Foto: Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
„Na rozdiel od čiernobielych smutných parte, ako ich poznáme dnes, to boli krásne farebné kaligrafické a maliarske diela, ktoré boli oslavou života na jeho konci. Sú zaujímavé tým, že vždy poskytujú informáciu nielen o tom, že človek zomrel, ale aj o tom, čo v živote dosiahol. Keďže išlo o predstaviteľov šľachty, bol tam zobrazený aj rodový erb,“ približuje riaditeľ múzea Roman Hradecký.
Zbierka historických smútočných oznámení má 204 exponátov. Najviac pochádza z pozostalosti rodu Radvanských. Najstaršie oznámenie, vyhotovené pre Valentína Tőrőka, je z roku 1708, najmladšie z roku 1933, vyhotovené pre Antona Radvanského. Najpočetnejšie zastúpenie majú rody Radvanských, Benických a Podmanických, sú však medzi nimi ďalšie šľachtické a zemianske rodiny, ktoré mali vzťah k strednému Slovensku, ba aj úmrtné oznámenia troch banskobystrických biskupov.
Smútočné oznámenia o úmrtí osoby šľachtického stavu s rodovým erbom a nápismi, nazývané mortuáriá, sa vyhotovovali na papieri, textíliách aj na koži. V zbierke Stredoslovenského múzea prevládajú textilné, no zachoval sa jeden exemplár maľovaný na koži. Ich rozmery sa pohybujú v rozmedzí 70 krát 50 centimetrov.
Foto: Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
„Mortuáriá sú z historického hľadiska mimoriadne vzácne exponáty, ktoré prinášajú mnoho dôležitých informácií. O výnimočnosti našej zbierky hovorí nielen jej historická hodnota, ale aj fakt, že je to súbor vzácnych historických, heraldických a rodokmeňových poznatkov a údajov, ktoré neraz nemožno získať z nijakých iných zdrojov,“ vysvetľuje historik múzea Filip Glocko.
K zaujímavostiam zbierky patria historické smútočné oznámenia s obráteným erbom. Ten dával najavo, že s úmrtím posledného člena zanikol celý rod.
Zlatú éru zažili papierové a textilné mortuáriá v 18. až 19. storočí. Vystavovali ich predovšetkým v kostoloch a písané boli najmä v latinčine, ale aj v nemčine a maďarčine. Svojich predchodcov však mali ešte v dávnom stredoveku, keď pri úmrtí šľachtica bolo zvykom v kostoloch vystavovať jeho bojový štít s erbom, helmu a ďalšie súčasti jeho výzbroje. Neskôr to z priestorových dôvodov boli drevené erbové smrtné štíty, ktoré sa v Uhorsku začali rozširovať v 16. storočí. Najstaršie známe publikované papierové mortuárium pochádza z arcibiskupského archívu v Ostrihome a je z roku 1642.
Stredoslovenské múzeum v súčasnosti pokračuje v reštaurovaní tejto vzácnej zbierky. Doteraz sa im z grantu ministerstva kultúry a vlastných peňazí podarilo obnoviť 50 exemplárov, na ďalšie získali financie zo súkromnej nadácie. Po zreštaurovaní celej zbierky chcú jej podstatnú časť vystaviť ako súčasť stálej expozície múzea v Banskej Bystrici, zvlášť z rodu Radvanských. Podľa riaditeľa Hradeckého pripravujú tiež výstavu na Bratislavskom a Pražskom hrade ako prezentáciu unikátneho kultúrneho dedičstva počas nášho predsedníctva EÚ v druhej polovici roku 2016.