Aké zmeny čakajú školstvo v najbližších mesiacoch?
Ako štátny tajomník by som sa nerád zasekol v nejakých parciálnych bojoch, napríklad okolo určitých častí legislatívy. Prvoradé je, aby sme mali dlhodobejšiu predstavu, kam školstvo postupne chceme dostať. Má byť ekonomicky dobre riadené, vrátane toho, že ministerstvo musí mať k dispozícii dáta a nástroje na to, aby si vedelo vypočítať dopady legislatívnych zmien. Zároveň je dôležité, aby sme mali dobré vzdelávacie procesy. Školy musia byť otvorené modernej didaktike, aj experimentálnym metódam. A tiež je dôležité, aby mali šikovných učiteľov, teda, aby pedagogické fakulty pripravovali kvalitných ľudí, ale aj to, aby sme mali dobrý systém kontinuálneho vzdelávania. Túto dlhodobú predstavu budeme postupne napĺňať organizačnými a personálnymi zmenami, aj legislatívou.
Ako chcete zvýšiť kvalitu učiteľov?
Chceme, aby pedagogické fakulty prijímali ľudí, ktorí majú naozaj záujem učiť a aby ich pripravovali kvalitne. Už počas štúdia musia budúci učitelia prichádzať čo najviac do kontaktu so žiakmi. Musia si už na bakalárskom stupni praxou overiť, o čom presne učiteľské remeslo je.
Ako chcete k tomu priviesť pedagogické fakulty?
Fakulty pôsobia v rámci vysokých škôl, ktoré majú istú autonómiu, takže je potrebný dialóg nás s nimi. Zároveň sa budeme snažiť vytvoriť systém cvičných škôl, ktoré by s fakultami spolupracovali. Na druhej strane chceme ale aj to, aby bol systém flexibilnejší a učiteľom sa pomerne jednoducho mohol stať aj niekto, kto nemá práve pedagogickú fakultu. Čo sa týka kontinuálneho vzdelávania, aj učiteľ, ktorý má dobrý prístup k žiakovi, musí pravidelne prichádzať do styku s modernými didaktickými metódami, novým obsahom. Na to treba jasný systém.
Doterajšie vzdelávanie učiteľov sa bralo skôr ako naháňanie kreditov v záujme zvýšenia platu. Aj minister priznal, že napríklad na angličtinu stále chýbajú kvalifikovaní učitelia. Ako by sa teda malo zmeniť?
Diskutujeme o tom, ale ešte nevieme, do akej miery bude treba kontinuálne vzdelávanie ošetriť priamo zákonom. Fakt je, že drvivá väčšina samotných riaditeľov a učiteľov vníma celý systém s veľkými rozpakmi. Nedáva im zďaleka to, čo by im dávať mal.
Kedy by mali zmeny prísť?
Čo sa týka kontinuálneho vzdelávania, tu sa budeme sa snažiť nastaviť zmeny v priebehu niekoľkých mesiacov.
Po predchádzajúcom ministrovi zostalo viacero návrhov na zmeny zákonov. Ktoré z nich pripravíte v dohľadnej dobe?
Pripravuje sa celkom nový zákon o odbornom vzdelávaní. Ten má zaviesť prvky duálneho vzdelávania, teda systému, kde časť vzdelávania prebieha na pracovisku. Tak ako to funguje v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko. O zákone ešte stále diskutujeme s odborníkmi a zástupcami zamestnávateľov. Snažíme sa vyjsť v ústrety zamestnávateľom, ktorí deklarujú, že sú pripravení poskytovať vzdelávanie na svojich pracoviskách, ale zároveň si overujeme do akej miery môže byť takéto vzdelávanie kvalitné, aké množstvo študentov sú zamestnávatelia naozaj schopní do budúcna prijímať a vzdelávať ich na pracovisku, aké by mali byť technické nastavenia tohto systému, certifikácie, kto môže poskytovať vzdelávanie na pracovisku, akú finančnú motiváciu môže dostať z hľadiska daňového zamestnávateľ a podobne.
Čiže zamestnávatelia budú mať daňové úľavy?
Dostanú určité daňové úľavy. Samozrejme úľavy alebo iné finančné motivačné prvky nebudú nijak výrazné. V Nemecku, ktoré je vzorom duálneho vzdelávania, si zamestnávatelia ochotne sami toto vzdelávanie platia, lebo vedia, že do budúcna im tak odpadnú náklady s rekvalifikačnými kurzami. Netreba im dávať nič naviac. Študent vytvorí na pracovisku aj nejakú hodnotu, ale tá náklady nepokryje. Priemerný nemecký zamestnávateľ je tak síce v mínuse – vychádza to asi 4000 euro ročne na študenta – ale berie to tak, že ide o investíciu, ktorú mu dobre pripravený pracovník rýchlo vráti.
Akú podobu bude mať nový zákon o financovaní školstva?
Určitým problémom je, že rezort potrebuje zlepšiť svoju analytickú prácu, aby sme vedeli veľmi presne odhadnúť, čo vyvolajú určité legislatívne zmeny priamo v teréne. V týchto dňoch zvažujeme a s partnermi diskutujeme o tom, čo presne legislatívne zmeniť a v najbližších týždňoch aj širokej verejnosti budeme schopní povedať, s čím chceme ísť do parlamentu. To sa týka aj inej školskej legislatívy.
Bude zákon nastavený na systém financovania na žiaka alebo aj na triedu?
