„Asi sme trafili na veľmi citlivé miesto, asi sme trafili do osieho hniezda,“ vyhlásil vo štvrtok predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru. S predstaviteľmi justície mieni hľadať takú formuláciu, aby „sa nemohol žiadny sudca vyhnúť mechanizmu kontroly“.
Preverovanie sudcovského stavu presadil Smer spoločne s KDH v novele ústavy. Kresťanskí demokrati si počkajú na verdikt Ústavného súdu a potom budú reagovať. „V každom prípade previerky boli aj v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Po rozhodnutí Ústavného súdu budeme hľadať také riešenie, ktoré by zabezpečilo vykonanie previerok a zároveň bolo konformné s ústavou,“ povedal poslanec KDH Pavol Abrhan.
Proti previerkam sa zjednotila celá sudcovská obec. Na spoločnom odpore sa zhodli Združenie sudcov Slovenska i združenie Za otvorenú justíciu. Podrobnosti o preverovaní sudcov sa na základe novely ústavy premietli do zákona o sudcoch, ktorého ustanovenia napadla Súdna rada na Ústavnom súde. Ten jej podnet túto stredu vzal na ďalšie konanie a pozastavil paragrafy, ktoré sa týkajú previerok. Podľa ústavného právnika Jána Drgonca ide o ústavný problém od samého začiatku. „Pred prezidentskými voľbami bolo skôr dôležité vyvolať dojem, že niečo idú riešiť, než by to skutočne chceli riešiť,“ uviedol.
Foto: SITA, Michal Burza
Sudcovia vzniesli niekoľko argumentov proti previerkam. Jedným zo zásadných bolo, že zákon pôsobí retroaktívne. Teda že sa týka už vymenovaných sudcov. „Zákonodarca porušuje princípy právneho štátu aj v prípade, ak náhle alebo neočakávane zmení pravidlá, na ktoré sa adresáti právnych noriem pri ich konaní a rozhodovaní právom spoliehali. K takýmto adresátom nesporne patria aj sudcovia všeobecných súdov,“ napísala Súdna rada v podaní na Ústavný súd. Ďalším argumentom bolo, že výkonná moc zasahuje do postavenia sudcov, ktorých má preverovať na základe podkladov štátny orgán, teda Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).
Sudcovia mali od Súdnej rady dostať dotazníky s tromi desiatkami otázok. Odpovedať mali napríklad na otázku o vzťahu k alkoholu, drogám, k tajným službám, či sú vydierateľní, alebo vyplniť údaje o svojich blízkych. Do konca októbra ich mali vrátiť vyplnené. Súdna rada mala potom dotazníky doručiť Národnému bezpečnostnému úradu. Následne mal NBÚ údaje vyhodnotiť a záver poslať Súdnej rade, ktorá by rozhodla, či je sudca bezpečnostne spoľahlivý. Konečné slovo by mal prezident republiky. Proti rozhodnutiu o previerke môže sudca môže podať sťažnosť na Ústavný súd. Súdna rada však namietala, že Ústavný súd rozhoduje v jedinom stupni bez možnosti akéhokoľvek preskúmania jeho rozhodnutia.
Pavol Paška vyhlásil, že previerkový proces tvorí možno len päť percent celej reformy súdnictva. Podľa neho nie je podstatné, či pozastavením niekoľkých paragrafov reforma zastala, ale že sa „nenaplnili kuvičie hlasy o pôsobení pána Harabina, o jeho neprekonateľnom vplyve“.
Reforma justície zahŕňala tiež zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. Predĺžilo sa funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov. Sprísnili sa podmienky vyplácania 13. a 14. platu, sudcovia ho nedostanú automaticky. Šéfovia súdov môžu spolu so Sociálnou poisťovňou kontrolovať, či je sudca skutočne práceneschopný. Súhlas na prácu doma dostane sudca len vo výnimočných prípadoch. Tí sudcovia, ktorí subjektívne pochybia, budú musieť sťažovateľom platiť regresnú náhradu.
