Naozaj zmiznú na Slovensku čierne stavby?

Čierne stavby zamorili celé Slovensko. Ministerstvo dopravy viní za to obce a mestá, ktoré vydávajú stavebné povolenia.

18.09.2014 20:00 , aktualizované: 19.09.2014 09:15
František Palko Foto: ,
Štátny tajomník rezortu dopravy František Palko pred rodinným domom v bratislavskej mestskej časti Rusovce.
debata (17)

Podľa štátneho tajomníka Františka Palka je na ich území veľký neporiadok. Samosprávy zase ukazujú na štát, ktorý im podľa ich slov dal slabé kompetencie na to, aby mohli čierne stavby dať odstrániť. Nemení to ani nový stavebný zákon, od ktorého očakávali viac.

V záhradkárskej oblasti vyrastie vila, ktorá sa zďaleka nepodobá na záhradnú chatku. Povolenia, samozrejme, nemá, lebo v takejto oblasti domy na bývanie stáť nemôžu. Potom jej majiteľ požiada o dodatočnú legalizáciu a stavebný úrad mu ju dá, namiesto toho, aby nariadil dom zbúrať. Takéto niečo by sa v iných krajinách Európy nemohlo stať, pre ich kultúru je to nepredstaviteľné. U nás však bežný postup, ako obísť zákony a dosiahnuť svoje, najmä pre tých, čo majú peniaze.

Ministerstvo dopravy pripravilo nový stavebný zákon, ktorý prešiel pripomienkovacím konaním. Súčasný zákon je už starý a nerieši situácie, ktoré priniesla moderná doba, medzi nimi aj čierne stavby. Podľa Palka počet čiernych stavieb možno rátať na tisícky.

Nové pravidlá by ich mali vymiesť zo Slovenska a ľudí ani nenapadne stavať dom bez povolenia. „Hneď od začiatku chceme dať najavo, že s týmto národným športom sa na Slovensku končí. Majitelia čiernych stavieb musia do roka od účinnosti zákona požiadať o vydanie stavebného povolenia. Dostať ho môžu, ale nemusia. Ak o povolenie nepožiadajú, takáto stavba zmizne z povrchu zemského,“ povedal štátny tajomník. Zbúrať by ju mal samotný majiteľ. Ak nebude chcieť, nastupuje obec. Tá môže zakázať majiteľom do stavby prístup, na jeho náklady ju môže dať uzamknúť a dať strážiť strážnou službou.

Obce a mestá budú podľa ministerstva povinné nariadiť odstránenie čiernej stavby. „Súčasná benevolencia už neprichádza do úvahy,“ vyhlásil Palko. Za kľúčové označil zrušenie dodatočného stavebného povolenia, ktorým je dnes možné legalizovať čiernu stavbu. Táto možnosť sa skutočne hromadne využíva.

Najväčšie zmeny nového stavebného zákona

  • skráti vydávanie stavebného povolenia o tri mesiace,
  • sprísni prijímanie zamestnancov na stavebné úrady a zavedie ich pravidelné vzdelávanie,
  • prikáže všetkým obciam vypracovanie územných plánov (bez ohľadu na počet obyvateľov obce ako doteraz),
  • umožní majiteľom čiernych stavieb požiadať do jedného roka od účinnosti zákona o ich legalizáciu. V opačnom prípade nariadi ich odstránenie na náklady majiteľov,
  • zruší inštitút dodatočného povolenia stavby, ktorý pomáhal čiernym nehnuteľnostiam,
  • posilnia sa právomoci Štátnej stavebnej inšpekcie, ktorá bude dohliadať na činnosť stavebných úradov

(jat)

Združenie miest a obcí je menej optimistické. Podľa neho nový zákon dáva veľa možností, ako nelegálnu stavbu zlegalizovať. „Tento zákon mal byť kľúčový v tom, že bude zásadne riešiť čiernu stavbu. Po tom, ako sme si namodelovali jednotlivé paragrafy, ako bude stavebný úradník postupovať v likvidácii čiernej stavby, zistili sme, že také jednoduché to nebude. Tým skôr, že do zákona pribudol napríklad nový inštitút ako predbežné stavebné povolenie či rekonštrukcia stavby, ktorými sa čierna stavba môže ,obieliť‘, čiže môže byť zneužívaný,“ uviedol podpredseda ZMOS-u Vladimír Bajan.

Predbežné stavebné povolenie je novinkou, doteraz takéto niečo neexistovalo. Má urýchliť výstavbu a stavebník ho môže od úradu získať ešte predtým, ako dostane konečné stavebné povolenie.

„Zavedenie predbežného stavebného povolenia je len ďalšia komplikácia, vytvára podmienky pre chaos a znižuje priehľadnosť konania. Stavebné povolenie je stavebné povolenie a má byť jediným dokladom pre začatie stavby,“ hodnotí urbanistka a banskobystrická aktivistka Ľudmila Priehodová.

Bajan povedal, že samosprávy zákon pripomienkovali tak, aby riešil vykonateľnosť odstránenia čiernej stavby a aby náklady na jej likvidáciu nezostali na pleciach obce.

