Vláda si to uvedomuje a podniká viaceré kroky, aby tento stav zmenila. Už na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začína dnes, budú napríklad poslanci schvaľovať ďalšiu novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tá má od januára budúceho roku upraviť podmienky, za akých si malý príjem z práce možno vylepšiť aj osobitným štátnym príspevkom.
„Novela stanoví zaujímavejšie pravidlá súbehu poberania mzdy a dávky. Prehĺbi a predĺži možnosť získania osobitného príspevku, ktorý tento kabinet zaviedol vlani,“ spresňuje hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Ľahké odpovede?
Podľa predloženého návrhu sa má súbeh týkať tých pôvodne dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu a ich zárobok nepresiahne dvojnásobok minimálnej mzdy, čo má byť na budúci rok 760 eur. Tieto osoby, ak sa zamestnajú, majú mať popri mzde prvých šesť mesiacov nárok aj na osobitný príspevok 126,14 eura mesačne. Ďalší polrok majú potom od štátu dostávať príspevok 63,07 eura mesačne. Novinka sa má vzťahovať aj na nezamestnaných, ktorí nepracujú viac ako jeden rok a nie sú evidovaní na úrade práce.
V súčasnosti, porovnáva Stuška, má niekdajší dlhodobo nezamestnaný nárok iba pol roka poberať osobitný príspevok v sume 63,07 eura v prípade, ak jeho hrubá mzda nepresahuje trojnásobok minimálnej mzdy, čo je momentálne 1 056 eura. Zároveň je podmienkou evidencia na úrade práce.
Problém s umiestňovaním dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh je vážny. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny aktuálne viac ako 107-tisíc takýchto uchádzačov o zamestnanie nedosahuje vyššie ako základné vzdelanie. Viac ako polovica je vo veku od 20 do 40 rokov a štatisticky takmer 50-tisíc nikdy nepracovalo. „Desaťtisíce z nich, keďže majú len mizivú šancu nájsť si dobre platené zamestnanie, sa práci často aj cielene vyhýbajú," tvrdí čestný prezident Asociácie personálnych agentúr Slovenska Luboš Sirota.
„Na Slovensku jednoducho, pri súčasnom sociálnom systéme a zúfalom nedostatku pracovných miest, stále neplatí základná rovnica: Keď sa zamestnám, malo by sa mi lepšie žiť,“ odhaľuje príčinu tohto javu Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Ako dodáva, väčšina dlhodobo nezamestnaných v skutočnosti pracuje a za prácu aj dostáva odmenu. „Zbierajú železo, lesné plody, robia rôzne činnosti, načierno, alebo nejakou formou dohody,“ vymenúva.
Títo ľudia, pokračuje Páleník, však zväčša nevidia dôvod zamestnať sa na riadny pracovný úväzok. Ak totiž živiteľ rodiny získa zárobok zo štandardnej pracovnej zmluvy, môže jeho rodina ako celok ľahko prekročiť príjmovú hranicu, nad ktorou sa už zo zákona nenachádza v hmotnej núdzi. „Čo obvykle znamená, že stratí všetky, alebo podstatnú časť dávok a finančne si pritom nijako významne nepolepší. A to už ani nespomínam benefity ako obedy pre deti v školských jedálňach zadarmo, či príspevky rôznych charitatívnych organizácií, ktoré zväčša dostávajú iba odkázaní na dávky,“ uvádza.
Aj ministerstvo práce pripúšťa, že tento problém na Slovensku existuje. Kvantifikovať ho však nevie, keďže dokázať niekomu, že sa práci vyhýba zámerne, je mimoriadne zložité. „Ide o fenomén, o ktorom sa diskutuje dlhé roky. Táto vláda sa ním však nielen zaoberá, ale na rozdiel od bývalej aj koná,“ zdôrazňuje hovorca Michal Stuška. Pripomína, že rezort priebežne robí razantné kroky na „zvýšenie motivácie pracovať“ pre dlhodobo nezamestnaných. Okrem spomínaného zatraktívnenia osobitného príspevku hovorca pripomína aj rozbehnuté projekty zamestnávania, zamerané práve na skupinu dlhodobo nezamestnaných. „Vďaka odvodovým úľavám pre zamestnávateľov, ktorí sú ochotní vytvoriť im pracovné miesta, si od novembra 2013 našlo uplatnenie asi 5-tisíc ľudí, čo v súčasnej situácii nepovažujeme za nevýznamné,“ uvádza.
