Jednou z nich je aj 51-ročná Zuzana Matušková zo stredného Slovenska. Žije v meste s vysokou nezamestnanosťou, a tak sa obracia, ako sa dá. Pred dvoma rokmi ju oslovila známa, či by nechcela predávať v obchode s detským oblečením. „Samozrejme, že som súhlasila. Išlo len o občasnú výpomoc, ale keďže som už niekoľko mesiacov nemala robotu a živil ma manžel, brala som to všetkými desiatimi,“ hovorí. Nezarobila veľa, majiteľka jej dávala minimálnu hodinovú mzdu a volala si ju dvakrát týždenne. Za mesiac si prilepšila o vyše sto eur. „Keď sa blížili Vianoce, pracovala som aj každý deň. Mávali sme nával, ani dve sme nestíhali. Vtedy som zarobila veľmi pekne, za dva mesiace aj 300 eur v čistom vrátane odmeny.“
Po novom roku sa Zuzane pritrafili hneď dve pracovné príležitosti. Mohla ísť vykladať tovar do supermarketu a roznášať letáky. „Až som sa bála, či to budem stíhať. Z obchodu som odísť nechcela, ale peňazí nikdy nie je dosť. Vzala som to,“ hovorí.
Majiteľka obchodu je k nej dodnes veľmi ústretová. Keď má Zuzana iné zmeny, predávať ju nevolá. Niekedy ju však potrebujú na viacerých miestach naraz. „Aby som vyhovela všetkým a zarobila čo najviac, v supermarkete som sa dohodla na nočných službách niekoľkokrát do týždňa. Letáky roznášam v utorok a piatok. A do obchodu chodím vtedy, keď ma zavolajú,“ vysvetľuje.
Keďže spolu si dokáže zarobiť aj viac ako 400 eur mesačne, vyradili ju z úradu práce. „Prekáža mi akurát to, že si nič nedokážem naplánovať. Nikdy neviem, koľko v daný mesiac zarobím. Či ma ešte budú potrebovať. Na všetkých miestach robím na dohodu, nikto voči mne nemá žiadnu zodpovednosť,“ uzatvára.
Peniaze každý mesiac prepočítava aj Ivana Hrončeková z východného Slovenska. Bez stáleho zamestnania je už vyše dva roky. Preto pristúpila na predaj hrncov, ktoré ľuďom zo stanovenej oblasti ponúka telefonicky. „Najprv mi to bolo trápne. Nechcela som nikomu nič vnucovať. Ale potom som si zvykla,“ hovorí. Každé ráno zdvihne telefón a milým hlasom sa snaží ľudí presvedčiť, aby prišli na stretnutie troch manželských párov. Peniaze dostane už za prezentovanie hrncov na akcii aj za samotný nákup. Sú mesiace, keď zarobí 50 eur, inokedy aj 200. „Závisí to od mojej snahy a určite aj od šťastia. Niekedy mám dni, keď mi stále skladajú telefón alebo mi vynadajú, ale občas sa sama čudujem, ako rýchlo to ide. Závisí od povahy ľudí,“ vysvetľuje.
Popritom si privyrába pečením koláčov. Po meste vylepila niekoľko inzerátov s obrázkami tort a čakala, či sa niekto ozve. Záujemcov nebolo veľa, neskôr ju však začali odporúčať známym. „Pečenie je moja záľuba a som rada, keď mi prinesie pár eur navyše. Volajú mi najmä pred sviatkami alebo keď sú nejaké známe mená ako Anna, Ján alebo Martin. Vtedy nestíham. So zárobkom je to rôzne. Jeden mesiac dostanem 30, iný aj 300 eur za pečenie. Nesťažujem sa. Ale keď pečiem, nestíham telefonovať. Vždy sa smejem na tom, že raz ma živia hrnce, potom zase koláče,“ uzatvára.