„Inventár z hrobky je uložený v klimatizovaných priestoroch depozitárov Archeologického ústavu SAV, kam po ich konzervácii postupne pribúdajú ďalšie predmety a súčasti hrobky,“ spresnil zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV a vedúci výskumu Karol Pieta. Podľa neho nie je najväčším negatívom to, že predmety sú v sklade, pretože sa môžu aspoň venovať ich ďalšiemu výskumu. Problém je v tom, že sa zatiaľ nenašli vhodné podmienky a priestory, kde by sa dal unikátny nález prezentovať na európskej úrovni.
V hrobke približne pred 1 600 rokmi pochovali neznámeho a veľmi významného človeka, možno rímskeho vojvodcu. Sarkofág bol vybudovaný z mohutných drevených trámov, široký je asi štyri metre. Našiel sa roku 2006 a skúma sa v laboratóriách v Nemecku. Pri jeho konzervácii sa používajú vákuové komory z európskeho kozmického programu. Exkluzívny na tejto hrobke je najmä drevený nábytok. Verejnosť ho momentálne nemá kde obdivovať.
Hrobka mala byť pôvodne inštalovaná v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde od minulého roka do septembra 2014 vystavovali aspoň časť predmetov z hrobky. Na to, aby múzeum mohlo vystaviť tieto nálezy, potrebuje komplexnú rekonštrukciu priestorov. Peniaze na ňu nie sú.
Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea žiadal na modernizáciu 2,49 milióna eur z eurofondov, so žiadosťou neuspel. V týchto dňoch sa mu podarilo získať úver od Európskej investičnej banky.
„Tento štvrtok podpisuje župan úver vo výške 25 miliónov eur s Európskou investičnou bankou. Jedným z projektov, ktoré chceme prefinancovať práve v prvej tranži, teda ešte v roku 2015, je rekonštrukcia a modernizácia priestorov Podtatranského múzea pre potreby tejto expozície,“ povedala hovorkyňa kraja Veronika Fitzeková.
V jeseni tohto roku sa ako dočasné riešenie spomínalo aj vystavenie nálezov na Bratislavskom hrade. Zástupcovia Historického múzea v Bratislave včera opäť len potvrdili, že sa o výstave uvažovalo. „Zatiaľ nie je nič isté,“ reagovala zástupkyňa riaditeľa múzea Oľga Drahošová.
Riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová verí, že sa rekonštrukcia podarí a že veľmož bude nakoniec tam, kde patrí. V Poprade. „Začína nás však tlačiť čas. Výskum sa pomaly končí a je potrebné, aby sa dovtedy stihli všetky potrebné stavebné úpravy,“ uviedla. Aj tie najoptimistickejšie odhady však hovoria o otvorení stálej expozície v Poprade až na jeseň v roku 2016.
Jedna z budúcich výstav sa črtá v Nemecku. „Radi by sme podporili možnosť vystavenia tohto pozoruhodného nálezu ako výsledok slovensko-nemeckej vedeckej spolupráce pri príležitosti slovenského predsedníctva EÚ v roku 2016. Jednou z možností je výstava v Berlíne,“ naznačil archeológ Pieta.
Archeológ: Dúfam, že návrat veľmoža pod Tatry sa skončí šťastne
Na hrobke už osem rokov pracujú vedecké špičky nielen zo Slovenska. O aktuálnom stave výskumu sme sa porozprávali so zástupcom riaditeľa Archeologického ústavu SAV Karolom Pietom.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ako dianie okolo hľadania priestorov vnímajú vaši kolegovia z Nemecka, ktorí na predmetoch pracovali dlhé roky, analyzovali ich, konzervovali, a to všetko za ich peniaze?
Nie je to celkom tak. V Schleswigu pracovala a aj teraz celý rok pracuje naša odborníčka Tereza Štolcová, ktorá je zodpovedná za azda najnáročnejší úsek výskumu, a to odev zomrelého, teda textil a kožu. Samozrejme, konzervácia, priestory, mzdy, manipulácia, ako aj celá dokumentácia v 3D ide na vrub nemeckej strany. Analýzy a vedecké vyhodnotenie zaisťujú obe strany, za spoluúčasti ďalších špecialistov z Dánska a Belgicka. Podieľať sa na výskume objektu tejto kvality je pre každého odborníka či inštitúciu prestížnou záležitosťou a mimoriadnou ponukou, bez ohľadu na financie. Dúfam však, že návrat veľmoža pod Tatry sa skončí šťastne.
Odhad nákladov na projekt už na začiatku presahoval milión eur. Koľko do výskumu doteraz zainvestovala nemecká a koľko slovenská strana?
Presne sa to uviesť nedá a ani by to nebolo dobré a korektné. Ale rádovo sa slovenské výdavky, ktoré znáša Archeologický ústav zo svojho rozpočtu, pohybujú v desaťtisícoch a nemecké v státisícoch eur.
Na čom sa teraz pracuje?
V súčasnosti sa v Schleswigu rozmrazujú a skúmajú jednotlivé časti výplne hrobky, v ktorých sa opatrne odkrývajú vzácne, ale krehké kusy zachovaného textilu a kože, súčasti odevu zomrelého a jeho hrobovej výbavy. Tieto sa konzervujú a až po ich zabezpečení bude možné prikročiť k rekonštrukcii pôvodných celkov. Teší nás, že sa objavujú aj ďalšie kosti.
Aké výsledky priniesla analýza oblečenia?
Zatiaľ poznáme len jednotlivé prvky odevu, v ktorom sa využívala zlatom pretkávaná látka, na kartičkách tkané obruby, kožené bohato zdobené našívané aplikácie i látky s tkanými vzormi. Známe je už aj to, že vrchný odev mal na hrudi ozdobné kožené šnurovanie, niečo na spôsob uhorského dolománu.
Sú nové zistenia týkajúce sa pôvodu veľmoža?
Zatiaľ boli vykonané všetky základné rozbory zachovanej časti kostry veľmoža. Robili sme tiež moderné výskumy izotopov dusíka, uhlíka a stroncia. Podľa nich išlo o dobre živeného muža, ktorý podstupoval v jeho krátkom živote značnú fyzickú záťaž. Nepochádzal však zo Spiša, z oblasti, kde bol pochovaný. Tu pravdepodobne žil len kratší čas. Podľa vytvoreného profilu stravovania sa mohol pohybovať v stepnom prostredí, ale pravdepodobne aj v Stredomorí. Možnože pôsobil v rímskych službách. Výsledky naznačujú jeho pôvod z oblasti stredného až severozápadného Slovenska. Tieto hypotézy však musia potvrdiť opakované analýzy. Nové výsledky analýzy DNA zatiaľ nemáme k dispozícii.