Po prvý raz sú obidve funkcie oddelené, o čom rozhodol parlament novelou ústavy, ktorá platí od začiatku septembra. V jednej osobe ich zastával Štefan Harabin, v júni sa mu však jeho mandát definitívne skončil.
Danielu Švecovú (63) zvolila Súdna rada až v opakovanej voľbe, v ktorej získala 11 hlasov, potrebných bolo aspoň 10. Spolu s ňou postúpil do druhého kola Daniel Hudák, ktorý dostal dva hlasy. V prvom kole mala Švecová 9 hlasov, Hudák 6 a tretí kandidát Ivan Rumana jeden hlas.
Švecová po zvolení uviedla, že za prvoradé považuje skrátiť prieťahy v súdnom konaní. Najskôr sa chce oboznámiť so situáciou na súde. „Úprimne, nedokážem dnes povedať, v akom stave zanechal Najvyšší súd môj predchodca Štefan Harabin. Nevidím problém v spolupráci s ním, dnes to nie je ani vhodná otázka. Dopredu sa nedá povedať, aká komunikácia s ním bude,“ povedala. Na otázku, či má Harabin stále veľký vplyv na súde, odvetila: „Ťažko povedať, nechcem ohovárať. Nemám nič overené.“ Nová kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu verí, že ženy na čele justície funkciu zvládnu. Švecovú musí ešte do funkcie vymenovať prezident.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Daniela Švecová pri predstavovaní uviedla, že nepatrí k žiadnej skupine sudcov na Najvyššom súde. „Podľa mňa by sa sudcovia nemali deliť na žiadne tábory. Takýmto delením míňajú energiu, ktorú by mohli minúť pri rozhodovacej činnosti. Chcem spájať a zjednocovať zástancov rozdielnych názorov,“ poznamenala. Daniel Hudák vo svojom príhovore uviedol, že na prvé miesto dáva rovnaký a spravodlivý prístup ku všetkým zamestnancom súdu. Podľa neho treba prestať rozdeľovať sudcov na rôzne skupiny. Kandidát Ivan Rumana sa predstavoval netradične. Začal vysvetľovať otázku svojej kandidatúry, do ktorej sa prihlásil sám, čo sa doteraz nestalo.
V tajných voľbách na post predsedníčky Súdnej rady dostala Bajánková 10 hlasov od 17 členov rady. Na jej zvolenie bolo potrebných aspoň 10 hlasov. Bajánková hlas sebe neodovzdala, 6 členov rady sa hlasovania zdržalo. Bola jedinou kandidátkou, do funkcie ju navrhli siedmi členovia Súdnej rady. „Ubezpečujem všetkých, že budem reprezentovať záujmy všetkých sudcov bez ohľadu na ich názorovú platformu,“ povedala Bajánková (55) po zvolení.
Funkcia šéfa Súdnej rady je platená. Bude dostávať mzdu na úrovni poslanca parlamentu, čo je okolo 3 300 eur. Keďže ide o funkciu na plný úväzok, Bajánková bude musieť výkon funkcie sudkyne prerušiť. Člen Súdnej rady Ján Klučka sa Bajánkovej pred voľbou spýtal, ako chce zmeniť štýl práce rady, aby bola akcieschopná a dôveryhodná. Tá v odpovedi naznačila kritiku jej doterajšieho predsedu Harabina. Uviedla, že súčasný podpredseda rady Ján Vanko začal štýl práce meniť. Podľa nej bude potrebné vybudovať Kanceláriu Súdnej rady, lebo pracuje v núdzovom režime prakticky bez zamestnancov. Kancelária zostala totiž takmer paralyzovaná, pretože Harabin tesne pred odchodom z funkcie previedol 11 jej pracovníkov na Najvyšší súd.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Niektorí právnici považujú pozíciu šéfa Súdnej rady za ešte vplyvnejšiu ako predsedu Najvyššieho súdu. Predseda rady okrem toho, že riadi a organizuje jej činnosť, sa môže obrátiť na Ústavný súd vo veciach súladu právnych predpisov týkajúcich sa výkonu súdnictva. Je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Predseda predkladá Súdnej rade návrh rozvrhu práce disciplinárnych senátov, ktoré posudzujú disciplinárne previnenie sudcov.
Súdna rada na začiatku rokovania najskôr riešila, či môže vôbec voliť nového predsedu Najvyššieho súdu. Boli totiž pochybnosti, že takéto oprávnenie nemá, pretože nie je v kompletnom zložení a jeden člen jej chýba. Pred voľbou o tom v médiách hovoril bývalý predseda Súdnej rady Štefan Harabin. V rade by malo totiž zasadnúť 9 nominantov z radov sudcov, keďže predseda Najvyššieho súdu Harabin skončil vo funkcii a zaniklo mu aj miesto v Súdnej rade. Napokon sa členovia Súdnej rady zhodli, že voľbe nič nebráni.
Štefan Harabin v utorok Pravde povedal, že voľba nie je podľa neho legitímna, pretože Súdna rada nemá teraz 18 členov, ako to hovorí zákon a ústava. Voľbu môžu podľa Harabina napadnúť protikandidáti, „lebo je nenormálne, aby volila nekompletná rada“.
Zvoleniu predstaviteľov justície predchádzali zmeny v samotnej Súdnej rade. Najskôr prezident Andrej Kiska po nástupe do úradu vymenil troch nominantov, ktorých dosadil jeho predchodca Ivan Gašparovič. Premiér Robert Fico cez víkend v RTVS priznal, že zmeny, ktoré urobili vláda a parlament, by mali viesť k zvoleniu nástupcov Harabina. „Bol by som veľmi rád, keby to tak bolo, pretože tieto stoličky už treba obsadiť,“ povedal premiér.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.