Chce tak ako jeho predchodca posilniť prírodovedné predmety a záujem o technické odborné školy, ale nebude to školám direktívne diktovať. „Chcem skôr vytvárať prostredie, ktoré bude motivovať,“ hovorí Pellegrini. Angličtina aj naďalej zostane ako povinný cudzí jazyk.
Od septembra začnú platiť prísnejšie kritériá na prijímanie žiakov na stredné školy. Zvýši sa tým motivácia žiakov učiť sa?
Toto sa tou zmenou asi sledovalo. Prax nám ukáže, aké to bude mať dosahy. Dúfam, že to zvýši motiváciu pre deti a zároveň možno konečne rozprúdime diskusiu o tom, že nie všetci by mali ísť študovať na gymnáziá a že naozaj je v tomto štáte nedostatok aj odbornej pracovnej sily. Aby si aj rodičia uvedomili, že nasmerovať deti do odborného vzdelávania je možno lepšie, ako snažiť sa pochváliť pred okolím, že moje dieťa chodí na gymnázium. Mohli by sme začať viac o tom rozprávať a robiť osvetu, aké rôzne povolania existujú, aké sú zaujímavé a často dobre platené a aký je po nich dopyt, aby dali deťom dobrú budúcnosť.
Takže súhlasíte s trendom, čo začal váš predchodca, teda zvýšiť záujem o odborné školy?
S trendom súhlasím, ale stále to musí byť možnosť voľby. Musíme dosiahnuť, aby sme mali dobre informovaného rodiča a žiaka. Vtedy sa dáva dobrý predpoklad k tomu, aby rodič zvážil, ako bude dieťa motivovať. Na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania som práve hovoril o projekte, cez ktorý sa pripravuje systém, aby sme už piatakov na základných školách skúšali testovať nie z vedomostí, ale k čomu inklinujú, či majú skôr technické nadanie, alebo sú skôr humanitného zamerania. Pilotné testy sa robia už dnes.
Ako budú testy vyzerať?
Mala by to byť aplikácia, do ktorej budú vstupovať pedagógovia, ktorí sa na škole venujú poradenstvu. Budú tam namodelované úlohy, cez ktoré by sa hravou, nenásilnou formou mali dať identifikovať danosti dieťaťa na daný predmet. Zároveň ale musíme zvýšiť počet škôl, do ktorých sa dostane vybavenie technického charakteru, či už dielne, alebo laboratóriá, pomôcky pre výučbu biológie, chémie a iných vied, aby sme v deťoch vzbudili záujem. Ako dnes môžete niekoho presvedčiť, aby šiel študovať chémiu, keď mu neviete v laboratóriu ukázať nejakú chemickú reakciu, keď niečo dymí, zmení farbu a podobne? Chcem to robiť takouto formou, nie násilne prikazovať, toľko ľudí musí študovať za stavbára, toľko za kominára a podobne. Chcem skôr vytvárať prostredie, ktoré bude motivovať.
Bude sa posilňovať prírodovedné vzdelávanie, ako sa to plánovalo? Rátalo sa tam aj s pracovným vyučovaním.
Diskusie stále prebiehajú. Som za to, aby sme zintenzívnili polytechnickú výchovu na školách, ale mojou povinnosťou je najskôr vytvoriť na to na školách podmienky. Na mnohých školách dnes už vôbec nie sú žiadne dielne. V rámci národných projektov sa robilo množstvo analýz a pasportizácia majetku škôl a vybavenia. Musím zistiť, ako sme technicky pripravení. Som za to, že deťom na základnej škole určite nemôže uškodiť, ak v rámci vyučovania budú mať raz pestovateľské práce a raz nejaké technické zameranie, aby sme im umožnili stretnúť sa s fyzickou prácou. Ale rozhodnutie, či to bude povinné, ešte len príde.
Zostane povinná angličtina?
Tu môžem povedať, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote zostane povinná od tretieho ročníka. Tu ale musíme riešiť kvalitu učiteľov a musíme si priznať, že nie všade je kvalita výučby na takej úrovni, ako by mala byť, pretože na mnohých školách sa pre nedostatok učiteľov musia niektorí preškoliť aj na výučbu cudzieho jazyka.
Bude povinný aj druhý cudzí jazyk?
