Riaditeľ Inštitútu ľudských práv (ILP) Peter Weisenbacher v stredu uviedol, že inštitút víta nález ústavného súdu k referendovým otázkam. „Rozhodnutie ÚS jednoznačne potvrdilo naše stanovisko, že právo párov rovnakého pohlavia na zákonnú ochranu, či sa nazýva registrované partnerstvo alebo inak, je ľudské právo," povedal Weisenbacher. Doložil, že Slovensko musí rešpektovať svoje záväzky a medzinárodné ľudsko-právne dokumenty. Jedna skupina ľudí nemôže odobrať práva inej, ani referendom. Je dobre, že ústavný súd to jasne rešpektuje, teraz by sa to však malo uviesť i do praxe," uviedla Alena Krempaská z ILP.
Ústavný právnik Eduard Barány: Referendum by sa vôbec nemalo konať
Podľa ústavného právnika Eduarda Baránya by sa nemalo vôbec konať referendum, ktoré vyhlásil prezident Andrej Kiska na 7. februára budúceho roku na základe petície Aliancie za rodinu a na základe rozhodnutia ústavného súdu. „Podľa môjho názoru všetky štyri otázky sa týkali ľudských práv a nemali byť vyhlásené v referende. Ústavný súd však rozhodol inak. Zrejme pri posudzovaní použil zužujúci výklad pri skúmaní referendových otázok,“ povedal Barány. Doložil, že ešte nemal čas si dôkladne preštudovať odôvodnenie nálezu ústavného súdu, ani odlišné stanoviská dvoch sudcov ústavného súdu, ktoré boli v utorok zverejnené, preto sa zatiaľ nevyjadrí podrobnejšie.
Rozhodnutie Ústavného súdu
Ústavný súd konštatoval, že tri zo štyroch referendových otázok nie sú v rozpore s ústavou a jedna je protiústavná, preto o nej nemožno hlasovať. ÚS rozhodol, že otázka – Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva neboli priznané osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? – nie je v súlade s ústavou.
Ústavný súdca Lajos Mészáros: V hre sú ľudské práva a charakter štátu
S rozhodnutím väčšiny pléna sudcov ústavného súdu nesúhlasí sudca Lajos Mészáros, ktorý v odlišnom stanovisku uvádza, že nemôže mlčať, lebo v tomto prípade ide znova o charakter štátu. „Nemôžem mlčať, lebo znovu ide o charakter štátu. V „hre” sú teda ľudské práva a základné slobody, ktorých ochrana je určujúcim znakom charakteru štátu. Ochrana základných práv a slobôd je pritom najprioritnejším poslaním sudcov ústavného súdu, ktorí skladajú možno jeden z najkrajších sľubov. Okrem iného sľubujú, že budú chrániť aj „neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a občana”. Mojou službou je teda ochraňovať ľudské práva a základné slobody, a to nie selektívne, ale bez ohľadu na ich povahu, teda či ide o právo na život, osobnú či náboženskú slobodu, slobodu prejavu, ochranu vlastníctva či ľudskej dôstojnosti,“ uvádza v stanovisku Mészáros.
Nesúhlasí s názorom väčšiny pléna, že tri otázky nie sú v rozpore s ústavou. Podľa neho vo všetkých troch prípadoch sa otázky dotýkajú základných práv a z tohto dôvodu by nemali byť predmetom referenda. Poukázal na to, že ústavný súd neskúmal, či sa referendum netýka zraniteľných menšín v otázkach súvisiacich s identitou a s podstatou jednotlivých základných práv a slobôd. „Nie nepodobne postupuje ESĽP, keď rozhoduje, akú širokú mieru úvahy má dať jednotlivým štátom v rámci realizácie práv z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Miera úvahy sa zužuje, ak ide o zraniteľné menšiny, alebo ak ide o práva, ktoré chránia ľudskú identitu, a predmetom regulácie či zásahu sú tak otázky ľudskej identity,“ uvádza Mészáros.
V závere Mészáros zdôraznil, že konanie o návrhu prezidenta na rozhodnutie, či predmet referenda je v súlade s ústavou, bolo prvou možnosťou ústavného súdu nastaviť povahu tohto konania do budúcnosti, a to až tým spôsobom, aby nemohol byť referendami prekresľovaný ústavou daný charakter štátu, ale ani podoba demokracie, a v neposlednom rade, aby nemohol byť deformovaný citlivý koncept ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný sudca Ladislav Orosz: Interpretácia ústavy nie je dosť široká
Ladislav Orosz vo svojom odlišnom stanovisku vyjadruje názor, že interpretácia ústavy uplatnená v tomto prípade väčšinou pléna ústavného súdu nie je dostatočne široká, pretože implicitne nezahŕňa kľúčové východiská, na ktorých je ústavná úprava základných práv a slobôd v Slovenskej republike konštruovaná. „V tejto súvislosti mám na mysli najmä ústavné princípy, a to jednak zákaz diskriminácie, ale predovšetkým prirodzeno-právne poňatie základných práv a slobôd spočívajúce v uznaní, úcte a rešpekte k prirodzeným právam človeka ako právam, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné,“ hovorí Orosz.
Rovnako musia byť podľa jeho názoru súčasťou interpretačného prístupu ústavného súdu k príslušnej časti ústavy aj ďalšie ústavné princípy, ktoré tvoria materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je ústavný súd povinný chrániť v prvom rade. „Ústavný súd musí prostredníctvom a v rámci svojich právomocí zabraňovať takým jej zmenám, ktoré by viedli k zmene jej podstaty (identity),“ uvádza Orosz.