Ústava pootvorila dvere ťažiarskemu biznisu

Pitná voda bude mať špeciálnu ochranu. Jej vývoz v cisternách alebo potrubím za hranice nebude možný.

21.10.2014 11:27 , aktualizované: 19:41
parlament, NR SR, poslanci Foto: ,
Poslanci prijali ústavný zákon o ochrane pitnej vody.
debata (31)

Parlament schválil novelu ústavy, ktorá takýto vývoz zakazuje. Spolu s ochranou vody sa však do ústavy dostala aj nová veta, ktorá vyvoláva rozpaky u ochranárov. Týka sa nerastného bohatstva, ako je zlato, striebro či urán. Hovorí, že štát ho má využívať efektívne a v prospech občanov.

Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú životným prostredím, si myslia, že týmto sa ľahšie otvoria dvere biznisu ťažobných spoločností. Niektoré z nich sa spolu s obyvateľmi a obcami bránili proti zámerom ťažiť zlato či urán. Trvalo roky, kým uspeli. K nerastnému bohatstvu patrí zlato, striebro, kovy, ale aj rudy. S ťažbou zlata kyanidovou metódou nesúhlasila Detva a Kremnica, v lokalite Jahodná-Kurišková pri Košiciach obyvatelia zasa protestovali proti ťažbe uránu.

Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Kaníkova vsuvka.

Vetu o efektívnom využívaní nerastného bohatstva do ústavy navrhol poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ), ktorý jej schválením podmienil podporu poslaneckého klubu celej novele. „Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií,“ znie nový text.

Zmeny v ústave nakoniec podporilo 102 poslancov, z toho bolo 79 poslancov zo Smeru. Z klubu SDKÚ hlasovali vrátane Kaníka štyria poslanci, z KDH 13, zákon podporili aj 4 poslanci z OĽaNO a dvaja nezávislí.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré predložilo znenie ústavného zákazu vývozu vody, považuje Kaníkov dodatok len za všeobecné konštatovanie. „Ide o návrh a všeobecné konštatovanie, teda rámec, ktorý sa v ústavách používa bežne,“ spresnil hovorca envirorezortu Maroš Stano. „Môže ísť o zavádzanie verejnosti či o snahu uplatiť ju za vidinou zisku,“ hodnotí vetu o nerastnom bohatstve Ľuboš Kürthy z občianskeho združenia Kremnica nad zlato.

Kaník pripustil, že rozšírenie ústavy má byť prvým krokom k zmene banského zákona. Ten potom môže samosprávy finančne viac motivovať k schváleniu ťažby. „Tým, že sa to dostalo do ústavy, je možné otvoriť príslušný banský zákon a zvýšiť podiel obcí tak, aby participovali na hodnotách, ktoré boli vyťažené na ich území, a takisto aj zvýšiť podiel štátu, ktorý zastupuje občanov,“ vysvetlil poslanec pre denník Pravda. Na ťažbe a drancovaní nerastných surovín podľa neho dnes zarábajú len ťažiarske spoločnosti a obce z toho nemajú žiadny zisk.

Ochranár Ladislav Rovinský zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny z Košíc označuje zdanlivo nevinný text o ochrane nerastného bohatstva za nebezpečný spôsob, ako si kúpiť samosprávy v prospech ťažiarov. „Je tam riziko, že obec za záujmom zisku bude náchylná vydávať ťažobným spoločnostiam kladné stanovisko k ťažbe,“ upozorňuje. Pokiaľ teraz samospráva sledovala záujem občanov a ochranu životného prostredia, teraz jej môže podľa Rovinského ísť o viac peňazí.

O nejednoznačnosti dodatku hovorí Roman Podhradský zo združenia Podpoľanie nad zlato. „Môže ísť o všeobecné vyjadrenie, ale môže to mať aj nadväznosti a dôsledky v podobe motivácie poslancov, aby rozhodli pri možnej ťažbe inak,“ pripúšťa. Podhradský upozorňuje, že ťažbu kyanidovou metódou zakazuje banský zákon a tam neexistujú žiadne kompromisy.

„Ale aký to môže mať dopad napríklad v prípade ťažby kameňa, andezitu či medi? To zatiaľ neviem,“ konštatuje. S otázkou, čo zmena ústavy prinesie firmám, oslovila Pravda aj zástupcov ťažiarskej spoločnosti, ktorá plánovala podnikať na východe Slovenska. Tí sa však k tomu odmietli vyjadriť.

Starostovia obcí, ktoré majú skúsenosti so záujmom ťažiarov, tvrdia, že peniaze nenahradia zhoršenú kvalitu života, ak pustia takéto podnikanie do ich regiónu. „Čo za peniaze, keď okolie obce bude znečistené, keď sem nikto nepríde bývať a ešte budú ľudia odchádzať. Také peniaze nechceme, aj keby sme mali mať len na suchý chlieb. Mali by sme si chrániť Slovensko pre naše deti,“ myslí si starosta obce Vyšný Klátov neďaleko Jahodnej Ondrej Jusko.

Argument, že by samosprávy mohli získať viac, nepresvedčil ani primátora Detvy Jána Šufliarskeho. „Čo sa týka ťažby, tak na prvom mieste je, aby sme mali zabezpečené zdravie obyvateľov a zdravé životné prostredie. To sú hodnoty, ktoré sa nedajú vyčísliť. Nijaké peniaze, ktoré prídu do obcí a miest, nenahradia, aby bolo zachované zdravé životné prostredie a aby nehrozilo riziko pre občanov,“ povedal. Obec je podľa Šufliarskeho za to, aby sa novela banského zákona nemenila, najmä po tom, čo začal platiť zákaz kyanidovej technológie.

Mimovládka Greenpeace už dlhodobo poukazuje na to, že pri ťažbe sa nemôže prihliadať len na finančný zisk. „Dôležité by pre našich zákonodarcov malo byť to, ako bude ťažba vplývať na životné prostredie v danom regióne,“ reagovala hovorkyňa Miroslava Ábelová. Mimovládka aj v minulosti kritizovala snahy ťažiť zlato kyanidovou metódou či ťažbu uránu, kde by podľa Ábelovej žiadne zisky, či už ťažobných spoločností, obcí alebo štátu, nevyriešili riziko havárie či znečistenia.

Novela ústavy sa prijímala najmä preto, aby zakázala vývoz vody za hranice. Zákaz sa nemá vzťahovať na vodu na osobnú spotrebu a pitnú a minerálnu vodu balenú vo fľašiach. Výnimka bude platiť v prípade humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch, nesmú sa tým však ohroziť zásoby pitnej vody pre obyvateľov regiónu, z ktorého sa voda bude čerpať. Platiť má od 1. decembra tohto roku.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #NR SR #ústavný zákon o ochrane vody mimo Slovenska