Vláda vymaže Žiline dlh za kórejskú dedinu. Chomovi pomohlo, že je aj poslanec

Vláda v stredu na výjazdovom rokovaní v Žiline schválila uznesenie, ktoré pre Žilinu znamená odpustenie 17 a pol miliónového dlhu za kórejskú dedinu v Krasňanoch. Primátorom Žiliny je zároveň aj poslanec Smeru Igor Choma.

Robert Fico, Igor Choma
Premiér Robert Fico (vľavo) so žilinským primátorom Igorom Chomom na tlačovej konferencii po výjazhdovom rokovaní vlády.
Autor: ,

Žilinskej radnici sa sedem bytoviek a deväť rodinných domov, ktoré postavila v roku 2006 pre manažérov automobilky Kia, nepodarilo predať a štátu tak dlhodobo najzadlženejšie mesto na Slovensku nemalo z čoho vrátiť peniaze, ktoré dostalo na jej výstavbu. Prijatím uznesenia vlády začne mesto spolupracovať s ministerstvami hospodárstva a financií na prevode obytného súboru do vlastníctva štátu.

Fico: Žiline pomohlo, že jej primátor je aj poslanec NR SR

„Chceme mestu Žilina pomôcť. A tu sa ukazuje, aké je nevyhnutné spolupracovať, aké je nevyhnutné, aby primátor a predseda samosprávneho kraja mali napojenie na vládne štruktúry alebo štruktúry parlamentu. A práve takéto prepojenie, že pán primátor je súčasne aj poslancom parlamentu, ale aj to, že sme spoločná politická štruktúra, umožnilo prijať takéto rozhodnutia, inak by tieto rozhodnutia boli prijímané veľmi ťažko,“ povedal predseda vlády Robert Fico.

Podľa žilinského primátora Igora Chomu mesto sa po zbavení 17,5 miliónového dlhu dostane na prijateľnú 36-percentnú úroveň zadlženia. „Žilinčania sa konečne zbavia tejto ťarchy, pretože 17 a pol milióna, ktoré by sme mali vrátiť v zmysle predchádzajúcich uznesení vlády do štátneho rozpočtu je záťaž, ktorú si neviem predstaviť, ako by sme vedeli zvládnuť, aj keby sme ju rozložili do desiatich rokov. Uvoľnia sa nám ruky pre normálnu úverovú politiku a od budúceho roku budeme vedieť normálne komunikovať s bankami. Takýmto odstránením dlhu sme na úrovni nejakých 36 percent zadlženia, čo je oproti 140 percentám z konca roka 2010 zásadný rozdiel,“ povedal primátor Žiliny.

Žiline hrozila nútená správa

Žilina si pre hrozbu nútenej správy vybavila odklad splatenia dlhu do konca roka 2014 s tým, že dovtedy sa obytný súbor pokúsi predať priamo automobilke, prípadne akémukoľvek inému záujemcovi, a získané peniaze prevedie priamo do štátnej kasy. Za sedem bytoviek a deväť rodinných domov v septembri pýtala najmenej 14,08 milióna eur podľa znaleckého posudku, do verejnej obchodnej súťaže sa však nikto neprihlásil. Záujem nemala ani automobilka, ktorá síce začiatkom roka potvrdila záujem o kúpu dediny, ale podmienila ho predajnou cenou a podľa žilinskej radnice bola ochotná zaplatiť len polovicu z investovaných 17,5 milióna eur.

„Kia potvrdila záujem, ale chcela to kúpiť za polovičnú cenu. To bolo pre nás neprijateľné. Samozrejme, našou snahou to bolo predať za čo najviac peňazí,“ povedal primátor Choma. „Spoločnosť Kia Motors Slovakia v súčasnosti uprednostňuje prenájom Obytného súboru Krasňany, keďže klesá počet kórejských zamestnancov v spoločnosti a z tohto dôvodu je prenájom obytného súboru pre nás efektívnejší,“ uviedol hovorca automobilky Jozef Bačé.

Platnosť päťročnej nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Obytný súbor Krasňany a spoločnosťou Kia Motors Slovakia sa skončila 30. septembra 2014. Podľa Chomu mestská spoločnosť, spravujúca kórejskú dedinu, predĺžila nájom s automobilkou o ďalších päť rokov a po naplnení stredajšieho vládneho uznesenia, teda prevodu obytného súboru do vlastníctva štátu, prejde pod štát a bude pokračovať aj platnosť novej nájomnej zmluvy.

Kórejskú dedinu postavili za primátorovania Slotu

Kórejskú dedinu postavili v roku 2006 za primátora Jána Slotu na základe uznesenia vlády Mikuláša Dzurindu z roku 2005 o návratnej finančnej výpomoci poskytnutej mestu Žilina. Obytný súbor bol postavený za 17,5 milióna eur, pričom aktuálny znalecký posudok hovorí o hodnote nehnuteľností za 14,08 milióna eur. Podľa nepotvrdených informácií niektoré pôvodne naplánované športoviská či občianska vybavenosť nakoniec v dedine vybudované neboli.

