Viete o tom, že slovenský prezident vyhlásil referendum, v ktorom sa ľudia vyjadria napríklad k adopciám gejmi a lesbičkami?
Samozrejme, pozorne to sledujem a nestačím sa čudovať. Vo vašej krajine je už dlho snaha zrovnoprávniť gejov a lesbičky, aby získali rovnaké postavenie ako napríklad v Česku, kde sú povolené registrované partnerstvá. Verejnosť však nemá dosť informácií a rozhoduje sa na základe predsudkov. Potom príde nejaká konzervatívna organizácia, ktorá chce homosexuálom uprieť základné práva, a pokúša sa o referendum. To nie je dobré.
O homosexualite a problémoch menšín sa hovorí už dlho. Prečo si myslíte, že ľudia nemajú dosť informácií?
Možno majú, ale dostávajú ich prevažne z kostolov. A to môže byť problém, keďže počúvajú iba jednostranné názory. Médiá síce o referende a homosexualite informujú, ale iba občas. A vláda túto vec nerieši. Pritom uznanie práv menšín, v tomto prípade sexuálnych, by malo byť v demokracii samozrejmosťou.
Aký je váš názor na naše referendum?
Som zásadne proti tomuto referendu. Je nezmysel robiť v demokratickej krajine hlasovanie o právach menšín. O tom, či nejaká skupina bude mať rovnaké práva ako iná. Je to absurdné a ubližuje to demokracii. My nemôžeme človeka zaradiť do nejakej skupiny, o ktorej sa bude hlasovať.
V slovenskej ústave sa píše, že ľudské práva nesmú byť obsahom referenda. Ústavný súd však vyhlásil, že v určitých prípadoch sa tak môže stať. Je to podľa vás v poriadku?
Pýtam sa, ako mohol takto rozhodnúť. Veď ide o rovnoprávne postavenie občanov vo vašej krajine. Naša ústava jednoznačne hovorí, že všetci občania, bez ohľadu na príslušnosť k menšine, majú rovnaké práva. Myslím, že to máte v ústave aj vy. Kde je teda problém?
Ústavný súd svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že referendum sa na ľudské práva pýtať môže, ak nedôjde k ich okliešteniu.
To hádam nemyslíte vážne. Veď si zoberte jednoduchý príklad, keď ženy dlhé roky nemohli voliť. A podľa tohto vysvetlenia by sa to ani nedalo zmeniť, pretože keď raz nemali toto právo, nemusia ho mať ani v budúcnosti. Možno použijem silné slová, ale je to fašistické rozhodnutie. Akoby niekto hľadal kľučky, ako sa vyhnúť jednoznačnému demokratickému postupu v tejto oblasti.
V Česku sú od roku 2006 povolené registrované partnerstvá. Čo všetko tomu predchádzalo?
Náš boj sa začal ešte v roku 1990. Vtedy sme založili federálnu organizáciu, ktorá zastrešovala rôzne spolky homosexuálov. Medzi nimi boli aj slovenské. Podarilo sa nám napríklad vyňať homosexualitu zo zoznamu chorôb, ale aj mnohé ďalšie veci. Od prvého momentu sme komunikovali s ľuďmi, prostredníctvom médií, besied, škôl. Snažili sme sa ich získať na svoju stranu. Naše myšlienky spočiatku podporovalo asi desať percent občanov, neskôr, v čase uzákonenia registrovaných partnerstiev, až 75 percent. Nikto nemohol namietať proti našim krokom. Ani politici.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Nedať sa balamutiť.