V parlamente je nezaradených poslancov až 26. Časť z nich sa v tejto pozícii ocitla nedobrovoľne, pretože im zanikli poslanecké kluby. Týka sa to SaS a SDKÚ, ktoré zažili od parlamentných volieb v roku 2012 najväčšie otrasy. Z SDKÚ odišlo celkovo sedem poslancov vrátane Viliama Novotného, ktorý formálne tento krok urobí v priebehu decembra. SaS po súboji o kreslo predsedu opustil minulý rok Jozef Kollár a spolu s ním ďalší štyria poslanci. Viacerí odídenci teraz zápasia o voličov cez nové strany.
Politológ Michal Horský tento jav hodnotí tak, že bezprizorní politici sa usilujú zreprodukovať svoje pozície aj do budúcnosti. „Je to prirodzená túžba po politických privilégiách, ktoré im dáva spoločnosť. Pristupujú k politickému exhibicionizmu a klauniáde a vzbudzujú tak pozornosť širokej verejnosti. Zakladajú straníckych trpaslíkov, o ktorých veria, že ich znova vynesú do parlamentu,“ povedal politológ.
Odídenec z KDH Daniel Lipšic založil Novu. Ďalší bývalý poslanec KDH Radoslav Procházka vytvoril Sieť, niekdajší poslanec SaS Juraj Miškov ohlásil vznik strany SKOK. Poslanec Alojz Hlina založil subjekt Občania SR. Ďalšiu stranu avizuje bývalá riaditeľka Rádia Expres Eva Babitzová, v nej by sa vraj mali ocitnúť aj niektorí poslanci parlamentu.
Podľa sociológa Martina Slosiarika je ťažké predpovedať, či sa nové strany presadia. Pripomenul, že ide o záležitosť viacerých faktorov od lídra akceptovaného voličmi až po prezentáciu navonok.
Slosiarik dodal, že pravicová časť sa bude ďalej drobiť. „Vznik nových strán ohrozuje stredopravú scénu a môže znamenať osem či desať strán na úrovni dvoch, troch možno štyroch percent, ale reálne politiku nebudú ovplyvňovať. Môžu na seba nabaliť spolu možno až 20 percent,“ mienil Slosiarik.
Kluby v parlamente po voľbách v roku 2012
- Smer – 83 poslancov
- KDH – 16 poslancov
- OĽaNO – 16 poslancov
- Most-Híd – 13 poslancov
- SDKÚ – 11 poslancov
- SaS – 11 poslancov
Kluby v parlamente v súčasnosti
- Smer – 83 poslancov
- KDH – 15 poslancov
- OĽaNO – 13 poslancov
- Most-Híd – 13 poslancov
- Nezaradení – 26 poslancov
Takýto stav podľa neho vytvára dobrú pozíciu pre Smer do budúcich parlamentných volieb v roku 2016. „Smeru bude možno stačiť 30 či 33 percent na to, aby pri dobrej konštelácii dokázal vytvoriť jednofarebnú vládu alebo výrazne diktovať podmienky pri tvorbe akejkoľvek vládnej koalície,“ usúdil sociológ.
Relatívne pohodlnú situáciu Smeru zabezpečuje aj neprítomnosť konkurentov na ľavej strane politického spektra. Smer v minulých rokoch integroval viacero ľavicových subjektov, akými boli Stred, SOP, Ľavicový blok, SDA, SDĽ a SDSS. Podľa Horského ľavica prešla zložitým obdobím v 90. rokoch, keď zažila skúsenosť z totálneho prepadu svojej politiky. Po Novembri 1989 sa najskôr bývalá komunistická strana transformovala na SDĽ, ktorá sa však po vnútorných sporoch v čase jej prítomnosti vo vláde Mikuláša Dzurindu napokon v roku 2002 ani nedostala do parlamentu.
Parlamentné strany sa po posledných voľbách snažili proti Smeru vytvoriť spoločnú alternatívu v podobe Ľudovej platformy. Tento projekt však nevyšiel. SDKÚ má existenčné problémy, KDH a Most-Híd sa teraz snažia posilňovať vlastné pozície.
