Upozorňujú, že sú aj také nemocnice, ktoré im termíny skúšok odďaľujú. Dôvod je jednoduchý, a to peniaze. Neatestovaný lekár má totiž nižší plat ako atestovaný. Základný plat neatestovaného lekára je 1 030 eur, lekár so špecializačnou skúškou dostáva 1 800 eur.
V záujme pacientov pritom je, aby sa o nich starali skúsení doktori. Ak im nadriadení neumožnia rásť v kariére a získavať skúsenosti, nevedia potom ani odborne liečiť.
Denník Pravda oslovil 30 nemocníc s otázkou, ako dlho trvá, kým lekár po praxi u nich nastúpi na skúšku. Reagovalo dvadsať nemocníc, skutočné časy však neuviedla ani jedna z nich. Bránili sa tým, že prekážky pred atestáciou u nich nerobia. I keď ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takéto praktiky neeviduje, chystá zmeny. Stanoví hornú hranicu, dokedy má lekár skúšku absolvovať.
Mladá lekárka Eva Radimáková je čerstvou absolventkou lekárskej fakulty a nastúpila na trojročnú prax. Chcela by byť pediatričkou. „Som už rozhodnutá, pretože som sama sebe pánom a nie som závislá od toho, ako rýchlo mi primár umožní urobiť atestáciu,“ povedala Radimáková. Určite vie, že skúšku bude mať po 4 rokoch a nikto jej termín nebude naťahovať, keďže na atestáciu ju bude odporúčať všeobecný lekár. O posúvaní atestácií v niektorých nemocniciach vie od svojich kolegov. „Výhodnejšie je mať neatestovaného lekára, čo je pre nemocnicu istá forma šetrenia, lebo keď máte atestovaného, tak tam rastú náklady na platy,“ dodala.
Po skončení vysokej školy by mal lekár v nemocnici absolvovať špecializačnú prípravu, ktorú ukončí atestáciou. Príprava trvá od 4 do 6 rokov. Až keď ju zloží, môže pracovať sám bez dozoru skúseného kolegu. Súhlas na ňu mu dáva primár. Ak lekár jeho podpis nemá, na atestáciu ísť nemôže.
Lekár, ktorý odďaľovanie termínu zažil na vlastnej koži, hovorí, že nahnevať primára sa neoplatí. Skúšku nakoniec urobil bez jeho vedomia v inom meste. „Dalo sa to urobiť aj bez súhlasu primára, pretože skúšajúci ma poznal, pracoval som pod jeho vedením v rámci cirkulácie,“ dodal. Myslí, že tieto postupy existujú už veľa rokov.
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský poukazuje na to, že tieto praktiky sú niekde bežné. „Takto sa vydierajú mladí lekári, budeš vyskakovať, nedáme ti atestovať,“ uvádza Visolajský. Podľa neho by sa mal u nás zaviesť systém ako v Nemecku. Termín, dokedy musí lekár urobiť špecializačnú skúšku, tam určuje zákon. „Aj pre pacienta je predsa lepšie, ak sa o neho stará vzdelaný lekár,“ podotkol.
Minimálnu dĺžku trvania špecializačnej prípravy stanovuje nariadenie vlády, tá sa líši od druhu špecializácie. Maximálna hranica v ňom však stanovená nie je. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že nevie o tom, že by mladým lekárom bránili ich nadriadení atestovať. Aj napriek tomu však uvažuje nad zmenou nariadenia. „Išlo by o zmenu v oblasti povinnosti zamestnávateľa, do akého časového obdobia by mal zaradiť lekára do špecializačného štúdia, ako aj dokedy by mal lekár vykonať špecializačnú skúšku,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Termín, dokedy by mohla byť legislatíva pripravená, nespresnila.
Denník Pravda oslovil asi tridsať nemocníc s otázkou, ako dlho trvá, kým lekár u nich absolvuje skúšku. Odpovedalo asi dvadsať nemocníc, všetky odcitovali zákon, za koľko rokov by mal minimálne lekár špecializačnú skúšku urobiť. „Najviac odborov má 5-ročnú špecializačnú prípravu, 6 rokov má neurochirurgia a reumatológia a 4 roky fyziatria a rehabilitácia, oftalmológia, pediatria,“ vymenovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Petra Stano Maťašovská. Žiadna neuviedla, koľko skutočne to lekárom u nich trvá. Nemocnice tiež tvrdili, že problémy pri vykonaní skúšok mladí lekári nemajú.
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje 50 regionálnych nemocníc, povedal, že menšie nemocnice určite nebránia atestovať lekárom. „Skôr naopak. Častejšie bojujeme s nedostatkom lekárov, ako veľké univerzitné či fakultné, preto finančne podporujeme lekára, ktorého nemocnica na oddelení potrebuje,“ reagoval Petko. Dodal, že neatestovaných lekárov neprijímajú.
Petko poukazuje na to, že neatestovaný lekár je síce lacnejší ako so špecializáciou, ale zároveň má aj obmedzené možnosti pri liečení pacientov. Napríklad nemôže sám ambulovať, nemôže operovať, nemôže sám slúžiť v nočnej službe najmenej pol roka. „Ak sa niečo skomplikuje, čo sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj stáva, tak úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prvom rade zaujíma, či lekár spĺňal kvalifikačné predpoklady,“ odôvodňuje Petko, prečo je výhodnejšie mať vzdelanejšieho lekára. Podotkol, že aj pacienti si radšej vyberajú špecialistu.
Za ako dlho lekári atestujú, nevedú štatistiky ani vysoké školy. Hovorkyňa košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Jaroslava Oravcová tvrdí, že dĺžka špecializačného štúdia závisí od toho, o aký odbor ide. „Stáva sa, že lekári si robia atestáciu aj dlhšie, no presné štatistiky týkajúce sa dĺžky ich štúdia nevedieme,“ povedala Oravcová.
Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáš Szalay si vie predstaviť, že nemocnice mladým lekárom odďaľujú atestácie pre šetrenie. „Rozumiem tomu z ekonomického hľadiska, ale nerozumiem tomu z odborného hľadiska. Myslím si, že takéto správanie prinesie nemocnici iba krátkodobý finančný efekt,“ uvádza Szalay. Podľa neho je kontraproduktívne nútiť lekára robiť menej kvalifikovanú robotu, než na akú má. Ak lekári nemajú priestor na kariérny rast, riešenie hľadajú aj v zahraničí.