Minuloročné rozhodnutie súdu otvorilo Baťovým príbuzným cestu k podaniu žiadosti o vyplatenie náhrady za majetok, ktorý obuvníkovi znárodnili. Tento návrh síce slovenské ministerstvo financií tento rok odmietlo s odôvodnením, že štvorica žiadateľov nepredložila požadované dokumenty, Baťovci sa však chystali podať novú žiadosť.
Pod Baťov koncern patrilo na Slovensku mnoho podnikov. Podnikateľ tu vybudoval priemyselné centrá Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany. Súčasťou Baťovho impéria bol aj Bojnický zámok. Baťov vnuk John Nash odhadol, že hodnota Baťovho majetku na Slovensku dosiahla niekoľko miliárd eur.
Krajský súd v Bratislave okrem anulácie minuloročného verdiktu nižšieho súdu nepovolil ani obnovenie trestného konania voči Baťovi.
V Česku očistili Baťovo meno už v roku 2007
Česká justícia očistila Baťovo meno už v roku 2007 a aj v Česku sa jeho potomkovia súdia o náhradu škody za majetok, ktorý štát obuvníkovi vzal po druhej svetovej vojne kvôli údajnej spolupráci s nacistami. V inom spore o náhradu za znárodnený majetok v minulosti neuspela jedna z dedičiek, Brazílčanka Dolores Liljana Bata Arambasic.
Česká republika nikdy nevyplatila za Baťov výrobný a obchodný komplex žiadnu náhradu, aj keď ju predpokladali tzv. Benešove dekréty, na základe ktorých bol znárodnený Baťov majetok v bývalom Československu.
Jan Antonín Baťa bol nevlastným bratom zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Keď Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul pri leteckej nehode, zaujal v podniku jeho miesto. V roku 1941 odišiel do Brazílie, kde neskôr zomrel. Národný súd v Československu ho po druhej svetovej vojne označil v jeho neprítomnosti za zradcu a kolaboranta a majetok firmy znárodnil.