Právnici: Ústavný súd zvolil zužujúci výklad ľudských práv

Príliš zužujúci pohľad na to, ako pristupovať k ľudským právam v referende. Takto zhodnotili viacerí ústavní právnici a mimovládne organizácie postup Ústavného súdu, ktorý použil pri skúmaní ústavnosti štyroch referendových otázok o ochrane rodiny.

08.12.2014 12:00
ústavný súd, Foto:
Ústavný súd posúdil otázky referenda a rozhodol, že tri zo štyroch sú v súlade s ústavou.
debata (16)

Z jeho nálezu totiž vyplýva, že referendum sa na ľudské práva nemôže pýtať iba vtedy, ak by došlo k ich okliešteniu oproti súčasnému stavu. Ústava pritom hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody a dokonca na ich porušovanie nemožno vyzývať petíciou.

Dnes to však vyzerá tak, že to už neplatí. Prelomil to Ústavný súd, keď rozhodol, že tri zo štyroch otázok sú v súlade s ústavou. V referende, ktoré vyhlásil prezident Andrej Kiska, sa tak 7.¤februára bude na Slovensku rozhodovať o tom, či ľudia súhlasia s tým, aby sa manželstvom nazýval len zväzok muža a ženy, či sa bude môcť párom rovnakého pohlavia zakázať adopcia a výchova detí a či dať rodičom možnosť odmietnuť účasť dieťaťa v škole na hodinách, kde sa učí o sexuálnej výchove a eutanázii.

Bárány: Referendum sa konať nemalo

Ústavný právnik Eduard Bárány skonštatoval, že Ústavný súd podľa písomného rozhodnutia zvolil dosť zužujúci výklad o zákaze pýtať sa v referende na ľudské práva. „Pôvodná formulácia hovorí, že referendum sa nemá týkať ľudských práv. Ústavný súd sa tu akoby prikláňal k tomu, že referendum len nemá viesť k obmedzeniu či odňatiu práv,“ uviedol. Všetky štyri otázky sa podľa neho ľudských práv dotýkajú a referendum by sa konať nemalo. Bárány však dodal, že treba akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu.

Pri posudzovaní otázok sa podľa ústavného právnika Mariána Gibu súd nestotožnil s myšlienkou, že základné práva a slobody sú z referenda vylúčené vždy ako také. Ústavný súd sa podľa neho zúžil len na výklad, podľa ktorého ľudské práva v referende nemôžu byť vtedy, ak by došlo k zníženiu ich štandardu a ohrozeniu právneho štátu. „Pri troch otázkach nevidel hrozbu, že by v prípade schválenia referendových návrhov k takému zníženiu štandardu mohlo dôjsť,“ spresnil.

Aj dvaja sudcovia Ústavného súdu Lajos Mészáros a Ladislav Orosz považujú interpretáciu ústavy, ktorú zvolila väčšina pléna, za nie šťastnú. „Ústava nehovorí o zákaze zužovania slobôd, ale o zákaze ,referendového‘ diskutovania o slobode“, kritizuje v odlišnom stanovisku zvolenú metodiku Ústavného súdu Mészáros. Podľa Orozsa interpretácia ústavy nie je dosť široká a vo svojom stanovisku apeluje na sľub, ktorým sa ústavní sudcovia zaväzujú chrániť „neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a občana“.

Podľa viacerých ústavných právnikov je najproblematic­kejšia druhá otázka, ktorá podporuje zákaz pre homosexuálne páry osvojovať si a vychovávať deti. Pre Pravdu nedávno upozorňovali, že existuje pochybnosť, či sa zákaz adopcie netýka diskriminácie sexuálnych menšín.

Ústavný súd sa pri druhej otázke totiž odvoláva aj na to, že spoločne adoptovať dieťa si dnes na Slovensku nemôže ani heterosexuálny nezosobášený pár. Náš právny poriadok spoločnú adopciu povoľuje len zosobášeným párom. Iný prípad je osvojenie si dieťaťa jednou osobou, napríklad keď sa ovdovená matka znovu vydá a jej nový manžel si osvojí jej dieťa.

Giba ďalej vysvetľuje: „Prípadný zákaz spoločnej adopcie pármi rovnakého pohlavia by podľa Ústavného súdu nevykazoval znaky diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, lebo ani nezosobášeným heterosexuálnym párom nie je v súčasnosti umožnená spoločná adopcia.“ Predmetom posudzovania však v tomto prípade podľa Gibu nebolo osvojovanie dieťaťa osamelou osobou, ktoré náš právny poriadok vo výnimočných prípadoch pripúšťa. Podľa neho preto nie je výslovne vylúčené, že by si takto mohla osvojiť dieťa aj osoba s homosexuálnou orientáciou.

Referendové výsledky by mohli platiť aj bez zmeny zákonov

Mimovládky tiež neschvaľujú zvolený postup súdu. Podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť z rozhodnutia vyplýva, že Ústavný súd môže v budúcnosti chrániť len práva väčšiny, ktorá má politickú moc presadiť svoje práva do zákonov. „O právach menšín, ktoré to nedokázali, sa tak môžu konať referendá s úmyslom im to sťažiť ešte viac, lebo by museli získať na svoju stranu ústavnú väčšinu v parlamente,“ reagoval.

Občianske združenie Prometheus upozornilo na možné dôsledky úspešného referenda. „Pri podpore druhej referendovej otázky pripravíme časť detí, ktoré sa z rôznych dôvodov ocitli mimo rodiny, o možnosť získať blízkych ľudí a uniknúť z menej priaznivého prostredia detských domovov,“ uviedol Roman Hradecký. Referendum považuje za škodlivé, pretože sa snaží rozdeľovať spoločnosť, vedie k diskriminácii, netolerancii a napätiu. Združenie Prometheus apeluje na občanov, aby odmietli nedemokratické snahy referenda upravovať vzťahy medzi ľuďmi.

Úspešné ľudové hlasovanie, ktorého podmienkou je viac než 50-percentná účasť, znamená príkaz pre Národnú radu, aby referendové návrhy upravila do zákonov. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 1997.

Giba upozornil na zásadnú formuláciu v rozhodnutí Ústavného sudu, ktorá môže súčasný stav zmeniť. Tá hovorí, že všeobecne záväzné pravidlá správania so silou zákona môžu prijímať aj občania v referende. „Z rozhodnutia Ústavného súdu možno vyvodiť, že aj keby Národná rada nepremietla návrhy v referende do príslušných zákonov, bolo by možné sa ich dovolávať z titulu toho, že občania ich schválili v referende a boli vyhlásené v Zbierke zákonov,“ podotkol. Týmto súd podľa neho posunul referendum bližšie k tomu, aby jeho výsledky boli nielen formálne záväzné, ale aj reálne vynútiteľné.

Referendum žiadala vypísať Aliancia za rodinu, ktorá za jeho vyhlásenie vyzbierala vyše 400-tisíc podpisov. Prezident Andrej Kiska dal otázky pre pochybnosť, či sa nedotýkajú ľudských práv, posúdiť začiatkom septembra Ústavnému súdu. Ten nakoniec vyradil jednu otázku. Pýtala sa, či by osobitná ochrana, právo na registráciu či osvojenie dieťaťa, mali byť priznané len manželom a žiadnym iným formám spolužitia. Jedine táto otázka podľa rozhodnutia smerovala k obmedzovaniu práv homosexuálov.

Referendové otázky

  • Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
  • Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
  • Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #ľudské práva #právnici #referendum #výklad #referendum o rodine