V rukách má právoplatné rozhodnutie košického súdu, podľa ktorého je ich výlučným vlastníkom. Banka mu však podiel odmieta vydať. Tvrdí, že mu ho vyplatí len za prítomnosti ďalších dvoch dedičov, jeden z nich pritom žije v USA a druhého pán Mamczák nepozná. Spor sa asi skončí na súde.
„Otec zomrel pred ôsmimi rokmi. Dedičské konanie sa naťahovalo z rôznych dôvodov. Mám sestru, ktorá trvalo žije v USA, a tesne pred otcovou smrťou sa ukázalo, že mám dvojročného súrodenca, o ktorom som nevedel,“ začína svoj príbeh Eduard Mamczák. Dedičské konanie prebiehalo v Košiciach a skončilo sa roku 2012. O skončení sa dozvedel náhodne, počas služobnej cesty v Košiciach. „Uznesenie súdu sa mi podarilo vytiahnuť z košického súdneho archívu až tento rok,“ opisuje Eduard, ktorý na východ Slovenska cestuje málokedy.
Súd rozhodol, že dedičstvo má byť rozdelené medzi troch súrodencov v tretinových podieloch. Najväčšia suma bola na účte v Tatra banke, Eduardovi z nej podľa uznesenia súdu patrí vyše 21-tisíc eur.
„V auguste som prvýkrát prišiel do pobočky banky s originálom uznesenia košického súdu. Zamestnanci si urobili fotokópiu a prisľúbili, že sa do dvoch dní vyjadria,“ pokračuje. Po dvoch dňoch mu pracovník banky zavolal a oznámil, že mu peniaze vydajú len po splnení určitých podmienok. „Všetci traja dediči sme sa mali stretnúť na pôde banky a rozhodnúť, čo ďalej s dedičstvom. Ponúkli mi aj možnosť prísť so splnomocnením od mojich súrodencov. Vraj ide o interný predpis banky,“ priblížil Eduard. Ten banke oznámil, že splnenie podmienok môže byť pre neho problém. Jedného zo súrodencov nepozná a jeho sestra žije v USA. „Nechápal som, o čom máme spoločne rozhodovať a ako si to vôbec predstavujú. V iných bankách mi dedičstvo vyplatili bez akýchkoľvek problémov,“ dopĺňa.
Denník Pravda sa pýtal Tatra banky, o aký zákon sa v tomto prípade oprela. „Uvedený postup je štandardným postupom banky, keď uprednostňujeme, aby došlo k vysporiadaniu dedičstva za prítomnosti všetkých dedičov,“ argumentovala Marína Masárová z oddelenia komunikácie banky. K odpovedi však dodala, že ak prítomnosť všetkých dedičov nie je možná, nie je to prekážkou. Eduard tvrdí, že o tom ho banka neinformovala.
V jednej z bratislavských pobočiek banky pán Mamczák spísal reklamáciu. Odpoveď na ňu dostal do 30 dní. V nej mu banka vyjadrila ľútosť, že z poskytnutých informácií od pracovníkov nadobudol pocit nespokojnosti. „Podiel z dedičstva sa štandardne vypláca oprávneným osobám za prítomnosti všetkých právoplatných dedičov, resp. jednému dedičovi po predložení notárom overeného splnomocnenia od ostatných dedičov,“ píše sa v odpovedi, ktorú má denník Pravda k dispozícii.
Dedič sa obrátil na advokáta, ktorý banku vyzval, aby podiel zaplatila. Na to banka podľa advokáta Eduarda Veterníka nereagovala, a tak 10. novembra na ňu podal žalobu. „Vlastníkovi bránia využívať jeho vlastníctvo. Nemôže ho nikto obmedzovať, dokonca ani súrodenci. Konanie banky je v rozpore s Občianskym zákonníkom a svojím štandardným postupom porušujú zákon,“ povedal Veterník.
Denník Pravda oslovil štyri bankové domy, z ktorých odpoveď poskytli tri. Dva z oslovených by podiel na základe rozhodnutia súdu vyplatili. Jeden z nich by však volil rovnaký postup ako Tatra banka.
Nad slovenskými bankami vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, ktorá prípad po podnete Veterníka prešetruje. „Podľa nášho názoru je právoplatné osvedčenie o dedičstve v zmysle platnej právnej úpravy dostatočným právnym titulom na vyplatenie dedičského podielu,“ uviedla Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska. Tá si od Tatra banky vyžiadala stanovisko, aby zistila právny dôvod jej konania a prípad preveruje. Solčányiová vysvetlila, že pod právnym dôvodom sa rozumie postup dohodnutý v zmluve, v zmluvných dokumentoch alebo interných predpisoch.
Právnik a bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec hovorí, že interné predpisy boli posvätné na Slovensku v minulosti. „Teraz to už tak nie je a súhlasím s advokátom, že konanie banky je v rozpore so zákonom. Banka totiž nie je majiteľom týchto peňazí,“ upozornil Drgonec.