S rodičmi zostáva už každý druhý mladý. Čo je na príčine?

Na začiatku tohto storočia to bola približne tretina mladých. Sčítanie obyvateľstva v roku 2011 ukázalo, že rodičovský domov neopustil každý druhý mladý človek. Pri mamách častejšie zostávajú mladí muži ako ženy.

Monika má tridsať rokov a vyštudované učiteľstvo v Bratislave. Rozhodla sa zostať žiť s mamou a dvoma súrodencami v dvojgeneračnom dome v Žiline. „Príliš dlhý čas som pre štúdium a prácu bola mimo domu, preto som sa nakoniec chcela vrátiť,“ vysvetľuje Monika. Na bývaní s rodičmi vidí skôr pozitíva ako negatíva.

„Mám spoločnosť a nemusím platiť nájomné,“ vymenúva vyštudovaná učiteľka histórie a estetiky. Občasná kontrola zo strany mamy jej neprekáža. Oplatí sa jej to najmä z finančnej stránky, keďže je momentálne bez práce. „Čo sa týka peňazí, mama nechce odo mňa nič zobrať, tak sa jej snažím pomáhať v domácnosti,“ hovorí mladá žena, ktorá sa v najbližšej budúcnosti neplánuje osamostatniť.

Opačným prípadom je Samuel z Pezinka. „K môjmu osamostatneniu sa už schyľuje,“ konštatuje 27-ročný absolvent odboru rádioelektronika. V samostatnom bývaní mu bránia najmä rodinné dôvody. Po rozvode rodičov musel Samuel finančne zabezpečovať mamu, ktorá má zdravotné problémy a mladšieho brata.

Priznáva však, že bývať v spoločnej domácnosti má aj svoje výhody. „Je fajn nájsť po práci doma navarené a som rád, že ešte stále si môžem užívať spoločné chvíle s mamou a bratom, na ktoré budem po odsťahovaní určite nostalgicky spomínať. Takýto spôsob bývania je však už pre mňa demotivujúci,“ povedal Samuel.

Na spoločnom bývaní mu najviac prekáža nedostatok súkromia. „Mama sa občas nazdáva, že ešte stále môže mať na mňa taký dosah, ako keď som bol chlapec. Najväčšie problémy a hádky vznikajú práve vtedy, keď sa jej snažím vysvetliť, že som už dospelý,“ hovorí mladý IT špecialista. Keďže zarába, platí nájomné za byt. Snaží sa tiež vytvoriť finančnú rezervu, aby mohol nielen odísť, ale aj naďalej finančne podporovať mamu. Uvedomuje si však, že ani potom to nebude jednoduché.

„V posledných mesiacoch som prišiel k záveru, že človek v mojom veku už nemá doma čo hľadať. Mama tvrdí, že bude rada, keď si budeme môcť s bratom riešiť svoje životy, no je si vedomá, že domácnosť sama neutiahne,“ uzatvára Samuel.

Nedostupné byty

Mnohé mamy sú spočiatku aj rady, že deti zostávajú v rodnom hniezde. Po čase by však aj samy privítali, keby potomkovia predsa len išli vlastnou cestou. „Myslím si, že keď sa syn odsťahoval, prinieslo to výhody pre obe strany. Naučil sa samostatnosti, zarába si, zistil hodnotu peňazí, nehádame sa pre hlúposti typu upratovanie a hoci sa stretávame tak raz týždenne, v skutočnosti spolu komunikujeme častejšie, ako keď sme bývali spolu,“ hovorí matka, ktorá vyprevadila syna „do sveta“ v čase, keď mal 20 rokov.

Trend rastúceho počtu mladých dospelých, ktorí žijú s rodičmi, pripisujú sociológovia najmä ekonomickej situácii. „Hlavný problém vidím v celkovom nedostatku bytov a vysokej nezamestnanosti mladých. Platy sú nízke, nezamestnanosť vysoká a bytov, aj nájomných, je málo. A s tým, že fyzicky chýba ponuka bytov, súvisí aj ich cena,“ hodnotí sociologička Zuzana Kusá. Upozorňuje, že v počte bytov na tisíc obyvateľov je Slovensko „úplne na európskom dne“.

Pohodlnosť a výhody „Mama hotelu“, kde je navarené a upratané, ako dôvod považuje skôr za importované klišé. „Áno, sú krajiny, kde je bytová ponuka veľká a aj tak mladí zostávajú s rodičmi, napríklad Taliansko či Španielsko. Ale treba povedať, že aj tam časť ponuky bytov tvoria exekvované byty, ktoré boli odobraté a ani tam si ich mladí nemôžu dovoliť,“ zdôrazňuje.

Faktom podľa nej je, že príjmy sú nízke, odkladá sa vstup do manželstva a ekonomicky je rozumné žiť u rodičov a ušetriť niečo z výdavkov na budúci lepší štart k svojmu vlastnému bývaniu. Sociologička Silvia Porubänová upozorňuje, že Slovensko nikdy nepatrilo medzi krajiny, kde 18-roční automaticky odchádzajú z domu. „Ide to ruka v ruke s finančnou situáciou a sťaženými podmienkami získať byt,“ povedala. Ak by existovali cenovo prístupné nájomné byty tak ako v Rakúsku, možno by podľa nej situácia bola iná. Mladí by ochotnejšie vstupovali do manželstva a skôr sa rozhodovali pre rodičovstvo.

„Mama hotel“

Na druhej strane niektorí mladí žijú s rodičmi ešte aj po dovŕšení 35 roku. Podľa Porubänovej to môže súvisieť s tým, že doma majú servis, na ktorý si už zvykli. „Ak sa niekto orientuje na prácu a po 5 – 6 rokoch neprelomí stereotyp užívania si života slobodného človeka, nemá už ani takú veľkú vôľu na osamostatnenie sa,“ mieni Porubänová. Aj preto podľa nej zostávajú s rodičmi častejšie muži ako ženy.

„Žijú si svoj staromládenecký život, doma majú zabezpečený celý servis, stravu, pranie, zároveň majú partnerský a sexuálny život. Potom nemajú dôvod prelomiť vlastné pohodlie, naštartovať sa do samostatného bývania a oficiálneho partnerského vzťahu,“ povedala. Ak si mladý človek zvykne na takéto bývanie, môže podľa nej prísť k presvedčeniu, že plusy vyvažujú mínusy. „Ide o veľkú finančnú úsporu. Mladí rodičom často nič neplatia, alebo platia minimum. A pritom sú to mladí, ktorí často zarábajú lepšie ako rodičia,“ podotkla Porubänová.

Nepredpokladá, že by podiel ľudí, ktorí sa neodhodlajú k osamostatneniu, v budúcnosti prudko stúpal. „Biologická hranica nepustí. Je to ako pri takzvaných Husákových deťoch, ktoré sa narodili v polovici 70. rokov a teraz sa ukázalo, že si reprodukciu odložili na obdobie medzi 35. až 40. rokom života,“ dodala.

Tak ako podľa nej platí psychologická hranica 25 rokov, kedy by mal človek začať žiť vlastný život, tak pri hranici 35 rokov sa drvivá väčšina spamätá a svoju situáciu rieši. Práve preto, že ženám, ale aj mužom tikajú biologické hodiny.