So slovom Halloween sa podľa katolíckeho kňaza Juraja Vitteka spája množstvo prejavov, tradícií, zvykov, ktoré majú mnohoraký pôvod v rozličných obdobiach, národoch, kultúrach a náboženstvách.
Podľa kňaza je Halloween staroanglický kresťanský sviatok
Výraz Halloween podľa neho pochádza zo stredovekej Británie a Írska. „Slovom hallows označovali svätých. A „All Hallows Even“ alebo „Hallowe’en“ znamená v slovenskom preklade predvečer sviatku všetkých svätých. Preto je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok,“ povedal Vittek s tým, že Halloween je len staroanglickou verziou nášho sviatku Všetkých svätých. „Pohania všetkých svätých predsa neoslavovali. Oslavovala ich Cirkev už od prvých storočí,“ konštatoval Vittek.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom.
Pápež Gregor III. (731–741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827–844) rozšíril sviatok na celú cirkev.
Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.
Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny (Francúzsko) v roku 998.
Aj veľkonočná oblievačka je pozostatkom kultov
Dnes sa podľa Vitteka mylne dávajú halloweenske zvyky do priameho súvisu s kultom rozšíreným v Británii dávno pred zavedením cirkevného sviatku Halloweenu. Išlo o druidský kult boha smrti Samhaina.
„Ako v iných kultúrach, aj tu nastal stret keltskej kultúry, zvykov a osláv s novým kresťanským náboženstvom a cirkevnými oslavami. Kresťanská viera vykoreňovala staré pohanské náboženstvá s jej magickými praktikami. Samozrejme niektoré kultúrne prejavy a zvyky zostali prítomné a boli pretvorené, dal sa im kresťanský zmysel. Tak je to aj u nás na Slovensku,“ povedal.
Zároveň upozornil, že naša „šibačka“ či „oblievačka“ na Veľkú noc je tiež pozostatkom starých slovanských kultov jari a plodnosti. Pálenie „Moreny“ pretrvalo dlho po príchode kresťanstva a mnohé slovanské povery sa dodnes nepodarilo celkom vykoreniť. „Niektoré pozitívne a neškodné pohanské kultúrne prejavy boli integrované do nových kresťanských slávení, iné boli vykoreňované a odstraňované,“ zdôraznil.
Halloweenske tekvice sa začali stávať súčasťou Halloweenu podľa Vitteka až po príchode britských a írskych kolonistov do Ameriky. „Pôvodne sa vyrezávala repa, je pravdepodobné, že aj tieto zvyky sú pozostatkom keltských osláv úrody. Niektoré prepojenia halloweenskych zvykov s pohanskými druidskými mágiami sú skôr konštrukciami, ktoré vznikli až po takmer tisíc rokoch,“ uviedol.
Masky pripomínali pominuteľnosť tohto života
Zvyk obliekať sa do masiek nepochádza podľa neho z Írska, ale z Francúzska zo 14. a 15. storočia, a je spojený s obrazom „tanca smrti", ktorý mal v deň dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života a potreby dobrej prípravy na smrť. „Do Halloweenskych zvykov sa to dostalo pravdepodobne až v 18. storočí zmiešaním írskych a francúzskych kolonistov a ich zvykov v amerických kolóniách,“ povedal Vittek.
Takisto detské zbieranie sladkostí má podľa katolíckeho kňaza svoje korene v britskom a írskom zvyku navštevovať v období sviatkov všetkých svätých a zosnulých domy v okolí a pýtať si tzv. „soul-cake“ (zákusok alebo sladkosť za dušu v očistci), pričom sa sľúbila modlitba za zomrelých z tej-ktorej rodiny, prípadne sa zaspieval krátky popevok, ktorý vyjadroval modlitbu za zomrelých, poďakovanie či požehnanie. Nazývali to aj „souling“. „Klasické americké zvolanie detí počas návštevy domu „trick or treat“ je v Amerike zasa príspevkom anglických katolíkov,“ upozornil.
Sviatok Halloweenu sa podľa Vitteka postupne stále viac vzďaľoval katolíckemu základu a postupne sa sekularizoval. „To isté sa stalo aj s katolíckymi sviatkami ako napríklad Vianoce,“ dodal. V dnešnej sekularizovanej dobe sa podľa neho vo veľkej miere Halloween stal sekulárnou oslavou zbavenou jeho pôvodného katolíckeho obsahu.