Nový minister školstva k návrhu zásadné výhrady nemá. „Nový vzdelávací program je inovatívny a od učiteliek zo Slovenskej komory učiteľov mám ohlasy, že ho v materských školách vítajú,“ povedal Peter Pellegrini pre Pravdu. K zmenám vo vzdelávacom programe bude mať ešte ďalšie rokovania s riaditeľmi a učiteľmi materských škôl. Ak ho odobria, nové osnovy by mohli byť do materských škôl zavedené od budúceho školského roka.
Nový program posilňuje vzdelávanie detí v škôlkach a viac sa podobá na prípravu do školy. Deti by sa mali učiť rozoznávať písmená tlačenej abecedy, napísať tlačenými písmenami svoje krstné meno, rozčleniť slovo na slabiky, mali by vedieť pracovať s číslami do desať, mať základy z prírodovedy, ale aj z technického majstrovania.
Podľa dotazníkového prieskumu v materských školách, ktorý si robila Slovenska komora učiteľov, učiteľky v škôlkach k návrhu nemajú zásadnejšie výhrady. Väčšina uviedla, že nový vzdelávací program je jasnejší a prehľadnejší a učiteľkám zjednoduší plánovanie výchovy a vzdelávania škôlkarov. Len menšia časť upozorňovala, že pred rokmi si prácne vytvorili vlastný systém a teraz sa majú opäť chystať na iný.
Niektoré materské školy tiež upozorňovali, že v návrhu osnov je väčší dôraz na vzdelávanie a škôlka bude viac pripomínať školu. Škôlkari by pred nástupom do školy mali poznať napríklad maľovanú abecedu, z technických zručností by sa mali učiť skrutkovanie, odťahovanie a priťahovanie matíc kľúčom a nemala by im byť cudzia ani vodováha či olovnica.
Branislav Pupala, ktorý viedol autorský tím nového vzdelávacieho programu, zdôrazňuje, že od detí nikto nebude žiadať, aby sa už v škôlke učili čítať alebo písať. „Nechceme, aby sa deti v škôlke učili písať. Dali sme viac dôrazu na knižnú kultúru, písanú reč, ale pozor, nie na písanie,“ hovorí Pupala. Deti v škôlke by podľa neho mali byť obklopené knižkami, mali by sa učiť, že kniha má svojho autora, kapitoly, dej, ktorý by sa mali snažiť zreprodukovať. „Keď sa na Slovensku poviete písaná reč, každý si to automaticky spája s nástupom písania. Ale ide o prípravu detí na to, čo pre nás znamenajú knihy,“ zdôraznil Pupala.
Do škôl nastupuje generácia detí, ktoré vyrastajú viac na digitálnych technológiách ako klasických papierových knihách. Zoznamovanie sa detí s knihami má však podľa Pupalu zmysel. „S elektronikou sa to nebije. V prvom rade ide o prácu s textom,“ dodal.
Novinkou pre učiteľky materských škôl má byť prírodovedné vzdelávanie. „Učiteľkám sa to zdá náročné, pretože to predtým nepoznali. Preto pre ne pripravujeme metodické príručky,“ vysvetľuje Pupala. Ako príklad uvádza skúmanie svetla. Deti by sa pri tejto téme mali hrať s tieňom.
Podobne to má byť s manuálnymi a technickými zručnosťami škôlkarov. Učiteľky v materských školách nemajú síce s deťmi pribíjať klince a hobľovať, ale okrem viazania uzlov a mašličiek by sa mali učiť napríklad používať hrable, skrutkovač, vodováhu, otvárať visiaci zámok, zapínať a vypínať počítač či používať myš. Samozrejme, závisí od vybavenia materskej školy.
Vzdelávanie detí v predškolskom veku sa takto môže posilniť. Na druhej strane, keďže materská škola nie je povinná a dostupná pre všetky deti, aj týmto sa v budúcnosti môžu prehĺbiť rozdiely v úspešnosti detí v školách. Odborníci upozorňujú, že deti, ktoré do materskej školy nechodili a rodičia sa ich príprave do školy nevenovali, môžu oproti ostatným výrazne zaostávať. „Výskumy hovoria, že je silný vzťah medzi absolvovaním predškolského vzdelávania a určitým vzdelanostným i kariérnym postupom v neskoršom živote,“ hovorí Ondrej Kaščák z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity.
Najmä deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré nechodili do škôlky, majú väčší problém pri nástupe do školy. „Mnohé z nich zo systému vypadávajú, nedokončia základnú školu, prípadne sú diagnostikované ako tie, ktoré majú problém s učením. Je dôležité, aby sa dostali do materských škôl,“ podotkol Kaščák.
Zavedenie povinnej materskej školy by sa však podľa Kaščáka dotklo aj tých rodičov, ktorí nechcú dávať deti do škôlky, lebo majú svoje predstavy o tom, čo by sa deti mali učiť, a tieto deti bývajú na školu pripravené. Riešením je podľa neho „zvyšovanie dostupnosti materských škôl“, vytváranie podmienok na to, aby škôlkach bolo miesto pre všetky deti a tiež v presviedčaní rodičov, aby deti do škôlok dávali.