Podľa portálu mala naša krajina kúpiť sledovací systém za vyše päť miliónov eur od nemeckej spoločnosti FinFisher. Portál uvádza roky, v ktorých boli jednotlivé licencie kúpené, čas ich vypršania, ako aj ceny.
Softvér má slúžiť na monitorovanie zločincov a organizovaných skupín. Do počítača alebo mobilu sa dostane cez e-maily, aktualizácie či inštalácie. Následne zachytáva komunikáciu používateľov a ukladá ju.
Šéf WikiLeaks Julian Assange v správe napísal, že špehovaní môžu byť novinári, politickí disidenti a ďalší občania. Spomínaný softvér vraj na nich nasadzuje polícia alebo vláda. „Tieto dáta zverejňujeme preto, aby sme pomohli vytvoriť účinnú obranu pred takýmto sledovaním,“ uviedol Assange na stránke WikiLeaks.
Ministerstvo neodpovedalo
Ministerstvo vnútra SR na otázku, či sledovací softvér kúpilo a aktívne ho využíva, neodpovedalo. „Informačno-technologické prostriedky spadajú pod utajované skutočnosti,“ znelo jeho vysvetlenie. O systéme nemá informácie ani ministerstvo obrany. Slovenská informačná služba sa do uzávierky nevyjadrila.
Či išlo skutočne o Slovensko, nie je isté, možno malo byť v správe uvedené skôr Česko. Komunikáciu medzi zákazníkom a firmou FinFisher totiž viedol muž s menom Rostislav Psota, ktorý sa na internet pripájal z Prahy. Jeden zo záznamov na portáli WikiLeaks tiež ukazuje, že používateľ má českú inštaláciu Windows aj českú klávesnicu.
Na Slovensku možno odpočúvať aj dnes. Potrebný je súhlas sudcu, ktorý opodstatnenosť odpočúvania preveruje. Ak naň neexistujú dôvody, zamietne ho.
Analytika by odpočúvanie neprekvapilo
Zakúpenie a nasadenie sledovacích systémov by bezpečnostného analytika Milana Žitného neprekvapilo. „Odpočúvajú sa mobily? Odpočúvajú. Toto je iba iný typ prostriedku. Nevidím v tom žiadny rozdiel. Nepozastavujme sa nad tým, ak to niekto používa. Organizovaný zločin má dnes globálny charakter a neuveriteľne sofistikované podoby. Nemôžeme mať zastaranú techniku a behať tu s technológiami z devätnásteho storočia,“ povedal.
Podobný názor má aj bezpečnostný expert Juraj Zábojník. Ako hovorí, všetko, čo ľudia napíšu na internete alebo povedia do telefónu, ostane archivované niekoľko rokov. A v určitých prípadoch sa môže použiť. „Kto si myslí niečo iné, je veľmi naivný. Ale obyčajní ľudia nie sú pre štát zaujímaví. Keď už, tak firmy alebo podnikatelia. Aj to len vtedy, ak sú podozriví a porušujú zákon,“ vysvetľuje.
Podľa bývalého ministra obrany Martina Fedora použitie takýchto prostriedkov predstavuje obrovský zásah do súkromia občanov. „Informácie zverejnené na stránke WikiLeaks nemusia byť zákonite pravdivé. Ak by však štátne orgány využívali takéto technológie, mali by podliehať prísnej kontrole, ako je to pri odpočúvaniach,“ hovorí.
Otázkou ostáva, či nemôžu byť získané údaje zneužité. „Samozrejme, že môže dôjsť k zneužitiu. Veď hackeri dnes dokážu vytiahnuť peniaze z bánk, alebo preposlať ľuďom maily, ktoré ich vystrašia a zaplatia nemalé sumy. Je tu množstvo podvodníkov, ktorí hľadajú stále nové spôsoby, ako ľudí okradnúť alebo zneužiť citlivé informácie. Nedá sa to úplne vylúčiť,“ pripustil Zábojník.