Bude chýbať 10-tisíc sestier, varuje komora

Do desiatich rokov bude podľa odhadov v zdravotníctve chýbať až 10-tisíc sestier. Dôvodom je nezáujem mladých ľudí o toto povolanie aj odchod sestier do zahraničia.

Zo štatistík Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek vyplýva, že za posledných päť rokov viac sestier ubudlo, ako pribudlo. Za päť rokov komora zaregistrovala 5 391 nových sestier, ubudlo ich 7 849. Na Slovensku k 15. augustu tohto roka pracovalo 44 353 sestier, najviac v Bratislavskom kraji (5 940), najmenej v Trnavskom (2 948).

„Počet sestier a pôrodných asistentiek z roka na rok stále klesá a je to dôsledok viacerých faktorov, po prvé je to nedostatkom motivácie novej „mladej krvi“ pre vstup do profesie a po druhé zvyšovaním priemerného veku sestier, ktorý je v súčasnosti 47 rokov," povedala prezidentka komory Iveta Lazorová.

V preddôchodkovom a v dôchodkovom veku (61–65 rokov) dnes pracuje 1 784 sestier, v kategórii od 56 do 60 rokov je ich 5 519. Podľa člena prezídia a riaditeľa kancelárie komory Milana Laurinca do desiatich rokov bude v slovenskom zdravotníctve chýbať až 10-tisíc sestier a pôrodných asistentiek.

Komora opätovne varuje aj pred odchodom sestier za prácou do zahraničia. Za posledných päť rokov ich odišlo mimo republiky 386. Skutočné čísla sú však podľa Laurinca vyššie, vzhľadom na to, že napríklad v Rakúsku sestry alebo pôrodné asistentky nepotrebujú etickú spôsobilosť, ktorú vydáva komora. Komora tiež nemá informácie o tých sestrách, ktoré za hranicami pracujú na iných pozíciách, akými sú napríklad opatrovateľky.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor uvádza, že ambulantní lekári zatiaľ nepociťujú nedostatok zdravotných sestier. „Veľa ich je však blízko dôchodkovému veku, resp. o desať rokov budú v dôchodkovom veku. Ak k tomu pripočítam aj zvýšenú potrebu ,terénnych‘ sestier pri vyššom výskyte chronicky chorých, tak problém počtu sestier bude treba riešiť perspektívne,“ dodal Pásztor.

Laurinc tvrdí, že na rade je vláda, ktorá by mala vytvoriť vhodné podmienky pre štúdium a pracovné prostredie. "Každá vláda však len deklaruje, akí sú zdravotnícki pracovníci dôležití, ale ani jedna takýto právny rámec neprijala,“ dodal Laurinc.

Prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl Miroslav Sekula tvrdí, že najviac by pomohlo zatraktívnenie tohto povolania, čo znamená zvýšiť sestrám platy. „Pokiaľ by zdravotnícki pracovníci boli lepšie platení, boli by viac motivovaní,“ myslí si Sekula.

Podľa neho by tiež mala nastať zmena v kompetenciách. Sestry s vysokoškolským vzdelaním by ich mali mať väčšie ako zdravotnícky personál so stredoškolským. „Tam treba jednoznačný posun v kompetenciách aj u sestier a následne potom aj u zdravotníckych asistentov,“ podotkol. Poukázal na to, že zdravotníctvo je oblasť, kde istota zamestnania bude dlhodobo, čo môže byť pre mladých ľudí zaujímavé.

Riaditeľka komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková poukazuje na to, že tento problém sa nedá vyriešiť hneď. „Ministerstvo zdravotníctva sa snaží stabilizovať povolanie sestra a pôrodná asistentka, a to aj finančne. Nie je novinka, že za posledné roky sa niekoľkokrát zvyšovala mzda sestry a pôrodnej asistentky,“ povedala Čižmáriková.

Priemerná mzda sestry a pôrodnej asistentky v štátnych nemocniciach je podľa nej momentálne vo výške takmer 1 100 eur. Rezort však tvrdí, že dosah na platy v súkromných nemocniciach a ambulanciách nemá. Na otázku denníka Pravda, či plánuje zmeniť kompetencie sestier, sa ministerstvo nevyjadrilo.