Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť stratégiu v pondelok prijala a odporučila ju vláde na schválenie. Predseda rady Miroslav Lajčák ju do vlády pošle do 31. decembra, ďalej je v kompetencii jej predsedu, kedy ju na rokovanie zaradí. „Keď ju neprijmeme, zahodíme do koša tri roky práce. Máme dokument, za ktorý sa nemusíme hanbiť. Nejde meniť pravidlá života na Slovensku, no vytyčuje smery do budúcna,“ povedal na 19. zasadnutí rady jej predseda. Ako dodal, nemôže to byť dielo, ktoré napíše päť ľudí niekde v kaviarni.
Aj napriek tomu, že ľudskoprávna rada vlády stratégiu odporučila, občianska komora rady za ňu hlasovala s podmienkou. Svoje vysvetlenie, resp. pripomienky pošle do 5. decembra písomne predsedovi rady, tie budú následne priložené k dokumentu, ktorý pôjde na rokovanie vlády. Podľa člena za občiansku komoru Kálmána Petőcza je hlavným problémom stratégie to, že kladie malý dôraz na zodpovednosť štátu a aktívny prístup k implementácii ľudských práv.
„Veľká časť textu sa k tomuto problému stavia akoby mimo štátu,“ povedal. So znením stratégie má stále problém i Šarlota Pufflerová. „Prišli sme síce k riešeniam, no tie nenastali. Výsledok je iný, než sme všetci pôvodne chceli. Veľmi mi záleží na tom, aby sme takúto stratégiu mali, no neviem s istotou povedať, že sa viem za ňu postaviť,“ uviedla v diskusii s tým, že dokument obsahuje veľa systémových nedostatkov, ktoré sú zásadné. Ako ju doplnil Ladislav Oravec, na jednej strane máme záujem o túto oblasť, no na strane druhej sa tu dejú veci, ktoré sú v rozpore. Spomenul napríklad policajný zásah v Moldave nad Bodvou či zákon o hmotnej núdzi.
Jurinová: V stratégii sú pripomienky jednej strany
Problém so stratégiou má aj podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová. Ľudskoprávnu stratégiu považuje za dielo tých, ktorí sa na ňom zúčastnili, pričom nesúhlasí s tým, že bol vytvorený celospoločenskou diskusiou. „Do záverečného dokumentu sa dostali len pripomienky jednej strany, čo mi je úprimne ľúto. Stratégia je príliš jednostranná. Nedostala sa do nej zmienka aj o iných právach, ktoré máme, no nie sú dostatočne uplatňované. Je to napríklad výhrada vo svedomí či ochrana života,“ povedala na rokovaní Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Jurinová nepovažuje dokument za vyvážený a vláda by podľa jej slov nemala strácať čas jeho prijatím. Predseda rady Miroslav Lajčák jej obvinenia považuje za neetické a nekorektné. „Neakceptujem tézu, že je jednostranný, váš názor vám však neberiem,“ reagoval.
Predseda rady považuje svoju prácu v súvislosti s Celoštátnou stratégiou ochrany a podpory ľudských práv v SR za ukončenú. Žiadnemu inému materiálu nebola podľa jeho slov na zasadnutiach rady venovaná taká pozornosť. „Dnešným dňom sa zavŕši záverečná fáza tohto významného dokumentu, ktorý je podľa môjho presvedčenia naším spoločným dielom,“ povedal.
Stratégia nie je ideálnym dokumentom, no je najlepším možným, aký sa v slovenských podmienkach o ľudských právach nachádza. „Prijatím stratégie sa nič nekončí, jej prijatie sú nové výzvy, ktoré pred nami stoja,“ poznamenal. Ako ho doplnil člen rady a poslanec Anton Martvoň, „stratégia musí byť konsenzom a ja si myslím, že z väčšej časti je. Podľa mňa je to dobrý štart do novej éry.“
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku je u nás historicky prvý dokument pre oblasť ľudských práv. Jej zmyslom je posilniť postavenie agendy ochrany a podpory ľudských práv tak, aby sa jej základné princípy a hodnoty stali prirodzenou súčasťou verejného povedomia, ale aj princípom tvorby všetkých verejných politík.
Medzi úlohy stratégie patrí napríklad analýza stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv, posilnenie mechanizmov na ochranu práv, ako je napríklad verejný ochranca práv či rôzne mimovládne organizácie, ale aj prijímanie systematických a komplexných opatrení zameraných na prevenciu a elimináciu všetkých foriem intolerancie. Ľudskoprávna stratégia obsahuje 16 príloh. Tie sa venujú napríklad právam starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, žien, detí, LGBTI osôb, ľudí na hranici chudoby či migrantov.