S rodičmi zostáva už každý druhý mladý. Čo je na príčine?

Môže za to nedostatok bytov a ich vysoké ceny alebo pohodlnosť mladých? Viac ako polovica ľudí vo veku 25 - 34 rokov žije stále s rodičmi. Toto číslo podľa štatistík narástlo za posledných desať rokov.

Rodičia a deti, mamahotel
Niektoré dospelé deti prispievajú rodičom na spoločnú domácnosť, niektoré len využívajú „domáci servis“.
Autor:

Na začiatku tohto storočia to bola približne tretina mladých. Sčítanie obyvateľstva v roku 2011 ukázalo, že rodičovský domov neopustil každý druhý mladý človek. Pri mamách častejšie zostávajú mladí muži ako ženy.

Monika má tridsať rokov a vyštudované učiteľstvo v Bratislave. Rozhodla sa zostať žiť s mamou a dvoma súrodencami v dvojgeneračnom dome v Žiline. „Príliš dlhý čas som pre štúdium a prácu bola mimo domu, preto som sa nakoniec chcela vrátiť,“ vysvetľuje Monika. Na bývaní s rodičmi vidí skôr pozitíva ako negatíva.

„Mám spoločnosť a nemusím platiť nájomné,“ vymenúva vyštudovaná učiteľka histórie a estetiky. Občasná kontrola zo strany mamy jej neprekáža. Oplatí sa jej to najmä z finančnej stránky, keďže je momentálne bez práce. „Čo sa týka peňazí, mama nechce odo mňa nič zobrať, tak sa jej snažím pomáhať v domácnosti,“ hovorí mladá žena, ktorá sa v najbližšej budúcnosti neplánuje osamostatniť.

Opačným prípadom je Samuel z Pezinka. „K môjmu osamostatneniu sa už schyľuje,“ konštatuje 27-ročný absolvent odboru rádioelektronika. V samostatnom bývaní mu bránia najmä rodinné dôvody. Po rozvode rodičov musel Samuel finančne zabezpečovať mamu, ktorá má zdravotné problémy a mladšieho brata.

Priznáva však, že bývať v spoločnej domácnosti má aj svoje výhody. „Je fajn nájsť po práci doma navarené a som rád, že ešte stále si môžem užívať spoločné chvíle s mamou a bratom, na ktoré budem po odsťahovaní určite nostalgicky spomínať. Takýto spôsob bývania je však už pre mňa demotivujúci,“ povedal Samuel.

Na spoločnom bývaní mu najviac prekáža nedostatok súkromia. „Mama sa občas nazdáva, že ešte stále môže mať na mňa taký dosah, ako keď som bol chlapec. Najväčšie problémy a hádky vznikajú práve vtedy, keď sa jej snažím vysvetliť, že som už dospelý,“ hovorí mladý IT špecialista. Keďže zarába, platí nájomné za byt. Snaží sa tiež vytvoriť finančnú rezervu, aby mohol nielen odísť, ale aj naďalej finančne podporovať mamu. Uvedomuje si však, že ani potom to nebude jednoduché.

„V posledných mesiacoch som prišiel k záveru, že človek v mojom veku už nemá doma čo hľadať. Mama tvrdí, že bude rada, keď si budeme môcť s bratom riešiť svoje životy, no je si vedomá, že domácnosť sama neutiahne,“ uzatvára Samuel.

Nedostupné byty

Mnohé mamy sú spočiatku aj rady, že deti zostávajú v rodnom hniezde. Po čase by však aj samy privítali, keby potomkovia predsa len išli vlastnou cestou. „Myslím si, že keď sa syn odsťahoval, prinieslo to výhody pre obe strany. Naučil sa samostatnosti, zarába si, zistil hodnotu peňazí, nehádame sa pre hlúposti typu upratovanie a hoci sa stretávame tak raz týždenne, v skutočnosti spolu komunikujeme častejšie, ako keď sme bývali spolu,“ hovorí matka, ktorá vyprevadila syna „do sveta“ v čase, keď mal 20 rokov.

Trend rastúceho počtu mladých dospelých, ktorí žijú s rodičmi, pripisujú sociológovia najmä ekonomickej situácii. „Hlavný problém vidím v celkovom nedostatku bytov a vysokej nezamestnanosti mladých. Platy sú nízke, nezamestnanosť vysoká a bytov, aj nájomných, je málo. A s tým, že fyzicky chýba ponuka bytov, súvisí aj ich cena,“ hodnotí sociologička Zuzana Kusá. Upozorňuje, že v počte bytov na tisíc obyvateľov je Slovensko „úplne na európskom dne“.

