Na tom, že ústavní činitelia odchádzajú z jednotlivých podujatí pred koncom, nie je nič čudné. Veď aj premiér Robert Fico a jeho dvaja ministri Robert Kaliňák a Peter Žiga boli v pondelok iba na cintoríne padlých českých a slovenských vojakov v Duklianskom priesmyku.
Hlava štátu však odišla z kladenia vencov pri hroboch vyše deväť tisíc sovietskych vojakov vo Svidníku vzápätí po tom, čo konferencier oznámil, že bude rečniť ruský chargé d'affaires Andrej Šabanov. Medzi ľuďmi sa ozval piskot, postupne si to všimla väčšina. Mnohí práve v súvislosti s napätou medzinárodnopolitickou situáciou ostali zarazení.
Šéf tlačového odboru kancelárie prezidenta Roman Krpelan tvrdil, že Andrej Kiska odišiel na ďalšie rokovania: „Prezident Andrej Kiska presne podľa dohodnutého programu s organizátormi, potom ako položil veniec a veniec položili aj ostatní zúčastnení, pokračoval vo svojom ďalšom pracovnom programe na východe Slovenska.“
Kiskovo rozhodnutie odísť práve vtedy, keď mal vystúpiť Šabanov, nehodnotí pozitívne ani odborník na protokol Jarolím Antal. Podľa neho má prezident v tomto smere nielen práva, ale aj svoje povinnosti, ktoré musí dodržiavať.
Vyhnúť sa spájaniu výmeny Kulichovho súsošia ženy žalujúcej sa na prežité útrapy sovietskemu vojakovi so súčasným dianím na Ukrajine sa už hneď v úvode osláv v Duklianskom priesmyku snažili ich usporiadatelia a následne riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič aj autor novej, či skôr revitalizovanej ústrednej sochy akademický sochár Peter Mesároš. Spolu s českými historikmi a architektmi totiž pripravovali obnovenie celého pietneho areálu do pôvodnej podoby už pred piatimi rokmi.
Ľudia mali na to rôzne názory: „Chceli sa vrátiť k pôvodnej myšlienke, však tu vztýčili aj drevený kríž a teraz aj československého vojaka vzdávajúceho hold,“ vysvetľovala pani v strednom veku. Kamarátka jej mierne oponovala: „Nie je to zlé, ale predchádzajúce súsošie sa mi určite viac páčilo.“ A muž to zaklincoval: „Tak toto sa môže odohrať iba na Slovensku! Po päťdesiatich rokoch dáme namiesto originálneho diela epoxidovú kópiu!“
Predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár v príhovore navrhol, že Deň obetí Dukly by sa mal logickejšie premenovať na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Výraz obete sa obyčajne spája s pasívnym utrpením, lenže českí aj slovenskí vojaci v tesnej súčinnosti s príslušníkmi viacerých národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu aktívne bojovali, dokonca oni útočili a dobýjali si späť svoju vlasť.
Na rozdiel od priesmyku vo Svidníku predpoludním vysvitlo slnko a aj slávnosť pri pomníku armádnemu generálovi Ludvíkovi Svobodovi v centre okresného mesta sa odohrala v príjemnejšej atmosfére. Predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Jan Hamáček o veliteľovi 1. čs. armádneho zboru a neskoršom prezidentovi povedal, že to bol predovšetkým vlastenec, hoci dnes akoby bol tento pojem takmer neznámy. Z prejavu primátora Svidníka Jána Holodňáka, ale aj zo spontánnych reakcií miestnych obyvateľov, jednoznačne vyplynulo, že ani po desaťročiach na Svobodu nezabúdajú a vysoko si ho vážia.
Veľký potlesk zožala jeho dcéra Zoe Klusáková-Svobodová. Zavítala do Svidníka aj so svojím vnukom, ktorý v digitálnej forme spracoval tému histórie a súčasných prírodných krás kraja pod Duklou. Oslavy pokračujú v utorok na poľskej strane Karpát.