Bezpečnosť na štadiónoch je v prvom rade povinný zabezpečiť organizátor, a až v prípade, keď zlyhajú všetky opatrenia, prichádza na rad štát. Povedal to bývalý detektív a odborník na extrémizmus Martin Kubík.
V čom sú podľa vás rezervy pri bezpečnosti na štadiónoch?
Slovensko je v tomto neskutočné, pretože každý čaká, že poriadok bude robiť štát. Zodpovednosť klubov išla úplne preč. Prvoradé sú kluby, ktoré by si mali zabezpečiť poriadok na podujatí, ktoré organizujú. Tu sa, bohužiaľ, každý spolieha na políciu, že všetko vyrieši. A to je to najhoršie. Zákon o organizovaní verejných športových podujatí v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami je postavený dobre. Len kluby sa automaticky ohradili, že nemajú peniaze, všemožne sa vyhovárajú a štát na ne netlačí, aby prijali svoj podiel zodpovednosti. Polícia má mať až sekundárnu či terciárnu úlohu. Keď všetci usporiadatelia ležia na zemi, vtedy má prísť štát a urobiť poriadok. To tu vôbec nefunguje.
Ktoré bezpečnostné opatrenia organizátori podceňujú?
Určite kamerové systémy, ktoré na štadiónoch stále nefungujú, a určite aj zákaz vstupu rizikových osôb na športové podujatia. To malo fungovať už veľmi dávno.
Pomohli by rýchle súdy priamo na štadiónoch?
Je to geniálna vec. Tí, ktorí sa dopustili výtržníctva, by mali byť v skrátenom konaní odsúdení a mal by pre nich platiť zákaz vstupu na zápasy. Vo chvíli, keď sa tam snažia dostať, ide o marenie výkonu súdneho rozhodnutia a prichádza ďalší trest. Ak totiž niekto dostane trest po roku či po dvoch, kde je nejaký výchovný účinok? Ľudia v prvom rade vidia, že okamžite po incidente sa nič nestalo. Keď sankcia príde okamžite, je to niečo úplne odlišné. Ide tam o psychologický efekt.
Štadión na Pasienkoch nespĺňa podmienky na organizáciu zápasu Európskej ligy. Zohralo aj toto nejakú úlohu pri výtržnostiach?
Všetci vedeli, o aký štadión ide a kde sa zápas uskutoční. Keď viem, aké mám vstupné dáta, tak sa viem tým podmienkam prispôsobiť a vyvinúť také opatrenia, aby som situáciu zvládol. Na Slovensku je totiž neskutočný priestor na to, aby sa odôvodňovalo, prečo niečo nejde. Keby sa táto energia vložila do toho, ako vymyslieť spôsob, aby niečo fungovalo, mali by sme možno o 40 percent problémov menej.
Sparťania mali aj delobuchy. Ako sa mohli dostať do areálu?
Presne, ako sa to mohlo dostať dovnútra? Jednoznačne chyba organizátora. Organizátori mali zabezpečiť, aby sa tam nič takého nedostalo, a vo chvíli, keď sa incident začal, mali okamžite a tvrdo zakročiť. Mali tam byť usporiadatelia, ktorí mali informovať políciu. Objavili sa aj informácie, že ťažkoodenci prišli neskoro. Ale čo tam robili do tej doby usporiadatelia? Prečo sa spoliehali, že štát zakročí a urobí ich robotu?
Ako sa dalo predísť tomuto incidentu?
Okamžite sa malo konať. Otázka tiež je, akých tam mali usporiadateľov, čo to boli za ľudia, kto ich vyškolil, ak vôbec. A akým spôsobom ich bezpečnostný manažér zaúkoloval. Nemôžem predsa zobrať človeka z ulice, ktorý je nezamestnaný, chce si privyrobiť, dať mu vestu a povedať mu, že ty budeš usporiadateľ. To musia byť vyškolení ľudia, ktorí vedia zareagovať, a veľmi rýchlo. Sparťania sú známi tým, že vyvolávajú roztržky. Organizátori vedeli, kto tam príde. Chýbala prevencia, pretože sa tam zjavne dostali ľudia, ktorí tam absolútne nemali čo hľadať. Česko a Slovensko si vedia prepojiť aj databázy rizikových fanúšikov, ak nejaké vôbec existujú. Môžu sa im venovať, ale to je opäť o usporiadateľoch.