Pohodlnosť a výhody „Mama hotelu“, kde je navarené a upratané, ako dôvod považuje skôr za importované klišé. „Áno, sú krajiny, kde je bytová ponuka veľká a aj tak mladí zostávajú s rodičmi, napríklad Taliansko či Španielsko. Ale treba povedať, že aj tam časť ponuky bytov tvoria exekvované byty, ktoré boli odobraté a ani tam si ich mladí nemôžu dovoliť,“ zdôrazňuje.

Faktom podľa nej je, že príjmy sú nízke, odkladá sa vstup do manželstva a ekonomicky je rozumné žiť u rodičov a ušetriť niečo z výdavkov na budúci lepší štart k svojmu vlastnému bývaniu. Sociologička Silvia Porubänová upozorňuje, že Slovensko nikdy nepatrilo medzi krajiny, kde 18-roční automaticky odchádzajú z domu. „Ide to ruka v ruke s finančnou situáciou a sťaženými podmienkami získať byt,“ povedala. Ak by existovali cenovo prístupné nájomné byty tak ako v Rakúsku, možno by podľa nej situácia bola iná. Mladí by ochotnejšie vstupovali do manželstva a skôr sa rozhodovali pre rodičovstvo.

„Mama hotel“

Na druhej strane niektorí mladí žijú s rodičmi ešte aj po dovŕšení 35 roku. Podľa Porubänovej to môže súvisieť s tým, že doma majú servis, na ktorý si už zvykli. „Ak sa niekto orientuje na prácu a po 5 – 6 rokoch neprelomí stereotyp užívania si života slobodného človeka, nemá už ani takú veľkú vôľu na osamostatnenie sa,“ mieni Porubänová. Aj preto podľa nej zostávajú s rodičmi častejšie muži ako ženy.

„Žijú si svoj staromládenecký život, doma majú zabezpečený celý servis, stravu, pranie, zároveň majú partnerský a sexuálny život. Potom nemajú dôvod prelomiť vlastné pohodlie, naštartovať sa do samostatného bývania a oficiálneho partnerského vzťahu,“ povedala. Ak si mladý človek zvykne na takéto bývanie, môže podľa nej prísť k presvedčeniu, že plusy vyvažujú mínusy. „Ide o veľkú finančnú úsporu. Mladí rodičom často nič neplatia, alebo platia minimum. A pritom sú to mladí, ktorí často zarábajú lepšie ako rodičia,“ podotkla Porubänová.

Nepredpokladá, že by podiel ľudí, ktorí sa neodhodlajú k osamostatneniu, v budúcnosti prudko stúpal. „Biologická hranica nepustí. Je to ako pri takzvaných Husákových deťoch, ktoré sa narodili v polovici 70. rokov a teraz sa ukázalo, že si reprodukciu odložili na obdobie medzi 35. až 40. rokom života,“ dodala.

Tak ako podľa nej platí psychologická hranica 25 rokov, kedy by mal človek začať žiť vlastný život, tak pri hranici 35 rokov sa drvivá väčšina spamätá a svoju situáciu rieši. Práve preto, že ženám, ale aj mužom tikajú biologické hodiny.

Ten, čo nehľadá svoju cestu, akoby nedozrel

Ak už dospelé dieťa zostáva z rôznych dôvodov u rodičov, povinnosti by sa mali rozdeliť aj naň. „Určite treba hľadať spôsob, ako v domácnosti zmeniť nastavenie spolužitia. Nemôže byť predsa rovnaké, ako keď dieťa malo 10, 15 alebo 18 rokov. Je to mladý dospelý jedinec, ktorý má svoje povinnosti,“ hovorí psychológ Martin Miller. Mladí, ktorí žijú dlho u rodičov, majú podľa neho neskôr problém vytvoriť si vlastný vzťah.

Kedy je najvyšší čas, aby sa dieťa osamostatnilo? Určite tu pôsobí ekonomický faktor, ale je tu aj psychologický. Najmä u mladých mužov, ktorí zostávajú pri rodičoch, je problém, lebo im chýba istý rituál osamostatnenia, uvedenia do dospelosti. Myslím si, že najvyšší čas na osamostatnenie je niekde okolo 25 rokov alebo aj skôr. Najneskôr v čase, keď mladý človek skončí vysokú školu alebo iné štúdium. Aj vek okolo 21 rokov je úplne v poriadku na to, aby sa človek začal osamostatňovať.

Ako ovplyvňuje vzťahy rodičov a detí to, že zostávajú doma? Vzťahy sú rôznorodé. Dá sa povedať, že mladý človek, ktorý zostáva dlhodobo u rodičov a nehľadá svoju cestu, akoby nedozrel a neprekonal istú fázu v psychologickom zmysle slova. Tak ako dieťa v istom veku začína chodiť, rozprávať. Príde puberta, dospelosť a ľudia si myslia, že už sa nič nebude diať. Samozrejme, že sa deje. Aj dospelí ľudia prechádzajú vývinovými fázami, ktoré majú svoj význam, a jednou z nich je práve osamostatnenie sa, vytvorenie vlastnej rodiny, domova. Ak sa tak nestane, akoby človek zostal zaseknutý. Zostáva závislý od rodičov. Čiastočne je to aj pohodlné.

