S výučným listom z odbornej školy by sa ich šance na pracovnom trhu zvýšili. Z tohto predpokladu aspoň vychádza projekt Späť do školy, ktorý spoločne pripravili rezorty školstva a sociálnych vecí. Spustiť by sa mal na budúci rok a vďaka nemu by mohlo nadobudnúť kvalifikáciu asi 10-tisíc nezamestnaných.
Chystaný projekt je súčasťou európskych Záruk pre mladých, ku ktorým sa v roku 2013 pridala aj slovenská vláda. Pri jeho realizácii by malo pomôcť 25 miliónov eur z eurofondov. Do vzdelávania chcú ministerstvá vtiahnuť aj zamestnávateľov, u ktorých by títo „školáci“ mali praxovať. Polovicu týždňa by sedeli v škole, druhú by zase strávili na praxi vo firme.
„Nejdeme týmto nezamestnaným pripraviť bežnú rekvalifikáciu, ale dlhodobé vzdelávanie, ktorého výsledkom by mal byť istý výučný list. Je naším záujmom, aby sa šesť, respektíve desať mesiacov vzdelávali v odbore, o ktorý je záujem na trhu práce,“ vysvetľuje zmysel projektu minister práce Ján Richter. Dodáva, že zo škôl by mali absolventi týchto "špeciálnych kurzov“ vyjsť nielen s osvedčením o odbornej spôsobilosti, ale aj so skúsenosťami získanými v praktickej výučbe.
Sociologička SAV Monika Čambáliková zámer hodnotí ako „zaujímavý experiment“. Otázna je však podľa nej jeho efektivita a udržateľnosť. „Obvykle totiž snaha doplniť si vzdelanie vychádza zvnútra, priamo z človeka, ktorý má z určitých dôvodov záujem zvýšiť si kvalifikáciu. Tu však motivácia prichádza zvonka, je tu iniciatíva organizátorov zapojiť do práce nečinných, a zároveň sú tu európske peniaze, ktoré na to možno využiť,“ uvažuje. Mimoriadne dôležité preto podľa nej bude, či sa takíto ľudia počas štúdia dokážu motivovať a či im vzdelanie naozaj otvorí cestu k dlhodobejšej práci, a tým aj väčšiemu spoločenskému uznaniu.
Do projektu sa budú môcť zapojiť uchádzači o zamestnanie bez ukončeného stredoškolského vzdelania, do 40 rokov veku. Budú sa vzdelávať podľa špeciálnych učebných osnov, s uplatňovaním inovatívnych metód a foriem vyučovania či spôsobov hodnotenia. Na záver by účastníci mali absolvovať výstupné výsledkové testy a získať vysvedčenie, respektíve výučný list, ktorý by akceptovali zamestnávateľské zväzy a združenia.
Štát má záujem motivovať tých, ktorí ponuku na vzdelávanie prijmú, aj finančne. Mohol by im napríklad hradiť cestovné do školy do sumy 50 eur mesačne, mohli by tiež dostávať motivačný príspevok do výšky 200 eur mesačne.
Úlohou ministerstva školstva bude teraz vytypovať stredné odborné školy, ochotné a schopné takýchto nezamestnaných vzdelávať. Takto by mohli nielen využiť svoje voľné kapacity, ale zároveň získať chýbajúce technické vybavenie. „Pevne verím, že pedagógom a pracovníkom to pomôže získať aj dodatočné mzdové prostriedky,“ zhodnotil šéf školského rezortu Peter Pellegrini.
Hoci kritériá výberu škôl, ktoré by sa mohli do projektu zapojiť, nie sú zatiaľ známe, stredné odborné školy v princípe takýto projekt vítajú. „Majú dostatočné kapacity, a ak by to bolo finančne motivujúce, prospelo by to aj im,“ hovorí František Tamašovič, predseda Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania. Na technickej škole v Šuranoch, ktorú vedie, majú aj v súčasnosti certifikovaný program celoživotného vzdelávania a robia rekvalifikačné kurzy podľa potrieb firiem. Kurzy sú platené buď priamo firmami, ktoré potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, alebo úradom práce.
„Dôležité bude, aby o chystané špeciálne kurzy mali skutočný záujem aj nezamestnaní,“ upozorňuje riaditeľ Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Púchove Ivan Kasár. V ich škole by sa napríklad mohli vyučiť mäsiari, ktorých nedostatok hlási tamojší mäsokombinát. Škola aj preto tento rok otvorila učebný odbor mäsiar, zatiaľ sa jej však nepodarilo získať toľko žiakov, koľko firma chcela.
„Určite by sa aj medzi nezamestnanými na úradoch práce našli takí, čo by sa možno chceli rekvalifikovať na mäsiarov, a pre nich by to mohla byť príležitosť,“ myslí si Kasár. Dôležité však podľa neho bude to, aby nezamestnaní, ktorí sa majú takto vzdelávať, naozaj chceli pracovať a aby sa po vyučení aj zamestnali vo svojom odbore.
V inej situácii sú školy v Rožňave, regióne s vysokou nezamestnanosťou, hoci do projektu by sa tiež rady zapojili. „Ľudia aj sú ochotní rekvalifikovať sa, ale potom si ich len zopár nájde prácu. Problém zamestnať sa u nás majú už aj vysokoškolsky vzdelaní,“ hovorí Diana Košťálová, riaditeľka Strednej odbornej školy technickej v Rožňave. Na škole majú širokú ponuku odborov vrátane dvojročných pre žiakov, ktorí neukončili základnú školu.
„Oni majú veľkú chuť pracovať. Aj lesnú výrobu sa učia prácou v lese a veľmi si vážia, keď majú v škole prístup na internet, do počítačovej učebne. Lenže, kto ich po skončení školy zamestná?“ pýta sa. Podľa nej takto mnohí ľudia, ktorí prešli možno aj troma rekvalifikáciami, strácajú ďalšiu motiváciu. A pýtajú sa, načo im je vlastne vzdelanie.
Ani podľa oslovených starostov obcí na východe Slovenska nie je doplnenie vzdelania pre dospelých zlý nápad, treba však dotiahnuť detaily. „Nemám s tým problém, skôr by sme boli radi, keby si niektorí naozaj chceli doplniť vzdelanie. Otázkou je skôr to, či budú chcieť. Z pohľadu školy a obce je otázkou kapacita a zaplatenie učiteľov v popoludňajších hodinách,“ myslí si starosta Jasova Gabriel Nagy. V obci neďaleko Košíc je početná rómska komunita. V škole je zatiaľ jednozmenná prevádzka, dospelí by sa tu mohli učiť len popoludní. Podľa starostu treba doriešiť aj financovanie a platy učiteľov, keďže obec by na to nemala.
S tým súhlasí aj starosta Jarovníc Florián Giňa. Tu škola praská vo švíkoch a ťažko si predstaviť, že by do nej mohli chodiť aj dospelí. „Veď máme kapacitné problémy aj s priestormi pre žiakov. Myšlienka je to dobrá, ale treba to ešte premyslieť a niektoré veci dopracovať,“ spresnil Giňa.