To je tiež zatiaľ otázka. Ale skôr by som chcel, aby školy mohli mať triedy so zameraním viac na jazyky alebo také, kde budú skôr matematici, technici. Nepredpisoval by som teraz natvrdo každému matematiku a každému druhý cudzí jazyk. Dieťa, ktoré má umelecké nadanie, pravdepodobne skôr poškodíme, keď ho zviažeme, aby malo rozšírený obsah matematiky. Druhý cudzí jazyk by som nechal voliteľný.
Diskusie vyvolalo aj to, či budú školy viac zviazané stanovením predmetov podľa ročníkov.
Pri revízii štátneho vzdelávacieho programu musíme vyhovieť dvom prúdom. Máme školy, ktoré sa naučili tvoriť si vlastný vzdelávací program, a tie volajú po tom, aby sme ich nezviazali. Na druhej strane je kopa pedagógov, ktorí s tým nemajú dobrú skúsenosť a žiadajú, aby sme im predsa len rozpísali učivo až do ročníkov a osnov tak, ako boli kedysi zvyknutí. V tomto prípade som náchylný prijať rozhodnutie, ak sa to bude dať, že budú môcť fungovať oba varianty. Štátny pedagogický ústav rozpíše učivo aj do osnov a jednotlivých ročníkov. Ale zároveň škole, ktorá už má vlastný vzdelávací program a chce mať slobodu, by sme ponechali voľnosť. Pomôžeme tým, ktorí od nás potrebujú pomoc, ale nebudeme zväzovať kreatívnych.
Kedy bude nový program hotový?
Jasné kontúry štátneho vzdelávacieho programu by sme mali predstaviť do konca septembra. Nechcem, aby sme ho novelizovali až extrémne, pretože každú chvíľu tu máme niečo nové. Každý z ministrov mal ambíciu zanechať nejakú reformu a pedagógovia sú už dezorientovaní, keď sa každé dva roky musia pripravovať na nejaké nové zmeny a nápady. Bol by som rád, aby som, ak sa mi to podarí, dodržal to, čo som sľúbil v Prezidentskom paláci, že školstvo sa musí stať národnou prioritou. Aby napredovalo bez ohľadu na to, z akej politickej strany je minister.
Ak je školstvo národnou prioritou, ukáže sa to aj v konečnej verzii štátneho rozpočtu?
Rozpočet je teraz taký, aký je, v niektorých častiach je vyšší, v niektorých nižší. Nižší je balík na spolufinancovanie projektov z eurofondov, na druhej strane má v sebe zakomponované peniaze na to, aby sme v roku 2015 uspokojili potreby na asistentov učiteľov. Je tam tiež päť miliónov eur na dotačný program pre materské školy. Samozrejme, sme tlačení aj do nejakých úspor, ale tie sa týkajú samotnej prevádzky rezortu. Tá je v porovnaní s inými rezortmi relatívne drahá a povedal by som, že aj veľmi rozbujnená a rozvetvená svojimi podriadenými organizáciami i rozmiestnením po celom hlavnom meste a kvantom pobočiek po celom Slovensku.
Budete vyjednávať viac peňazí?
Predstavujem si to tak. Tento rozpočet je prvá voda, prvý nástrel. Kým rozpočet v októbri schváli vláda, máme čas na vyjednávanie. Keďže som bol na ministerstve financií, viem, ako sa rozpočet stavia a ako sa ťažko vyjednáva. Ale chcem urobiť jednu vec. Chcem ukázať, že vieme ušetriť u nás doma na zbytočných výdavkoch na prevádzku a dať jasný signál, že doma sme si poupratovali. Peniaze, ktoré sme ušetrili, nám nikto nechce zobrať, tie chceme efektívnejšie použiť na priority, ktoré treba, do škôl, na pomôcky, na učiteľov. Vtedy budem mať väčšie právo diskutovať s ministrom financií – pozri sa, to nehospodárne som čo najviac znížil, tak mi teraz pomôž. To bude moja taktika – ukážem, že vieme ušetriť aj doma, a preto máme aj väčší nárok pýtať si viac.
Ale to je klasická taktika ministerstva financií.
Je to tak, ale v tomto prípade priestor vidím a už dnes môžem povedať, že budeme môcť pomôcť ďalším školám, ktoré majú havarijné stavy, zateká im do tried. Presúvam prostriedky z niektorých bezzubých výdavkov, ktoré sme mali minúť, a zakázal som ich použiť. Radšej ich dáme na opravy striech. Ale bol by som zlý minister, keby som povedal, že peňazí je dosť, peňazí nikdy nie je dosť. Ale myslím si, že u nás je ešte priestor, aby sme balík financií použili na priority a efekty by sa dostavili podstatne skôr.