Stuška dopĺňa, že momentálne sa chystá aj historicky najrazantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy – z terajších 352 na 380 eur – ktoré sa zamestnávateľovi vykompenzuje odpočítateľnou odvodovou položkou. Ministerstvo podľa Stušku pripravuje aj ďalšie projekty na zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily v súlade s požiadavkami v danom regióne. „Nepovažujeme tieto kroky za všeliek, ale intenzívne pracujeme aj s touto cieľovou skupinou, aby do konca svojho života nezostala v dávkovom sociálnom systéme,“ hodnotí.
Páleník sa však obáva, že súbeh mzdy a dávok ani po novom nebude fungovať optimálne, keďže nárok na osobitný príspevok poberateľovi po čase „skokom“ zanikne aj vtedy, keď sa mu mzda nezvýši. „Optimálnejšie by bolo stanoviť dve hranice: pri akej mzde bude možná plná suma dávok a pri akej už žiadna. A medzitým by mali dávky klesať úmerne k zvyšujúcej sa mzde. Podobne, ako je to pri vianočnom príspevku,“ odporúča.
Súhlasí však, že otázku „spravodlivosti“ vzťahu sociálneho systému a práce nemajú zodpovedanú ani vo vyspelejších štátoch. „Vo Francúzsku je sociálna problematika previazaná s daňovou a odvodovou, čo spôsobuje neprehľadnosť. V Nemecku sú stále rozdielne pravidlá pre západnú a východnú časť. Každý hľadá riešenia a málokomu sa to darí,“ uvažuje Páleník Podľa Sirotu, zvyšovanie minimálnej mzdy návratu nízko kvalifikovaných ľudí na trh práce veľmi nepomôže. "Hodnota ich práce by totiž nezodpovedala zvýšeným mzdovým nákladom a vytváralo by sa riziko, že časť firiem svoje prevádzky presunie do zahraničia. Počet nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou by tak ešte stúpol,“ mieni.
Šéf Asociácie tiež varuje, že ešte väčšmi sú neochotní pracovať ľudia v exekučnom konaní, keďže exekútor im môže siahnuť na významnú časť mzdy. „Z minimálnej mzdy, ktorá v čistom iba mierne presahuje 300 eur, im môže napríklad zraziť takmer 63 eur v prípade bežných pohľadávok. V prípade prednostných je to takmer 126 eur," pripomína. Výsledkom podľa neho je, že ľudia odmietajú pracovať a uprednostňujú dávky. Niektorí pred exekúciami dokonca utekajú do zahraničia. „Veľká časť Slovákov pracujúcich v Česku, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu a mzdu, vycestovala za hranice práve v snahe vyhnúť sa zrážkam z nej,“ tvrdí Sirota.
Ako konštatuje Jana Lukáčová z Ústredia práce, problém exekučných konaní, ktoré niektorých občanov „dostihnú“ pri neuváženom a neopatrnom zadlžovaní, úradom práce takisto nie je neznámy. „Nemožno však paušálne konštatovať, že žiadny z uchádzačov s nízkou kvalifikáciou nemá záujem pracovať z dôvodu exekúcií,“ hovorí.
Stuška pripomína, že tak, ako vlani rezorty spravodlivosti a práce v spolupráci so Sociálnou poisťovňou zvýšili ochranu príjmu dôchodcov pred exekútormi, ohlásilo teraz ministerstvo financií nové opatrenia v boji s nebankovkami, ktoré by mali pomôcť znížiť pre občanov riziko zadlženia a následných exekúcií.