Gymnáziá prežili aj s menším počtom študentov

Výsledkom „konkurencie“ medzi školami, ktoré majú pripravovať budúcich študentov vysokých škôl, je potom znižovanie nárokov pri prijímačkách.

Bitka o každého žiaka medzi školami, keďže sú financované podľa počtu študentov, vedie k oznamom typu: „Neváhajte dať piatakov na osemročné gymnázium! Teraz prospech ešte nerozhoduje! Osemročné športové gymnázium – správna voľba, ktorou predídete prijímaciemu konaniu podľa prísnych kritérií v budúcich rokoch!“

Takto láka rodičov a ich deti súkromné športové gymnázium na Dudvážskej ulici v Bratislave, jedno zo 43 gymnázií v Bratislavskom kraji. Konateľka školy Silvia Šablicová tento oznam vysvetľuje tým, že na prijímanie žiakov na osemročné štúdium kritériá o známkach na vysvedčeniach neplatia a neplatili. Rozhodnutím Ústavného súdu nebudú prísnejšie kritériá platiť ani pre štvorročné gymnáziá a odbory s maturitou, čo konateľka školy víta. „Ak by sme museli prihliadať na známkový priemer, pre nás by to bola obrovská škoda, pretože by sme nemohli prijať deti s veľkým talentom, aj niektorých reprezentantov a majstrov Slovenska vo svojej kategórii, a museli by sme prijať žiakov s dobrým prospechom a menším talentom,“ tvrdí Šablicová.

Aj keď majú v triedach v priemere po desať žiakov, dá sa to podľa nej vďaka školnému zvládnuť a o zániku neuvažujú. „Pre budúci rok pripravujeme predmet ako podniková informatika, ktorý pomôže žiakom po skončení školy lepšie sa uplatniť. Rozmýšľame ako napredovať, nie ako ísť do útlmu,“ zdôraznila Šablicová.

Gymnázií s podobným počtom žiakov v triedach je však na Slovensku viac. A to aj v menších mestách, kde popri štátnych vznikli súkromné a cirkevné. Záujem o gymnáziá pritom neklesá, aj keď sa štát snaží pritiahnuť deviatakov na stredné odborné školy. Podiel študentov na gymnáziách sa totiž za päť rokov zvýšil – na štvorročných a bilingválnych gymnáziách teraz študuje celkovo 26 percent všetkých stredoškolákov, predtým to bola menej ako štvrtina. „Pravdepodobne to kopíruje požiadavku zo strany rodičov. Gymnázium sa označuje za univerzálnu školu a rodičovská verejnosť, keďže sa málo venuje analýzam budúceho zamestnania a možnostiam odborného vzdelávania, tak za najjednoduchší spôsob považuje poslať dieťa na gymnázium,“ hovorí predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň. Preto by sa podľa neho malo viac aktivít sústrediť na to, ako usmerniť rodičov pri hľadaní strednej školy pre ich deti. Aj Sadloň pripúšťa, že na gymnáziá sa takto dostávajú slabší žiaci, ktorí nemajú motiváciu učiť sa.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

skola, škola, školstvo, učiteľ, žiak, aktovka, trieda, žiaci, jedlo, desiata Župy v uplynulých dňoch stanovovali počty tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách.

Sieť stredných škôl môžu už druhý rok výraznejšie ovplyvňovať župy. Tie v uplynulých dňoch stanovovali počty tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách, vrátane súkromných a cirkevných. Riadiť by sa pritom mali odhadmi potrieb trhu práce pre svoj región. Aj tento rok, hoci nie je volebný, sa však ukazuje, že do školskej siete župy nechcú výrazne zasahovať.

Prvý ročník sa napríklad nebude otvárať v súkromnom gymnáziu v Snine, kde pôsobia tiež štátne a cirkevné gymnázium. Dôvodom bol slabý záujem žiakov o túto školu za uplynulé tri roky. Z rovnakého dôvodu Prešovský kraj navrhol neotvárať prvý ročník na piatich iných súkromných stredných odborných školách. „Snažili sme sa neznížiť drasticky počty tried a viacerým školám sme vyšli v ústrety,“ tvrdí hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková. Riaditelia škôl sa podľa nej sťažovali, že nižším počtom tried vyvoláva župa neistotu u rodičov. Poslanci zastupiteľstva však schválili rozhodnutie, podľa ktorého, ak školy oproti vlaňajšku zvýšia počty tried, župa nebude súhlasiť s ich prípadným dofinancovaním. „Znamená to, že každý riaditeľ si musí dobre zvážiť, či novú triedu otvorí, pretože financie navyše nedostane,“ vysvetľuje Fitzeková. V kraji je podľa štatistík 38 gymnázií.

V celkovom počte gymnázií jednoznačne vedie Bratislavský kraj. Má ich 43, z toho 36 je v samotnom hlavnom meste, po dve majú Malacky a Senec, po jednom Modra, Pezinok a Bernolákovo. Kraj s počtom prvých ročníkov nebude hýbať, aj keď podľa štatistík dve súkromné gymnáziá prvákov vôbec nemajú a jedno športové má iba dvoch.

V Košickom kraji s 36 gymnáziami škrtli dve triedy. Dôvodom poklesu iba o dve triedy je podľa hovorkyne kraja Zuzany Bobríkovej snaha nepopierať gymnaziálne vzdelávanie na úkor odborného, ale dosiahnuť optimálny pomer medzi počtom žiakov na gymnáziách a stredných odborných školách. Kraj považuje za vhodné, ak je na gymnáziách 30 percent žiakov.

V Žilinskom a Trnavskom kraji sa snažia viac vychádzať v ústrety požiadavkám firiem. Počty tried zvyšovali najmä odborným školám, ktoré spolupracujú s firmami, a to zvlášť v strojárskych odboroch, elektrotechnike či stavebníctve, naopak, škrtali pri hotelových a obchodných akadémiách.

Zdá sa, že sa v najbližších rokoch sieť gymnázií nebude výrazne meniť. Sadloň upozorňuje, že regulácia siete je veľmi citlivá otázka. Ak aj štátne gymnáziá idú do útlmu, na ich miesto väčšinou nastúpia súkromné alebo cirkevné. Akým spôsobom chce kvalitu gymnázií riešiť rezort školstva, nie je jasné. Plánuje však otvoriť diskusiu so zriaďovateľmi škôl po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý zamietol známky na vysvedčeniach ako kritérium prijímania na stredné školy.