Ak majú Tatry prežiť, potrebujú pestrejší les

Tatry majú za sebou desaťročie skazy. Víchrica Alžbeta v roku 2004 zvalila asi dva milióny kubíkov dreva. Hneď za ňou sa privalila povodeň a o pár dní dokonca aj menšie zemetrasenie. Rok nato vypukol rozsiahly požiar, ktorý uhasil až dážď. V roku 2008 sa z kalamitného dreva rozšíril do okolitého lesa lykožrút a tento rok vyčíňala ďalšia víchrica Žofia. Má tatranskému lesu pomáhať s obnovou človek alebo sa príroda sama spamätá?

24.11.2014 15:00
Tichá dolina, lykožrút, Tatry, les, drevo,... Foto: ,
Tichá dolina. Smutná galéria vyschnutých smrekov, dielo lykožrúta.
debata (6)

Táto otázka už desať rokov rozdeľuje lesníkov a ochranárov na dva nezmieriteľné tábory. Aj uplynulá konferencia na Štrbskom Plese venovaná 10. výročiu vetrovej kalamity priniesla niektoré protichodné závery odborníkov. Zhodli sa však aspoň na jednom. Tatry potrebujú miesto nekonečných smrečín oveľa pestrejší les. Svoje miesto v ňom má mať aj smrekovec, ale tiež breza, pružná jarabina a možno aj buk. Rôznorodý les bude odolnejší napríklad voči silnému prepadavému vetru, nazývanému bóra. Teraz však ide o to, či si slovenské veľhory takýto les dokážu poskladať samy, alebo sa o to musí pričiniť človek.

Ochranár Erik Baláž sa už po víchrici Žofii pre Pravdu vyjadril, že v zničených lokalitách s najvyšším stupňom ochrany, kde nemôžu lesníci zasahovať, si príroda vytvára vlastný, rozmanitejší a stabilnejší les. Len treba „počkať“ niekoľko desiatok rokov, kým stromy narastú. Lesníci pri prehliadke lesov v Tichej a Kôprovej doline nepopierajú, že sa tu objavujú mladé stromy, no tvrdia, že obnova bude takto pomalšia ako na plochách, kde nový les vysádzajú ľudia.

Vedúci odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u Miroslav Jurčo dokonca hovorí, že pestrejším bude umelo vysádzaný les. „S určitosťou môžeme povedať, že na umelo zalesňovaných plochách sa zabezpečí druhová rôznorodosť, a tá je kľúčová, ak má les odolať bóre. Ak ponecháme les na samoobnovu, rozvíjajú sa v ňom len také druhy, ktoré prežili kalamitu. Je to experiment nevídaného rozsahu, ktorý nemá na Slovensku obdobu, a nevieme, ako dopadne,“ poznamenal na margo zámeru ochranárov.

Lykožrút neobchádza ani Kôprovú dolinu. Pod... Foto: Andrej Barát, Pravda
Tatry, les, stromy, lykožrút, Kôprová dolina, Lykožrút neobchádza ani Kôprovú dolinu. Pod Kriváňom zanechal celé pásy vyschnutých stromov.

Ešte pred ničivou Alžbetou boli v Tatrách celé lokality, kde bol takmer na sto percent len smrek a nešlo o pôvodný les. Dnes na umelo vysádzaných plochách tvoria ihličnany 84 percent, pričom najväčšie zastúpenie má smrekovec opadavý, ktorý je odolnejší ako smrek voči silnému vetru a ďalším nebezpečným javom. V bezzásahových oblastiach tvorí väčšinu ihličnanov opäť smrek.

Lykožrút sa živí len smrekom, smrekovec zvyčajne nevyhľadáva. Práve lykožrútová kalamita predstavuje od roku 2008 podľa lesníkov najväčší problém tatranského lesa a tento malý chrobák podľa ich odhadov stihol „zožrať“ aspoň takú veľkú plochu lesa, akú v roku 2004 zničila víchrica Alžbeta. Rozsah škôd by podľa lesníkov nebol taký veľký, ak by im ochranári dovolili vyťažiť kalamitné drevo aj v najprísnejšie chránených oblastiach.

Viacerí odborníci však poukazujú na to, že sa pri hodnotení zdravia lesa netreba pozerať len na sucháre nad zemou, ale skôr na to, čo sa deje pod zemou. Jedným z ukazovateľov kondície lesnej pôdy sú podľa Marka Renča z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied nematódy – drobné červy. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že čím ich je v pôde viac, tým je to pre prírodu lepšie. A priaznivejšie výsledky zaznamenal Renčov výskum v bezzásahových zónach než na plochách, kde sa ťažilo. „Vyzerá to tak, že ponechanie na samovývoj je ideálne riešenie, najmä pokiaľ ide o rýchlosť obnovy daného ekosystému,“ poznamenal.

Ťahanice o to, kto má a kto nemá pravdu, nemajú konca. Podľa riaditeľa Lesníckeho výskumného ústavu pri Národnom lesníckom centre vo Zvolene Tomáša Buchu by sme sa však všetci mali spojiť proti spoločnej a najťažšej výzve. Klimatickej zmene. „To, že narastá intenzita nebezpečných javov, nie je žiadne klišé. Dosahy klimatických zmien musíme brať ako fakt, globálny problém a Slovensko z toho nemôžeme vynechať. Čakajú nás zložité časy a my sa pri tvorbe nového lesa musíme pozerať aj sto rokov dopredu,“ upozornil.

Merania klimatológov ukazujú, že aj v regióne Vysokých Tatier stúpa teplota. Kým v rokoch 1961 až 1990 predstavovala priemerná ročná teplota vzduchu 3,6 stupňa, v rokoch 1991 až 2013 to je už 4,2 stupňa.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #požiar #les #Tatry #Povodeň #lykožrúty #víchrica