Robia chybu aj rodičia? Rodičia sa na tomto stave často podieľajú. Je pre nich výhodné, že dieťa majú pod kontrolou, necítia sa opustení, nenastáva syndróm prázdneho hniezda. Ale z hľadiska vývinu to nie je veľmi zdravé.

Ako sa to môže na deťoch prejaviť neskôr? Takíto mladí ľudia majú problém vytvoriť si vlastný vzťah a osamostatniť sa. Pre rodičov to znamená, že sa odkladá na neskôr syndróm prázdneho hniezda. Časom môže byť situácia ešte zložitejšia, pretože sa môže stať, že jeden z rodičov odíde alebo zomrie. Tým sa zvyšuje tlak na dieťa, aby zostalo doma, lebo rodič je sám. Zároveň sa tým komplikuje aj vzťah, ktorý si ten mladý chce vytvoriť. Človek, ktorý ešte v tridsiatke alebo tridsaťpäťke žije s rodičmi, nie je asi veľmi atraktívnym partnerom.

Čo by ste poradili rodičom, ktorí by aj chceli, aby sa dieťa osamostatnilo, ale dieťaťu sa do toho nechce? Rozumiem tomu, že dôvody, prečo zostávajú mladí u rodičov, bývajú do značnej miery ekonomické. Ale určite treba hľadať spôsob, ako v domácnosti zmeniť nastavenie spolužitia. Nemôže byť predsa rovnaké, ako keď dieťa malo 10, 15 alebo 18 rokov. Je to mladý dospelý jedinec, ktorý má svoje povinnosti. Domácnosť je väčšinou zabehnutá tak, že mama perie, varí, žehlí, upratuje, otec má svoje povinnosti. Ak by ten mladý dospelý bol sám, robil by to on. To znamená, že bežný manažment domácnosti by bolo dobré rozdeliť. Jednak z finančného hľadiska, ako aj z hľadiska domácich prác, teda aby aj mladý niekedy opral, ožehlil, navaril, aby sa to striedalo. Pretože tieto návyky sa u neho potom nevytvárajú. Keď sa takýto človek ide po tridsiatke ženiť a príde do manželstva z takého „hotela“, tak to bude očakávať od svojho manžela alebo manželky. <OT> Má táto skutočnosť potom vplyv aj na rozvodovosť? <an> Ak ľudia popreskakujú isté vývinové fázy, sú ešte nedozretí. Vtedy je vzťah oveľa komplikovanejší a do správania to prináša negatívne vzorce. Môže to byť jedna z príčin rozvodovosti, samozrejme, ide o komplexnejší problém.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Richard Sulík

Sulík: V europarlamente som toľko, koľko treba

01.10.2016 13:35

Líder strany Sloboda a Solidarita (SaS) a europoslanec Richard Sulík trávi v europarlamente toľko času, koľko treba.

vojaci, NATO, vojenské cvičenie,

Záujem o zaradenie do aktívnych záloh prejavilo 80 ľudí

01.10.2016 13:32

O pilotný projekt aktívnych záloh prejavilo záujem 80 ľudí. Nie je však vylúčené, že konečný počet záujemcov bude ešte o niečo väčší.

Monika Flašíková Beňová

Flašíková-Beňová: Nikto mi nepovedal, že som odtrhnutá od reality

01.10.2016 10:01

Téma migrácie a utečeneckej krízy bola Moniku Flašíkovú Beňovú len vyvrcholením toho, aký je rozdiel vo videní spôsobu, akým by sa mala politika robiť.

Richard Sulík

Sulík: V europarlamente som toľko, koľko treba

01.10.2016 13:35

Líder strany Sloboda a Solidarita (SaS) a europoslanec Richard Sulík trávi v europarlamente toľko času, koľko treba.

vojaci, NATO, vojenské cvičenie,

Záujem o zaradenie do aktívnych záloh prejavilo 80 ľudí

01.10.2016 13:32

O pilotný projekt aktívnych záloh prejavilo záujem 80 ľudí. Nie je však vylúčené, že konečný počet záujemcov bude ešte o niečo väčší.

Šimon Peres

Jerusalem Post: Peres zabránil Netanjahuovi v útoku na Irán

01.10.2016 13:29

Bývalý izraelský prezident Šimon Peres údajne pred svojou smrťou prezradil, že práve vďaka nemu Izrael neuskutočnil zvažovaný útok na jadrové zariadenia Iránu.

pápež františek,

Na pápežovu omšu v Tbilisi prišlo málo ľudí

01.10.2016 13:23

Pápež František začal v sobotu druhý deň svojej návštevy Gruzínska slávením eucharistie v metropole Tbilisi.