V kórejskej dedine v Krasňanoch by malo aktuálne bývať približne sto manažérov automobilky Kia. Automobilka ani mestská spoločnosť spravujúca dedinu informácie o využití ubytovacích kapacít neposkytujú, obytný súbor je obsadený len približne z polovice a okrem zamestnancov spoločnosti Kia Motors Slovakia sú tam ubytovaní aj Kórejci z ďalších závodov napojených na automobilku Kia. Podľa znaleckého posudku majú v uzavretom a kamerami monitorovanom areáli okrem siedmich bytoviek a deviatich rodinných domov k dispozícii aj spoločenskú budovu s jedálňou či tenisové kurty.

Vláda rozdala milióny pre žilinský región

Vláda okrem vymazania dlhu priklepla žilinskému regiónu vyše desať miliónov eur. Dva a pol milióna eur rozdelí 35 obciam v okresoch Žilina a Bytča, 1,3 milióna eur uvoľní pre obec Terchová na práce a škody po júlovej povodni, za päť miliónov eur nakúpi techniku pre profesionálnych i dobrovoľných hasičov a ďalších 1,3 milióna eur dá na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí.

Podľa premiéra Roberta Fica školstvo v žilinskom regióne je úplne zle nastavené. „Pretože študenti absolvujú úplné stredoškolské vzdelanie aj vysokoškolské vzdelanie, ale zdá sa, že to čo ponúkajú školy, akoby bolo odtrhnuté od reality a títo ľudia nevedia nájsť svoje uplatnenie. Chceme sa sústrediť na mladých ľudí do 29 rokov a chceme im dať priestor, aby získali prax a postupne sa vracali naspäť do pracovného života,“ povedal Fico s tým, že projekt Praxou k zamestnaniu bude ministerstvo práce uplatňovať a peniaze investovať do zlepšenia postavenia mladých ľudí na trhu práce aj v iných regiónoch, najbližšie napríklad v polovici novembra pri výjazdovom rokovaní v Prešovskom kraji.

Za štátne zrekonštruujú aj zimný štadión

Na základe analýzy sociálno-ekonomickej situácie regiónu Horné Považie vláda rozhodla, že 35 obciam v okresoch Žilina a Bytča rozdelí dva a pol milióna eur. Viac ako milión dá na rekonštrukciu zimného štadióna v Žiline, takmer 600-tisíc na opravu pavilónu interného oddelenia žilinskej fakultnej nemocnice, necelých stotisíc eur na výmenu elektrických rozvodov a vzduchotechniky žilinského mestského divadla či 124-tisíc eur na odstránenie zosuvu a opravu cesty II. triedy pri obci Kotešová.

Obec Čičmany dostane viac ako 70-tisíc eur na rekonštrukciu miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a obecného rozhlasu, obec Maršová – Rašov vyše 43-tisíc na prístavbu materskej školy či obec Podhorie približne 28-tisíc na rekonštrukciu obecného vodovodu.

Súvisiace články:

Andrej Hrnčiar

Hrnčiar: Nad rastom extrémizmu by sa mali zamyslieť všetci

10.12.2016 14:05

Nad nárastom extrémizmu by sa mali zamyslieť všetci, aj koalícia aj opozícia, aj médiá - ktoré vykresľujú situáciu na Slovensku príliš negatívne, konštatoval podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar.

Fico, snem Smeru

Fico na sneme Smeru: Zleniveli sme, útočia na nás médiá

10.12.2016 11:10, aktualizované: 17:17

V Smere podľa predsedu strany Roberta Fica zleniveli, útočí na neho opozícia i médiá, ale podpora verejnosti pretrváva.

Štrbské pleso, lyžiari, lyžovačka

Vysoké Tatry už zapĺňajú lyžiari a turisti

10.12.2016 10:00

Rekreační lyžiari, profesionálni športovci, i rodinky vyhľadávajúce iba prechádzky v peknom horskom prostredí. Asi takéto zloženie ľudí vídať vo Vysokých Tatrách.

nafta, benzín, tankovanie, pumpa

Krajiny mimo kartelu OPEC sa pridali k obmedzeniu ťažby ropy

10.12.2016 16:10

Ťažobné štáty stojace mimo Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sľúbili znížiť svoju produkciu spolu o 562 000 barelov denne.

Donald Trump, prezident, usa

Trumpa zaujíma, kto radil Obamovi v otázkach klímy

10.12.2016 15:00

Americkú energetickú politiku s januárovým nástupom republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa čaká rozsiahla reorganizácia.

Santos

Kolumbijský prezident si prevzal Nobelovu cenu za mier

10.12.2016 14:13

Nobelovu cenu za mier 2016 si v Osle prevzal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos (65).

Andrej Hrnčiar

Hrnčiar: Nad rastom extrémizmu by sa mali zamyslieť všetci

10.12.2016 14:05

Nad nárastom extrémizmu by sa mali zamyslieť všetci, aj koalícia aj opozícia, aj médiá - ktoré vykresľujú situáciu na Slovensku príliš negatívne, konštatoval podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar.