Zo 62 šéfov prokuratúr chýba 53

Už dva mesiace nemá sedem krajských prokuratúr a 46 okresných prokuratúr z celkového počtu 54 riadne vedenie. Šéfujú im poverení prokurátori.

02.10.2014 12:00
prokurátor, Jaromír Čižnár Foto: ,
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vyhlási konkurzy až po schválení nových pravidiel výberového konania v parlamente.
debata

Nové konkurzy na tieto posty doteraz generálny prokurátor Jaromír Čižnár nevyhlásil. Spraviť tak môže až po schválení nových pravidiel výberového konania v parlamente.

Z ôsmich krajských prokuratúr tak má svojho šéfa len Bratislava. V Prešovskom kraji nemá šéfa nielen krajská, ale ani žiadna z ôsmich okresných prokuratúr.

Zmeny vo výberových konaniach rieši vláda cez zákon o justičnej akadémii, ktorý je už v parlamente. Schváliť by ho mali na októbrovej schôdzi. Odborníci však upozorňujú, že pravidlá na výber nových šéfov prokuratúr sú nastavené tak, že celý výber aj zloženie výberových komisií bude mať pod palcom generálny prokurátor.

Svojho šéfa má len Krajská prokuratúra v... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Krajská prokuratúra, Bratislava, úrad Svojho šéfa má len Krajská prokuratúra v Bratislave.

Súčasný stav na prokuratúrach nastal po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý v auguste vyslovil nesúlad niektorých ustanovení zákona o prokuratúre, prijatého v parlamente v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, s ústavou. Medzi nimi boli aj paragrafy o kreovaní výberových komisií. Podľa Generálnej prokuratúry tým došlo k znefunkčneniu ich činnosti. „Od 1. 8. 2014 zanikli na prokuratúre doterajšie výberové komisie a disciplinárne komisie a znefunkčnila sa činnosť orgánov samosprávy prokurátorov. Napriek týmto ťažkostiam prokuratúra plní svoje úlohy v rozsahu vyplývajúcom z právneho poriadku,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.

Zákon o prokuratúre ležal na Ústavnom súde viac ako dva a pol roka. Podľa jeho prechodných ustanovení malo platiť, že funkcia krajského a okresného prokurátora zaniká vymenovaním krajského a okresného prokurátora na základe výberového konania. A ten môže byť na tomto poste len dve päťročné obdobia. Pred rokom 2011 to nebolo obmedzené a niektorí šéfovia boli na čele prokuratúr aj vyše desať rokov. Zákon však napadla na Ústavnom súde Generálna prokuratúra aj Smer, súd preto pozastavil platnosť viacerých paragrafov. Nové výberové konania, ktoré mali byť vlani, sa tak uskutočniť nestihli. Takmer všetkým dovtedy vedúcim funkcionárom prokuratúry preto po augustovom rozhodnutí Ústavného súdu zanikli funkcie.

Podľa zákona z roku 2011 mali byť konkurzné komisie, ktoré šéfov prokuratúr vyberali, šesťčlenné. V nich mali sedieť traja členovia vybraní ústavnoprávnym výborom z kandidátov zvolených Národnou radou a traja členovia navrhnutí Radou prokurátorov. V konkurzných komisiách mali sedieť aj ľudia s právnickým vzdelaním nielen z prostredia prokuratúry, ale aj mimovládiek či sektora vysokých škôl. Výsledok výberovej komisie mal byť pre generálneho prokurátora záväzný. Platnosť týchto paragrafov pozastavil Ústavný súd ešte v roku 2011.

Po novom by mala mať výberová komisia päť členov a zložená by mala byť výlučne z prokurátorov. Členov komisie bude vymenúvať generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov. Výberová komisia zhodnotí výsledok konkurzu a určí poradie uchádzačov, ktorí ho úspešne absolvovali. O výsledku rozhodne generálny prokurátor. Zápisnicu z konkurzu bude musieť prokuratúra zverejniť na svojom webe.

Mimovládna organizácia zaoberajúca sa problémami v justícii Via Iuris tvrdí, že zmena pravidiel pri výbere nových šéfov prokuratúr je uzavretý systém, ktorý zostane pred verejnosťou utajený. „Takéto konanie bude netransparentné a mimo akejkoľvek verejnej kontroly,“ myslí si advokátka Eva Kováčechová spolupracujúca s Via Iuris.

Aj bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá pripravila platný zákon o prokurátoroch, Lucia Žitňanská (Most-Híd) zmenu pripravenú terajším ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom považuje za krok späť. Podľa nej generálny prokurátor bude mať pod kontrolou všetky výberové konania. „Bude menovať výberové komisie, kde budú len prokurátori. Bude to celé veľmi uzatvorený proces,“ uviedla Žitňanská.

Podľa hovorkyne Generálnej prokuratúry odborné predpoklady na funkcie vedúcich prokurátorov vie najlepšie zhodnotiť prokurátor, ktorý pozná náplň práce a prostredie prokuratúry. Via Iuris tiež kritizuje, že rezort spravodlivosti nemení pri týchto zmenách zákon o prokuratúre, ale pravidlá mení cez nepriamu novelu zákona o justičnej akadémii, ktorý nesúvisí s činnosťou prokuratúry.

Člen ústavnoprávneho výboru Anton Martvoň to nepovažuje za problém. „Po náleze Ústavneho súdu je potrebné riešiť tento problém. Cez osobitný článok nepriamej novely riešiaci kreovanie výberových komisií. Ak zákon súvisí s justíciou, je to normálny legislatívny proces, ktorý používala bežne aj bývalá vláda,“ reagoval Martvoň.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #generálny prokurátor #prokurátori #súdy