Reforma školstva mešká, rezort nemá analýzy

Najvážnejšou bolo nové financovanie, ktoré sa už nemalo odvíjať od počtu žiakov, peniaze mali školy dostávať na triedu. Podľa pôvodných plánov mali nabehnúť na iný systém budúci rok. Nové vedenie ministerstva však stále nemá jasno, ako ďalej. Chýbajú totiž analýzy, čo by v praxi táto zmena priniesla.

Časť škôl sa už dlhšie sťažuje na to, že terajšie pravidlá, podľa ktorých sú platené len podľa počtu žiakov a medzi sebou sa „bijú“ o každého, robí zo škôl rukojemníkov žiakov a ich rodičov. Žiaci, ktorí si môžu vyberať zo širokej ponuky základných a stredných škôl, tak strácajú motiváciu učiť sa. Aj preto sú riaditelia škôl za to, aby štát dával peniaze aj podľa počtu tried so stanoveným minimálnym počtom žiakov.

Predzvesťou zmeny financovania bola vlaňajšia novela školského zákona, ktorá stanovila minimálny počet žiakov v triedach. Doteraz totiž boli stanovené len maximálne počty žiakov v triede, po novom majú mať triedy v závislosti od ročníka najmenej 11 až 15 žiakov.

Začiatkom júla sa vymenilo vedenie ministerstva. Nový minister Peter Pellegrini koncom augusta pre Pravdu potvrdil, že v pôvodných plánoch pokračujú a nastavia financovanie podľa počtu tried. Pripustil pritom, že pre niektoré menšie školy to môže znamenať rušenie. „Môže sa to samozrejme dotknúť málotriedok. Tam budeme musieť nájsť spôsob a zvážiť, kedy málotriedku predsa len podržíme a ako,“ povedal koncom augusta Pellegrini. Rezort podľa neho pracuje na prepočtoch, ako financovanie spravodlivo nastaviť tak, aby pri minimálnom počte žiakov v triede dokázala škola zaplatiť celú prevádzku a tam, kde bude v triede viac detí, by škola mala dostať príplatok.

Po troch mesiacoch od jeho nástupu konečná verzia stále nie je jasná. „O modeloch stále diskutujeme. Nesnažíme sa nejakú zásadnú zmenu presadiť nasilu a práve teraz,“ povedal minulý týždeň v rozhovore pre Pravdu štátny tajomník rezortu školstva Juraj Draxler s tým, že sa zvažuje aj to, či bude úplne nový zákon o financovaní škôl alebo budú stačiť len novely niektorých zákonov. Či sa zotrvá pri zámere financovania na žiaka a triedu, je tak stále otvorenou otázkou.

Potvrdil však, že zatiaľ sa nebude krátiť príspevok štátu pre súkromné školy. Rezort školstva pod vedením Čaploviča pripravoval zmenu, podľa ktorej by mali súkromné školy dostávať od štátu menej. Podľa Draxlera na takú zmenu rodičia nie sú zatiaľ pripravení. Ministerstvo zrejme o tom otvorí diskusiu, keďže aj vo svete súkromné školy majú väčšinou nižší príspevok na žiaka ako štátne.

„Financovanie na žiaka nie je zlé, problém je, že keď sa pred niekoľkými rokmi robila zmena, neurobil sa druhý krok,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková zo Slovenskej komory učiteľov. Keď sa menilo financovanie, na zmenu a riziko zatvorenia malých škôl sa mali pripraviť ich zriaďovatelia – obce. Nič sa však nezmenilo a málotriedky sú doteraz zvýhodňované tým, že dostávajú na žiaka viac peňazí. Chlupíková nie je síce za rušenie málotriedok, na druhej strane je podľa nej na zváženie, či má štát na to, aby platil v niektorých školách aj druhý stupeň, keď do triedy vyššieho ročníka chodí napríklad päť žiakov.

Pri nastavení nového financovania je problémom podľa Draxlera to, že rezort potrebuje zlepšiť svoju analytickú prácu, aby vedel presne odhadnúť, čo vyvolajú legislatívne zmeny priamo v teréne. V rámci reorganizácie sa má preto výrazne posilniť analytické centrum na ministerstve, Inštitút vzdelávacej politiky, ktoré má dnes troch ľudí. Nové vedenie ministerstva si od analýz sľubuje, že ak sa aj na ich základe nejaké zmeny pripravia, mali by vydržať dlhšie a nemali by sa meniť s každou novou vládou.

Poriadky a analýzy si rezort robí aj v tom, ako sú školy administratívne zaťažené, čo všetko musia posielať rôznym inštitúciám, chystá tiež reorganizáciu priamo riadených organizácií. Šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál vníma posilňovanie analytického centra na ministerstve pozitívne. „Každá zásadná reforma by mala byť postavená na jasných analýzach. Ak sa posilní analytický odbor, je pravdepodobné, že minister bude viac počúvať fakty a zistenia a nebude sa rozhodovať na základe nejakých svojich pocitov alebo len istých skúseností,“ hovorí Košťál.

Pripomína, že ministerstvá by mali mať podobne ako rezort financií svoje analytické centrá. „Keď sa pozrieme na Inštitút finančnej politiky, je veľmi dôležitou súčasťou ministerstva financií a mnohé rozhodnutia sa robia na základe jeho výstupov. A taká zásadná zmena, ako je financovanie školstva, by tiež mala vychádzať z kompletných analýz, aby sa nestalo, že reforma bude nedostatočná alebo jej bude niečo chýbať,“ dodáva Košťál. Terajšie financovanie škôl podľa neho neodráža celkom situáciu v teréne, najmä pokles počtu detí. Pri zvažovaní nového systému by sa zároveň malo myslieť aj na ďalšie nové výzvy, ako je vzdelávanie detí zo zvýhodnených sociálnych skupín. Od analýz pritom očakáva fakty bez politického zafarbenia.