V doprave majú viac povinností Bratislava a Košice

Štát, župy a obce či mestá majú medzi sebou rozdelené aj právomoci týkajúce sa starostlivosti o cestnú sieť. Štátu ako vlastníkovi prináleží starať sa prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti o diaľnice a rýchlostné cesty. Na správu, údržbu a rekonštrukcie ciest prvej triedy má zase vytvorenú Slovenskú správu ciest a jej štruktúry. Vyššie územné celky sa právomocne venujú cestám druhej a tretej triedy.

15.11.2014 06:03
doprava, diaľnica, zápcha Foto: ,
Na starostlivosti o cesty sa podieľajú štát, župy i samosprávy.
debata

Na obecné a mestské samosprávy zostáva to ostatné, teda starostlivosť o miestne komunikácie štvrtej triedy, rôzne sídliskové, spojovacie, medziblokové a iné komunikácie, miestne odstavné a parkovacie plochy, plochy pre peších, chodníky, cyklochodníky a podobne, ktoré majú vo svojom katastri. So súhlasom dopravného inšpektorátu na ne osadzujú aj miestne dopravné značky. Pre úplnosť, existujú ešte aj účelové komunikácie, o ktoré sa starajú konkrétne fyzické alebo právnické osoby.

Starostlivosť zahŕňa opravy a údržbu, nielen ciest samotných, ale aj ich príslušenstva. Starať sa správcovia musia napríklad aj o verejné osvetlenie na svojich úsekoch, musia kosiť okolitú trávu, aby nezakrývala značky, a podobne. Dôležitou súčasťou povinností je zimná údržba. Právomoci obcí a miest v oblasti dopravy teda nie sú veľké. S výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré majú v oblasti dopravnej politiky nielen oveľa viac kompetencií, ale aj oveľa vyššiu zodpovednosť.

Slovenská metropola má podľa zákona o Bratislave povinnosť starať sa o všetky cesty na svojom území s výnimkou mestského diaľničného obchvatu. „Starostlivosť si pritom medzi sebou delí magistrát a 17 mestských častí,“ spresňuje riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy. Magistrát má v kompetencii správu a údržbu vyše 460 kilometrov mestských ciest I. a II. triedy a prejazdných úsekov ciest I., II. a III. triedy, teda napríklad aj príjazdové komunikácie Račiansku, Vajnorskú, Rožňavskú, Pražskú a mnohé ďalšie, čo predstavuje celkovú plochu asi 4,5 milióna štvorcových metrov. „Sú to spravidla tie komunikácie, po ktorých jazdí verejná mestská doprava,“ približuje Andrassy.

Rovnako sa však bratislavský magistrát musí postarať o električkové trate, námestia, verejné priestranstvá či mestské mosty, teda v súčasnosti nefunkčný Starý most, Most SNP a Most Apollo. (Iba o zvyšné dva mosty, teda Lafranconi a Prístavný, ktoré sú diaľničné, sa aj s úsekmi diaľnic vedúcimi mestom stará štát.) Úhrnom to predstavuje ďalších asi 400-tisíc štvorcových metrov plôch, ktoré musí mesto obhospodáriť. A k tomu treba pripočítať vybrané podchody pre chodcov aj s pohyblivými schodmi, električkový tunel pod Hradom, zruba 1 300 zebier a podobne.

V správe príslušných mestských častí Bratislavy a ich miestnych úradov sú zase bratislavské miestne komunikácie III. a IV. triedy, chodníky a ostatné verejné plochy na ich území. Čo sa týka účelových komunikácií, tak napríklad odhrnúť sneh z prístupových ciest k bytovým domom si musia vlastníci bytov, aj keď im pozemky pod týmito cestami priamo nepatria.

Mesto Košice spravuje oproti zvyšku slovenských miest a obcí aj prejazdné úseky ciest II. a III. triedy. O miestne komunikácie sa podobne stará 22 košických mestských častí.

Najmä väčšie mestá stále čaká aj úloha spracovať miestnu parkovaciu politiku na svojom území. Mnohé totiž riešia akútne problémy s nedostatkom parkovacích miest. Cez deň sú nielen ich centrá preplnené autami a večer sa opakujú situácie, keď autá krúžia po sídliskách a hľadajú voľné miesto. Samosprávy preto musia zadefinovať, kto má parkoviská prevádzkovať, kto ich smie využívať či ako sa majú deliť výnosy z parkovného.

Súčasťou dopravných kompetencií miest je aj zabezpečovanie miestnej verejnej dopravy. Väčšie mestá prevádzkujú na svojom území systémy MHD. Zriaďujú si na to vlastné dopravné podniky alebo si súvisiace služby objednávajú u externých dodávateľov.

Najväčší dopravný podnik má Bratislava. Funguje ako mestská akciová spoločnosť a je jediným poskytovateľom MHD na území mesta. Prevádzkuje v metropole trolejbusovú, autobusovú a električkovú dopravu, zabezpečuje opravy a servis vozidiel, trasovanie liniek, stará sa zhruba o 250 zastávok MHD a vykonáva ďalšie pridružené činnosti. Zhruba na rovnakom princípe fungujú aj dopravné podniky v Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, Púchove a Považskej Bystrici.

Osobitne Bratislava a jej dopravný podnik navyše zmluvne spolupracuje s Bratislavským samosprávnym krajom pri prevádzkovaní Bratislavskej integrovanej dopravy. Tento systém verejnej dopravy funguje v celom bratislavskom regióne (autobusy dokonca jazdia aj do rakúskeho Hainburgu a maďarskej Rajky) a vďaka nemu možno používať jeden cestovný lístok na mestské aj prímestské linky.

V menších mestách fungujú dopravné podniky bez majetkovej účasti mestskej samosprávy. Zabezpečujú ich najmä regionálne firmy SAD, ktoré zväčša prevádzkujú aj autobusové linky v širšom okolí, ale aj iní súkromní dopravcovia. Takéto systémy dopravy má 55 miest vrátane Trenčína, Žiaru nad Hronom, Zvolena, Popradu, Prievidze, Trnavy a ďalších.

Kto sa stará o slovenské cesty
Druh pozemnej komunikácie vlastník správca
diaľnice štát (Národná diaľničná spoločnosť, a. s. – NDS) NDS
rýchlostné cesty štát (NDS) NDS
cesty I. triedy štát Slovenská správa ciest
cesty II. a III. triedy samosprávne kraje krajské správy ciest
miestne komunukácie obce obce
účelové komunikácie fyzické alebo právnické osoby obce

Pozn.: Výnimku z tejto schémy tvoria mestá Bratislava a Košice, ktoré majú v oblasti správy ciest oproti iným obciam omnoho väčšie kompetencie

Volby.Pravda.sk – pozrite si, kto vládol vo vašej obci od roku 1990
Mená starostov, pomery síl v zastupiteľstvách + aktuálny zoznam kandidátov

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #doprava #cesty #cyklodoprava #komunálne voľby