi Súdna rada. Prezident jej podpredsedovi Jánovi Vankovi napísal list, prečo zatiaľ nepristúpil k vymenovaniu kandidátky za sudkyňu. „Kandidátka neuspela v inom výberovom konaní. Pracuje na okresnom súde, kde kandiduje, jej matka tam pôsobí dlhé roky ako sudkyňa, výberovú komisiu vymenoval predseda tohto súdu. Pochybnosti vzbudzuje aj fakt, že kandidátka vyhrala až po ústnej časti výberového konania, v ktorom výrazne, ale bez možnosti akejkoľvek kontroly, uspela nad ostatnými uchádzačmi,“ vysvetlil dôvody hovorca hlavy štátu Peter Petrus. Upozornil tiež, že Súdna rada sa týmto pochybnostiam na júnovom zasadnutí nevenovala. Podľa prezidenta by ich však mala potvrdiť alebo vyvrátiť.
Súdna rada sa bude listom prezidenta zaoberať. "Tu je problém v tom, možno pre vás, pre mňa to problém nebol, že je to dcéra sudkyne,“ povedal v utorok podpredseda rady Vanko. Nevedel však povedať, ako sa s pripomienkami prezidenta vyrovnajú.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec nemal žiadne výsledky vyšetrovania, ktoré by spochybňovali konkurz v Rožňave. Borec uviedol, že nemá právomoc, aby mohol konkurz prešetriť, a rovnako ich podľa ministra nemá ani Súdna rada. Ak by bol spáchaný trestný čin, vyšetrovanie by malo byť podľa šéfa rezortu spravodlivosti vecou orgánov činných v trestnom konaní.
Ústavný právnik a bývalý člen Súdnej rady Eduard Bárány nevedel uviesť, aký bude ďalší postup rady. "Je to prinajmenšom neobvyklé prerušenie konania,“ poznamenal Bárány s tým, že postupu prezidenta nerozumie.
Jeden z právnikov, ktorý nechcel zverejniť svoje meno, predpokladá, že prezident zastavil menovanie preto, aby sa konkurzom v Rožňave opätovne zaoberala Súdna rada a zrejme až potom definitívne rozhodne, či sa kandidátka sudkyňou aj stane.
Judita Gabonaiová Hrenčuková sa k postupu hlavy štátu vyjadriť nechcela, pretože všetky informácie, ktoré má, boli len z médií. "Nič oficiálne som nedostala, takže nemám k tomu čo povedať,“ uviedla v utorok pre Pravdu.
Predseda Okresného súdu v Rožňave v júni povedal, že pri vyhlásení konkurzu aj výbere členov komisie postupoval zákonne. "Samotné výberové konanie vykonala výberová komisia, ktorej členom som nebol, a preto sa k priebehu a k hodnoteniu výberovej komisie vyjadriť neviem,“ konštatoval Viliam Hlaváč. Podľa zápisnice o priebehu výberového konania Gabonaiová Hrenčuková v písomnej časti získala 94 bodov a skončila druhá za iným z kandidátov, ktorý ich mal 96. V ústnej časti členovia výberovej komisie ohodnotili odpovede uchádzačov na vlastnom hárku. Prideľovali body v rozpätí stupnice 0 až 24. Najnižší počet bodov, ktorý musel uchádzač dosiahnuť, aby úspešne absolvoval ústnu časť, je 72 z celkového možného počtu 120 bodov. Judita Gabonaiová ich mala najviac – 80. Zvyšní adepti o miesta sudcov nedosiahli potrebnú minimálnu hranicu 72 bodov.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
V ústnej časti konkurzov hrá dôležitú úlohu veľká miera subjektivizmu. Advokátka Eva Kováčechová spolupracujúca s organizáciou Via Iuris povedala, že z monitoringu výberových konaní im vyšlo, že objektívnejšie sa dá posúdiť písomná časť ako ústna. Preto si myslí, že vyššiu váhu by mala mať práve písomná časť. Pôvodne sa takto konkurzy aj diali, ale po nástupe súčasnej vlády sa balans preniesol v prospech ústnej skúšky. "Navrhovali sme preto, že ústna časť by sa mala nahrávať a aby bola verejne dostupná tak, ako sú k dispozícii výsledky celého výberového konania,“ poznamenala Kováčechová. Prezident Kiska v utorok celkovo vymenoval sedem sudcov bez časového obmedzenia, ktorí začnú pôsobiť na okresných súdoch. Zuzana Dojčánová pôjde do Galanty, Zuzana Gašpírová do Bratislavy II, Monika Kráľová do Spišskej Novej Vsi, Michal Novotný do Dunajskej Stredy, Zuzana Slušná do Trenčína, Radoslav Smatana do Partizánskeho a Matúš Tarcala do Svidníka.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.