Faško: Pri hrozbe povodní rozhodujú detaily

Stúpajúca voda v piatok preverí hrádze najmä na riekach Ipeľ, Rimava, Slaná, tiež Myjava, Nitra a Žitava. Podľa klimatológa Pavla Faška môžu pri povodniach pomáhať aj menej nákladné opatrenia, do ktorých sa pustia samotné obce.

Naozaj bude pršať päť dní v kuse, ako to naznačujú niektoré predpovede?
Je to tak. Takéto zlé počasie by malo pretrvávať až do začiatku budúceho týždňa, vrátane predĺženého trojdňového víkendu.

SHMÚ vydal výstrahy pred povodňami, včera bola vysoká hladina najmä na rieke Ipeľ. V Ipeľskom Sokolci sa ešte stále spamätávajú zo škôd, ktoré im narobila povodeň pred dvoma týždňami. Môže sa stať, že opäť zaleje tie isté obce?
Je fakt, že zrážky, ktoré tu spadli v predchádzajúcich týždňoch, sú v súčasnej situácii na škodu. Bolo ich veľmi veľa, všetko je presýtené vlahou a teraz budú padať ďalšie zrážky. Voda sa nebude strácať v prirodzenom prostredí, ale bude viac odtekať do potokov a riek. Ak by zrážky trvali veľmi dlho, čo sa aj očakáva, je dosť veľké riziko povodní. Teraz záleží na tom, ako sú tie potoky a rieky regulované. Rozhodnúť môžu detaily.

V posledných rokoch Slovensko významne investovalo do protipovodňovej ochrany na Dunaji. Nemali by sme teraz našu pozornosť obrátiť viac na menšie toky, kde sa stavali hrádze naposledy pred desiatkami rokov?
Dunaj má naozaj veľký potenciál ohroziť krajinu, preto sa naň sústredili finančné prostriedky. V Bratislave by škody mohli byť veľmi veľké. No to, čo sa urobilo na Dunaji, má veľký zmysel aj inde. Takéto opatrenia sa niekde už začali, niekde sa ešte len plánujú a treba si uvedomiť, že ide o značné finančné náklady.

Vyzdvihol by som však aktivity, do ktorých sa pustili priamo samosprávy. Upravujú napríklad priekopy pre cestách, uvažujú dopredu a vedia, že sa im takáto investícia vyplatí. Určite to nenahradí veľké protipovodňové opatrenia vodohospodárov, ale istotne vedia pri povodniach pomôcť. Tu vidím priestor, kde by sa dalo ešte veľa spraviť.

Je pravda, že už neprší a nesneží počas roka tak pravidelne, ako boli zvyknutí naši starí rodičia? Sú dažde čoraz nevyspytateľnej­šie?
Ročný zrážkový režim je posledné roky nevyvážený. Práca meteorológa nie je preto jednoduchá a táto aktuálna poveternostná situácia je toho dôkazom. Cez Slovensko prechádza zvlnený front, ktorý sa bude vracať z východu na západ a v tom tkvie jeho komplikovanosť a nevyspytateľnosť. Veľmi záleží na tom, kam sa nakoniec posunie.

Určite budú veľké rozdiely v množstve spadnutých zrážok medzi východom a západom Slovenska. Kým na západe bude veľa pršať, na východe to tak vôbec nemusí byť. Zaujímavé však je aj to, že stále prší, akoby bolo leto. Už teraz je zrejmé, že tento september sa zaradí medzi zrážkovo najbohatšie v histórii.

Aké to môže mať dôsledky pre krajinu, pre človeka?
Každý človek, ktorý sa pohybuje vonku, si určite všimol, že je veľa slimákov. Tí takéto prostredie milujú a začali poškodzovať úrodu. Napadnuté sú počas tejto sezóny najmä zemiaky, tento rok určite nebudú tak dobre skladovateľné. Na stromoch hnije ovocie, jablká, hrušky, a to všetko je dôsledok toho, že zrážok je veľmi veľa a k tomu je aj dosť teplo. Ak by sa teplota pohybovala na úrovni 10 až 15 stupňov, plesne by sa nešírili tak rýchlo. Určite majú problémy aj stavbári. Aj keď existujú moderné technológie, ako pracovať v daždi, vytrvalé zrážky brzdia mnohé práce.

Mali by ľudia, ktorí bývajú pri riekach, alebo si tam plánujú postaviť dom, počítať s tým, že riziko povodní bude aj v budúcnosti čoraz vyššie?
Mali by. Ak sa pozrieme na analýzu úhrnov zrážok, tak v 80. a na začiatku 90. rokov bola tendencia ubúdania zrážok, ale od roku 1994 začali pribúdať. Práve tento rok považujem za zlomový, pretože zrážky začali mať aj taký zvláštny neštandardný režim. Vyskytli sa vysoké úhrny zrážok, ktoré predtým nebývali časté a pokračuje to ďalej. Ľudí môže na jednej strane potrápiť sucho, čo sa však môže veľmi rýchlo zmeniť a zrazu je veľa vody.

Riziko povodní sa však netýka iba tých, čo žijú v blízkosti potoka alebo rieky. V nížinných oblastiach sú nebezpečné podzemné vody. V roku 2010 začala voda prenikať ľuďom na Podunajskej nížine do suterénnych priestorov, aj keď ju odčerpávali, stále im pritekala. Museli len počkať, kým hladina podzemnej vody klesla. Preto by sa malo myslieť na tieto riziká pri projektovaní nových stavieb.