Bystrianska: Niekto sa snaží postaviť občana proti sudcom
Prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska namiesto previerok vidí riešenie v dobrom výkone správy súdov ich predsedami, ktorých vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti.
Čakali ste, že Ústavný súd previerky pozastaví? Združenie sudcov Slovenska a Súdna rada upozorňovali politických predstaviteľov na narúšanie princípov právneho štátu a ústavy, ktoré by nemali byť dotknuté. Rozhodnutie Ústavného súdu ma potešilo a neprekvapilo. Uvidíme, ako nakoniec rozhodne vo veci samej.
Je dôvod na reálnu obavu, že by sa previerkami mohol vytvoriť tlak na zbavenie sa nepohodlných sudcov? Myslím si, že pokiaľ predsedovia súdov zohrajú tú úlohu, ktorá sa od nich ako od manažérov a lídrov súdov do budúcna očakáva, a mnohí z nich sú aj v Súdnej rade, môžu iniciovať disciplinárne konania voči sudcom. Ten marazmus, ktorý tu existuje, nespôsobili sudcovia, ktorí súdia, ale tí, ktorí sú lídrami. Tí, ktorí komunikujú s predstaviteľmi ministerstva spravodlivosti, ktoré je zodpovedné za legislatívne úpravy, ktoré vytvárajú možnosti rýchleho disciplinárneho konania. Nemôžeme sa spoliehať na policajné útvary. Policajti nemôžu dominovať nad súdnou mocou, pretože sú súčasťou výkonnej moci. Ak majú orgány činné v trestnom konaní dôkazy a podozrenia, nech konajú.
Poistka, že sudca by mohol napadnúť výsledok previerky na Ústavnom súde, nie je dostatočná? Nie je dostatočná. Už aj zhromažďovanie údajov o osobách a spôsob, ktorý je vlastný spravodajským službám, vyjadruje dostatočné obavy, aby sa nie že zneužili, ale nepoužili. Niet dôvodu sa obávať, že tieto informácie orgány činné v trestnom konaní už teraz nemajú. Treba len vôľu ich využiť. A tú vôľu využiť ich majú mať orgány činné v trestnom konaní, ako aj predsedovia súdov ako manažéri.
Je váš predpoklad taký, že Ústavný súd previerky definitívne zastaví? Predpokladám správnosť použitých argumentov Súdnej rady. Jedným z nich je materiálne jadro ústavy vyjadrené v článku 1, podľa ktorého je SR demokratický a právny štát, a v ostatných článkoch ústavy, ktoré chránia nezávislosť súdnej moci.
Ak máme teda hovoriť o očiste súdnictva, tak legálnym prostriedkom sú disciplinárne konania voči sudcom, nie previerky? Dobrý výkon správy súdov predsedami súdov, tí sú vymenovaní a odvolávaní ministrom spravodlivosti. Treba reálne sebakriticky zhodnotiť, či ich výkon manažérskych postov sa vykonáva tak, že urobili všetko pre očistu súdnictva. Sama o tom nie som presvedčená.
Ako si vysvetľujete mnohé podozrenia voči sudcom, ktoré sa premietajú aj do nízkej dôvery voči nim? Na podozrenia o nekalých postupoch, ktoré vznikajú v súdnych konaniach, má povinnosť upozorniť každý, kto s nimi príde do styku. Mnohé podozrenia však zbytočne vyplývajú aj z neplynulosti súdnych konaní. Treba sa pozrieť, či sa štát postaral o materiálne a personálne podmienky práce súdov, keď napríklad včas nezasiahol pri vzniku desiatok tisíc súdnych sporov vznikajúcich z úžerníckych nebankových úverov poskytovaných občanom. Také veľké množstvo sporov sa nedá rozhodnúť v primeranom čase a nie na úkor zdravia sudcov. Mám obavy, že je tu plánované, veľmi sofistikované úsilie niekoho postaviť občana proti sudcom.