Aj súčasná legislatíva umožňuje likvidáciu čiernych stavieb, pripomína ochranárka Katarína Šimončičová z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene. „Nedarí sa to preto, lebo to stojí na úradníkoch, ktorí podliehajú rôznym tlakom. Už dávnejšie tvrdím, že odstrániť čierne stavby bude u nás možné vtedy, keď všetci budú mať rovnaké postavenie pred zákonom bez ohľadu na stranícke, príbuzenské a finančné vzťahy,“ uviedla.  

Podľa ZMOS-u je navrhovaný zákon tiež benevolentný k bilbordom, ktoré môžu byť čiernymi stavbami, a pozastavuje sa nad tým, že práve tento druh stavieb má v zákone osobitné postavenie. Mestá a obce sa tiež obávajú, že im po novom štát zoberie kompetencie.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania mal zákon dokopy viac ako dvetisíc pripomienok. Na jeho príprave podľa Palka spolupracovali so širokou odbornou verejnosťou, s mimovládnymi organizáciami aj so ZMOS-om. „Nemám informácie, že by sme mali nejaké rozdielne stanoviská a názory. Sú tam isté detaily, ktoré sa ešte musia obrúsiť,“ okomentoval Palko výhrady ZMOS-u.

V súvislosti s benevolenciou voči reklamným zariadeniam uviedol, že návrh zákona je o pravom opaku. „My nedávame kompetencie reklamným agentúram. Ony sú tou poslednou inštanciou, ktorá dá ten hnusný bilbord dole,“ povedal.

Zákon by mal podľa plánov vstúpiť do platnosti v júli budúceho roka. Aby prešiel, musí ho schváliť vláda a parlament. Rezort dopravy sa však neponáhľa. „Neberieme tento návrh ako bežecký maratón. Naozaj máme záujem na tom, aby bol dobre vydiskutovaný, dobre pripravený a kvalitne predložený. Tento rok ešte chcem, aby sme sa dôkladne venovali diskusii. Preto dnes termín, kedy tento návrh zákona predložíme, pre nás nie je podstatný,“ uviedol Palko.

Na otázku, či stihnú termín predpokladanej účinnosti, odpovedal, že odborne bude pripravený na budúci rok. Zdržať ho môžu len politici.

Palko sľubuje vzdelaných úradníkov

Na dvore rodinného domu v bratislavských Rusovciach a za záujmu médií. Takto vysvetľoval výhody stavebného zákona, ku ktorému prišli tisíce pripomienok, štátny tajomník rezortu dopravy František Palko. Ako príklad mu poslúžil neveľký dom marhuľovej farby s príjazdovou cestou, studňou na dvore a s fiktívnou čiernou stavbou v susedstve.

„Toto miesto nie je náhodné. Chcel som ukázať, že nový stavebný zákon nie je pre poslancov či politikov. Týka sa nás všetkých, nemohli sme ho robiť od stola,“ pripomenul v úvode. Majiteľ domu stál medzi novinármi a počúval.

Dom bol postavený pred desiatimi rokmi. Jeho vlastník sa riadil stavebným zákonom, ktorý prijali ešte v roku 1976. Vypísal žiadosť na stavebný úrad a začal zháňať potvrdenia. Od plynárov, vodárov či hasičov. Každý z nich mal na vypracovanie 30 dní. Keď nestíhal, lehotu si predĺžil a vydanie povolenia predlžoval. Až keď mal stavebný úrad kompletnú hŕbku potvrdení, stavbu odklepol.

Teraz by sa čakanie na súhlas malo skrátiť. Podľa tajomníka až o tri mesiace. Odpadne napríklad prvý krok, návšteva stavebného úradu. „Požiadať o stavebné povolenie bude možné len vtedy, ak budeme mať všetky dokumenty. Úrad potom do 30 dní rozhodne. Ide nám o zjednodušenie života ľudí,“ vysvetlil Palko.

Zároveň ukázal na studňu, ktorá patrí k rodinnému domu. Majiteľ musel o jej umiestnenie požiadať úrady zvlášť. „Ak zákon prejde, nič také v budúcnosti nebude. V rámci stavebného povolenia sa totiž vydá aj povolenie na postavenie takejto studne,“ vyzdvihol. Zjednoduší sa aj vybudovanie príjazdovej cesty. Stačí ho zahrnúť do žiadosti o stavebné povolenie.

Palko prisľúbil aj milších a skúsenejších zamestnancov na stavebných úradoch. Už viac nechce, aby stavebné povolenia vydávali ľudia, ktorí deň predtým robili napríklad prevádzkarov reštaurácie. Rázne hovorí, že s nedostatočným vzdelaním je koniec. Úradníkov budú pravidelne vzdelávať a skúšať.

„Všetky obce budú mať územné plány. Každý človek bude vedieť, čo môže v jeho susedstve vyrásť. Podnikatelia budú mať jasno, kde si môžu postaviť napríklad malú prevádzkareň,“ hovorí.

Ukázal aj na susedný rodinný dom ako na fiktívnu čiernu stavbu. Ak si ho človek postavil bez papierov, od účinnosti zákona, t. j. od júla budúceho roka, bude mať dve možnosti. Nahlásiť ho do jedného roka a dúfať, že mu stavebný úrad dodatočne vydá povolenie. Alebo čakať, kým ho vyzvú na odstránenie stavby. Búranie zaplatí z vlastného vrecka, v krajnom prípade na neho pošlú exekútora.

Jana Trebulová, Pravda

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #čierne stavby