O modeloch stále diskutujeme. Znovu podčiarkujem, nesnažíme sa nejakú zásadnú zmenu presadiť nasilu a práve teraz. Podstatné je, že sa školstvo nesnažíme riadiť len legislatívou. Chceme vytvárať stabilné a kvalitné inštitucionálne štruktúry. Napríklad posilňujeme analytiku na samotnom ministerstve. Tu už teraz existuje Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý sme začali rozširovať. V budúcnosti by mal poskytovať efektívne kvantitatívne nástroje, ktoré nám umožnia presne modelovať dopady legislatívnych zmien v teréne. A na druhej strane má inštitút byť akousi zásobárňou poznatkov o slovenskom školstve a znalostí, ako je školstvo organizované vo svete.
Zákon o financovaní teda nemožno čakať do konca roka?
V priebehu niekoľkých dní o tom rozhodneme. A čo sa týka ostatných legislatívnych noriem, je pravda, že prax ukázala v mnohých prípadoch potrebu zmien. Od zaobstarávania učebníc až po, dajme tomu, overovanie dokladov o vzdelávaní. Máme na stole veľmi dlhý zoznam technických problémov a možných zlepšení, diskutujeme o nich s partnermi a zvažujeme akým spôsobom ich legislatívne ošetriť.
Zostane súkromným školám rovnaký príspevok ako verejným?
Tým, že dávame na súkromné školy rovnaký normatív ako na štátne, sme vo veľmi malej skupine krajín, ktoré tak robia. Vo svete je bežné, že súkromné školy dostávajú od štátu menšie prostriedky ako štátne, prípadne žiadne. Mimochodom, sám som absolventom súkromnej strednej školy vo Veľkej Británii, kde som študoval na základe štipendia. Od štátu škola nedostávala ani penny. Trochu ma aj iritovala občasná demagógia zástupcov súkromného školstva, ktorí hovorili napríklad o údajnej neústavnosti zníženého normatívu. Na druhej strane by nebolo dobré znižovať prostriedky pre súkromné školy razantným sekom. Rodič, ktorý dal dieťa na súkromnú školu, počítal s istou stabilitou financovania na najbližšie roky a to musíme brať do úvahy. V konečnom dôsledku nám musí ísť o to dieťa. Chceme sa zamerať na zmeny, ktoré uľahčia život učiteľom tým, že ich odbremeníme od byrokracie, na lepšie informačné toky a lepší manažment škôl a organizácií v rezorte. K financovaniu súkromných škôl môžeme v budúcnosti otvoriť diskusiu, ale teraz ho necháme tak, ako bolo historicky vytvorené.
Školy upozorňujú aj na nízky príspevok štátu na žiaka a teda aj celkovo malý objem peňazí na školstvo. Bude sa zvyšovať?
Samozrejme chceme, aby balík prostriedkov, ktorý ide do školstva, postupne rástol. To sa týka aj platov učiteľov a ostatných zamestnancov v školstve. Budeme bojovať o každoročné navýšenie. Na druhej strane tiež dohliadneme na to, aby prostriedky zo štrukturálnych fondov šli čo najviac priamo do škôl. Aby mali nové učebné pomôcky a materiálne vybavenie a zároveň, aby pracovníci v školstve pocítili, že sú tu projekty, na ktorých sa môžu spolupodieľať a majú to aj finančne zohľadnené.
V pláne boli aj zmeny štátnych vzdelávacích osnov pre materské aj základné školy. Materské školy už spisujú petíciu za schválenie pripraveného nového programu. Prečo ho rezort teda už neschválil?
Okolo návrhu boli dosť silné kontroverzie. Jeden tábor bol ostro proti, druhý hovoril, že je to presne tá zmena, na ktorú roky čakali. Ministerstvo sa snaží vytvoriť si objektívny názor. Preto prebiehajú ešte prieskumy v teréne medzi predstaviteľmi materských škôl, obsahové analýzy si robíme aj u nás na ministerstve. To sa týka aj navrhnutých štátnych vzdelávacích programov pre základné školy, kde prebiehajú pomerne intenzívne diskusie. Úprimne, získavam dojem, že v jednom aj druhom prípade boli vecné spory často nafúknuté bojmi o kompetencie a možno osobnými animozitami, a že dnes už smerujeme ku konsenzu.
Pri základných školách bol spor o to, či budú školy zviazané rozpísaním osnov podľa ročníkov. Ako to chcete vyriešiť?
Prioritná požiadavka, s ktorou sme sa stretávali počas leta, keď si minister k sebe volal zástupcov škôl bola, aby školy dostávali vzdelávacie programy, kde bude učivo rozpísané do osnov. Reforma spred niekoľkých rokov bola v niečom dobre myslená, aby školy boli tlačené do kreativity a zohľadňovali regionálne špecifiká, špecifiká v skladbe žiakov tým, že si budú samé tvoriť časť vzdelávacieho obsahu. Ale je fakt, že na to neboli pripravené a to niekde vytvára obrovský stres. Preto školám, ktoré si časť obsahu chcú tvoriť samé, umožníme, aby to robili naďalej. Na druhej strane vytvoríme učivo spísané do osnov po ročníkoch pre školy, ktorým to vyhovuje viac takto. Podobne sa na neúčelné papierovanie pozeráme aj inde. Učiteľ má predovšetkým učiť, nie byť strojom na vypĺňanie tlačív.