Znamenajú peniaze na žiaka viac ako jeho známky?

Školský systém na Slovensku začína pripomínať začarovaný kruh. Vysoké školy sa sťažujú na stredné, akých maturantov vypúšťajú, stredné školy zase vinia základné za to, čo všetko ich žiaci, nevedia. A základné školy sa trápia s tým, že deti nemajú motiváciu učiť sa, pretože na gymnázium sa dostanú aj štvorkári.

24.10.2014 12:00
Študenti Foto: ,
Školy tvrdia, že ich žiaci nemajú motiváciu učiť sa, pretože na gymnázium sa dostanú aj štvorkári.
debata (12)

Aj preto sú mnohé základné školy sklamané z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že priemer známok ako jedno z kritérií pre prijatie na štúdium na stredné odborné školy s maturitou a gymnáziá je v rozpore s ústavou.

Ako teda vyriešiť problém s prijímaním slabých žiakov na gymnáziá? Rezort školstva zatiaľ nepovedal, aké zmeny plánuje. Väčšina riaditeľov oslovených základných škôl sa zhoduje, že problémom je systém financovania. Školy sú totiž platené podľa počtu žiakov, a preto majú záujem naplniť svoje kapacity a získať tak financie na prevádzku. Miest, ktoré stredné školy ponúkajú, je podstatne viac, ako sú počty deviatakov. Aj preto sa prijímačky stali na školách, o ktoré nie je až taký záujem, skôr formalitou, ako skutočným preverením schopností žiaka študovať na maturitnom odbore či gymnáziu.

S potrebou zmeny systému financovania stredných škôl súhlasí aj predseda Asociácie štátnych gymnázií Pavel Sadloň. Podľa neho je čas „zamyslieť sa nad tým, prečo žiaci stratili motiváciu učiť sa“. Ako ďalej povedal, stanoviť priemer známok na vysvedčeniach za kritérium na prijatie nebolo najlepším riešením aj preto, že známky na rôznych školách sa nedávajú rovnako. „Známky nemôžu byť jediným kritériom na prijímanie na gymnáziá,“ zdôrazňuje Sadloň. Ministerstvo školstva zmeny vo financovaní škôl pripravuje, ale podrobnosti zatiaľ nie sú známe.

S prijímaním na stredné školy podľa prospechu... Foto: Robert Hüttner, Pravda
Fico, Čaplovič, vláda S prijímaním na stredné školy podľa prospechu prišiel vtedajší šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič.

Hoci Ústavný súd zastavil prijímanie na školy podľa prospechu, detailnejšie dôvody ešte nezverejnil. „Asi je načase otvoriť otázku, akou spoločnosťou vlastne chceme byť. Či je pre nás vzdelanie naozaj dôležité, alebo budeme stále hľadať len ľahšie cesty a tak to potom bude aj vyzerať,“ hovorí Alena Petáková, predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska.

Z rozhodnutia Ústavného súdu je sklamaná. Pripomína, že na Slovensku stredné školy ponúkajú dvojnásobok miest, ako je žiakov v končiacich ročníkoch základných škôl. „A deti to vedia. Načo by sa učili, keď na školu s maturitou alebo dokonca gymnázium budú prijaté bez toho, aby pre to niečo urobili a o niečo sa snažili?“ pýta sa Petáková.

Stanovenie kritéria, podľa ktorého sa na gymnáziá mali dostať len žiaci s priemerom do 2,0 a na odborné školy s maturitou s priemerom do 2,75, mohlo byť podľa Petákovej pre mnohé deti motiváciou učiť sa. Chystaná zmena, ktorá napokon nebude platiť, sa podľa nej prejavila už na terajších deviatakoch, ktorí sa od začiatku roka viac snažili.

To, že niektoré gymnáziá berú aj štvorkárov, potvrdzujú viacerí riaditelia základných škôl. „Samozrejme, že na gymnáziá berú trojkárov aj štvorkárov,“ hovorí Zlatuša Habasová, riaditeľka základnej školy v Spišskej Novej Vsi, pre ktorú je rozhodnutie Ústavného súdu veľkým rozčarovaním. V meste sú tri gymnáziá – dve štátne a jedno cirkevné. Riaditeľ tamojšieho cirkevného gymnázia, ktoré má najmenší počet študentov, však odmieta, že by brali tých slabších. Tvrdí, že ich žiaci mali na vysvedčeniach v základnej škole priemer nad 2,0. „Na druhej strane to, že priemery na prijímacie konanie boli zrušené, dáva šancu aj slabším žiakom,“ hovorí riaditeľ cirkevného gymnázia Ján Stuhlák.

Martu Botkovú, riaditeľku základnej školy v Leviciach, kde sú tiež tri gymnáziá, rozhodnutie súdu neprekvapilo. „Keď sa vžijem do úlohy rodiča, naozaj to môžu považovať za diskriminačné. A mám aj takú skúsenosť, že nie každé dieťa so zlými známkami má problém uspieť a zlepšiť sa na strednej škole,“ tvrdí Botková. Potvrdzuje však, že gymnáziá berú i slabších žiakov, zároveň však pripomína, že nie je jednotka ako jednotka. Niektoré školy sú v hodnotení prísnejšie, iné menej. Motivácia detí učiť sa by však podľa nej mala vychádzať v prvom rade z rodiny.

V praxi bude zrejme pokračovať trend, keď na gymnáziá a odborné školy s maturitou pôjdu niektorí žiaci len preto, že si to želajú ich rodičia. Výsledkom však môže byť aj ich neskoršie trápenie sa s maturitou. „Rodič to dobré myslí, chce to najlepšie pre svoje dieťa, ale je to stres pre všetky strany,“ myslí si predseda Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania František Tamašovič.

Po zavedení celoštátnych minimálnych kritérií na zloženie písomnej časti maturitnej skúšky si totiž stovky maturantov musia písomky v jeseni zopakovať. Nie je pritom nezvyčajné, ak sa mnohým nepodarí zvládnuť maturitu ani v opravnom termíne. Vlani v septembri z takmer 1 000 študentov, ktorí opakovali jeden maturitný predmet, bolo 748 neúspešných.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #žiaci #Ústavny súd #školstvo #gymnáziá #známky #stredné odborné školy #prijímacie skúšky