Sociológ Slosiarik dnes ani nevidí náznak nejakej integrácie pravice a rovnako ani osobnosť, okolo ktorej by k užšej spolupráci mohlo dôjsť. „To, aby došlo k úplnej integrácii pravice, je nadľudská úloha,“ poznamenal. Je to dané aj tým, že pravica je štruktúrovanejšia a podľa sociológa ju nemožno členiť len podľa jednej osi. Politológ Horský upozornil, že kým na ľavej časti spektra je jedna dominantná strana, v pravom spektre sú organizované strany, ktoré sú len doplnkové. „Problém slovenskej politiky nie je v tom, že sa pravá strana štiepi a vzniká antipolitika, ale problém je, že chýba na pravej strane politický subjekt, ktorý by bol dominantnou silou schopnou niesť vládnu zodpovednosť,“ poznamenal Horský.
Prečo viaceré strany postihla deštrukcia a zánik? Horský poukázal na skutočnosť, že po Novembri 1989 mnohé vznikali ako politické eseročky a projekty svojich otcov zakladateľov. Po odchode či uplynutí politickej životnosti ich šéfov zanikli Mečiarovo HZDS, Schusterova SOP, Ruskova ANO a teraz s problémami bojuje Dzurindova SDKÚ. „Strany neprežívajú svojich otcov aj preto, že nevznikali ako prirodzená odpoveď na štiepenie názorov a postojov občanov. Popierajú tiež prirodzené spoločenské procesy, uzatvárajú sa do seba, nepripúšťajú rozšírenie o nových členov, názorové prúdy a nedostatočne reflektujú mladú generáciu,“ myslí si politológ. Podľa neho tieto procesy sú typické nielen pre slovenskú pravicu, ale aj ľavicu v Maďarsku alebo v Poľsku. „Najviditeľnejšie dôsledky vidíme v Českej republiky, kde nastupuje totálna antipolitika, oligarchizácia a rezignácia občanov na verejný život,“ ukončil Horský.
Zmeny v parlamentných stranách
- SDKÚ – Na začiatku volebného obdobia mala 11 poslancov, momentálne ich má len päť. Vlani odišli traja poslanci Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Tento rok v júni vystúpili z SDKÚ Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, pred pár dňami Martin Fedor. Tento mesiac mieni odísť aj Viliam Novotný. Strane tak klub zanikol, zákon totiž vyžaduje aspoň osem členov.
- SaS – Pôvodne mala 11 poslancov. Päť poslancov Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Juraj Droba a Martin Chren z SaS vystúpilo. Klub zanikol, pretože strana má v parlamente teraz len šesť členov.
- Most-Híd – Udržal si 13 poslancov len vďaka tomu, že do strany a do klubu vstúpila Lucia Žitňanská, ktorá pôvodne kandidoval za SDKÚ. V máji však z Mostu-Híd odišiel poslanec Andrej Hrnčiar a nahradila ho Edita Pfundtner. Tá však pôsobí ako nezaradená, vo voľbách kandidovala ešte vo farbách Mostu-Híd, ale po voľbách 2012 z neho vystúpila.
- KDH – Má o jedného poslanca menej ako na začiatku, teda 15. Najskôr prišlo o troch poslancov Daniela Lipšica, Janu Žitňanskú a Radoslava Procházku. Potom však KDH pribudli dvaja noví poslanci, pretože Jana Žitňanská sa vzdala kresla, keďže bola zvolená za europoslankyňu. Procházka sa vzdal mandátu poslanca po prezidentských voľbách, dnes je predsedom strany Sieť.
- OĽaNO – Ešte v roku 2012 odišiel z poslaneckého klubu Alojz Hlina, dnes je predsedom strany Občania. Vlani vystúpila Mária Ritomská a tento rok ochranár Mikuláš Huba. Pôvodne mal klub 16 členov, dnes ich má 13.