Opevnenie Dunaja niekde strhnú, aby sa vrátili vtáky aj ľudia

Opevnenie na Dunaji, ktoré malo chrániť, v skutočnosti môže aj škodiť. Ide o mohutný násyp z veľkých kameňov, ktorý lemuje takmer celý slovenský breh Dunaja. Postavili ho pred vyše polstoročím preto, aby ochraňoval lode pred nestabilnými brehmi. Odborníci jeho význam dnes spochybňujú a pripomínajú, že toto opevnenie vyhnalo vzácne vtáky a tiež ľudí, ktorí sa chodili kedysi kúpať na jedinečné štrkové pláže.

30.09.2014 13:00
Dunaj, breh, pláže, BROZ, Tomáš Kušík, čln, rieka Foto: ,
Riaditeľ BROZ-u Tomáš Kušík spolu s ostatnými odborníkmi monitorujú brehy Dunaja, na časti z nich chcú obnoviť pôvodné kolmé brehy a dunajské pláže.
debata (5)

Experti z Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) nežiadajú, aby sa staré opevnenie zrušilo celé. Priznávajú, že v najkritickejších úsekoch je naozaj potrebné brehy spevňovať. Navrhujú kompromis. Opevnenie by sa malo zrušiť aspoň vo vzácnych prírodných lokalitách. V týchto dňoch sa pustili do prieskumu vytypovaných oblastí od Zlatnej na Ostrove až po Štúrovo. Časť cesty v člne s nimi strávil aj redaktor Pravdy.

Výstavba kamenného opevnenia v 60. rokoch súvisela podľa Kataríny Holubovej, vedúcej oddelenia hydrológie a riečnej morfológie VÚVH, s reguláciou Dunaja kvôli plavbe. „Vytvorilo sa jednotné koryto. Toto opatrenie slúžilo na to, aby sa breh neposúval, aby sa zafixovala brehová línia,“ uviedla. Podľa nej si však svoj breh dokáže „zafixovať“ sama rieka.

Dokazujú to skúsenosti z Rakúska, kde rušia podobné opevnenia na desiatkach kilometrov a ponechávajú zabezpečenie brehov na prírodu. Je fakt, že keď Rakúšania kamene odstránili, tak sa niektoré brehy začali výraznejšie odvaľovať. „Po určitom čase nastane rovnováha. Brehy sa stabilizujú a už to ďalej nepokračuje,“ dodala Holubová. Za príkladmi netreba ísť ďaleko, možno sa pozrieť aj na maďarský breh, ktorý je v ostrom kontraste s tým slovenským. Na maďarskej strane Dunaja nie sú navozené žiadne kamene, rieka si tam sama udržuje kolmé riečne brehy a v nich hniezdia stovky vzácnych vtákov.

Výskumníci spolu s ochranármi z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) predbežne vytypovali lokality pri Veľkom Leli, Iži, Chľabe a tiež úsek Dunaja v Bratislave medzi Podunajskými Biskupicami a Petržalkou, kam sa vyberú tento týždeň. Svoje zistenia spracujú do štúdie, ktorá by mohla byť hotová už budúci rok. Ak sa im dovtedy podarí na projekt získať prostriedky z niektorého z ekologických programov Európskej komisie, mohli by sa budúci rok pustiť už do prvých prác.

Odstránenie kameňov a obnovenie prírodných brehov môže prispieť aj k účinnejšej ochrane pred povodňami. „Ak dôjde k odplaveniu väčšej časti brehu, zväčší sa prietočný profil. To však platí len vtedy, ak tie uvoľnené sedimenty nezostanú rovno pod brehom, ale rieka ich odplaví do nižších úsekov,“ podotkla Holubová. Na štyroch vytypovaných úsekoch by to však malo fungovať dobre.

Ak sa na Dunaji znova obnovia kolmé brehy, svoj domov tu opäť nájde brehuľa riečna, rybárik riečny a včelárik zlatý. „Brehuľa sa živí komármi, ovadmi a dokáže tento pre človeka nepríjemný hmyz celkom dobre vychytať. Starí rybári si tiež dobre pamätajú, ako sa pod takýmito kolóniami najlepšie lovili ryby, pretože tu nachádzali množstvo potravy, ktorá vypadávala z hniezd pri kŕmení mláďat,“ opisovala ochranárka Karolína Sobeková. Takto by sa obnovili aj dunajské pláže, kam sa kedysi chodievali kúpať ľudia, čo bývali pri rieke. Jednu takú možno nájsť práve pri Veľkom Leli. Voda tu nie je hlboká, ľudia sa nechávajú unášať prúdom a veľké vlny tu robia výletné lode. Podľa niektorých návštevníkov vraj netreba ani cestovať do Chorvátska…

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #pláž #Dunaj #vtáky