Cieľom Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2014 až 2019 a na ňu naviazaného akčného plánu je naštartovať sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti a presadiť rovnosť do praxe. Ako vysvetlila riaditeľka odboru rodovej rovnosti ministerstva práce Oľga Pietruchová, stratégia je o vytváraní štrukturálnych podmienok a odstraňovaní sociálnych nerovností, ktoré sú v našej spoločnosti hlavne v neprospech žien a v neprospech matiek. „Ide o spravodlivé vnímanie úloh mužov a žien, pričom chceme odstrániť nespravodlivosť voči ženám, ktorá je v našej spoločnosti stále zakotvená,“ poznamenala.
Materiál rieši napríklad vytvorenie podmienok pre zosúladenie rodinného a pracovného života, keďže, ako povedala Pietruchová, „hlavne matky malých detí majú stále problémy zamestnať sa a zamestnávatelia ich neradi po materskej prijímajú do práce a hľadajú možnosti, ako sa ich zbaviť“. Rezort chce preto stratégiou vytvárať podmienky, aby si matky aj otcovia mohli zosúladiť rodinný a pracovný život, aby existovali flexibilné pracovné miesta ako aj služby starostlivosti o deti, aby sa nemuseli rozhodovať medzi povolaním a rodinou. Rodovú nerovnosť ovplyvňujú v SR viaceré faktory, ide napríklad o tradičné rozdelenie rodových rolí, nízku znalosť svojich práv a agendy rovnosti, ale aj nedostatok sociálnych služieb, ktoré by umožnili lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život. „Ciele odrážajú najmarkantnejšie problémy a rodové rozdiely, ktoré sa snaží predkladaný dokument pomenovať a navrhovať riešenia,“ píše sa v materiáli.
Návrhy Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 sa však podľa viacerých mimovládnych organizácií nezameriavajú na skutočné požiadavky matiek a žien, no riešia ich len z pohľadu zamestnanosti a výrobnej sily. Organizácie, napríklad Fórum života, Aliancia za rodinu, Fórum kresťanských inštitúcií či Spoločenstvo Ladislava Hanusa preto očakávajú, že po tom, ako vláda stratégiu rodovej rovnosti spolu s akčným plánom schváli, ministri a štátni tajomníci uvoľnia svoje úlohy a pozície ženám. Jedným z cieľov stratégie je totiž zvýšiť podiel žien v najvyšších rozhodovacích pozíciách. „Podporujeme vládu v tomto kroku, aby bolo viac žien ministerkami,“ poznamenal hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík.
Mimovládky si myslia, že žena by sa mala slobodne rozhodovať, či chce zostať doma s deťmi alebo chce ísť pracovať. Vítajú však opatrenie, ktoré hovorí o tom, že keď sa žena rozhodne pracovať, zamestnanie bude prispôsobené jej rodičovským povinnostiam.