Najnižšia penzia 250 až 300 €. Bude za 30 rokov práce

Také sú kontúry pripravovaného zákona o minimálnom dôchodku, ktorého návrh práve dokončuje ministerstvo práce. Ešte pred Vianocami by ho rezort mal posunúť do pripomienkového konania. Ak zákon prejde vládou a parlamentom, s jeho účinnosťou sa počíta od júla 2015. Sociálnu poisťovňu by nové opatrenie malo vyjsť približne na 35 až 38 miliónov eur ročne.

„Základná výška minimálneho dôchodku pri 30 odpracovaných rokoch bude niekde medzi 250 až 300 eurami,“ vyhlásil včera minister Richter. Dodal, že zámerom ministerstva bolo najmä zabezpečiť, aby ľudia, ktorí dlhé roky pracovali, mali penziu rozhodne vyššiu, ako je životné minimum. Na druhej strane, požiadavku Jednoty dôchodcov Slovenska, aby najnižšia penzia bola na úrovni hranice chudoby na Slovensku, čo je okolo 320 až 340 eur, označil Richter za nereálnu.

Zavedenie minimálneho dôchodku je jedným z 15 bodov sociálneho balíka, ktorý na svojom júnovom Sneme prijal vládny Smer. Zhruba polovicu z nich už aj stihol splniť: študenti a dôchodcovia napríklad od 17. novembra jazdia vlakom zadarmo, rekordne o 28 eur sa zvýšila minimálna mzda, zlepšili sa podmienky súbežného poberania mzdy a dávky v hmotnej núdzi atď. Prijatie zákona o najnižšom garantovanom dôchodku má však byť najväčším ťahákom Ficovej strany v predvolebnom ro­ku.

Návrh pozitívne prijíma Jednota dôchodcov Slovenska, ktorá sa dlhodobo snaží riešiť problematiku početnej skupiny nízkopríjmových penzistov. „My sami sme ministerstvu odporučili hranicu 25 rokov poistenia, no súhlasíme aj s vyššou. Princíp zásluhovosti považujeme za mimoriadne dôležitý. Kto však pracoval a bol poistený tak dlho, klobúk dole pred ním, ten nesmie padnúť do sociálnej siete,“ mieni šéf združenia Ján Lipiansky, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na rokovaniach na ministerstve, kde sa spresňujú parametre minimálneho dôchodku.

Ako Lipiansky dodal, prepočítať by sa z pohľadu nového zákona mali aj už priznané penzie. „Kto preukáže príslušnú dobu poistenia, získa nárok na minimálny dôchodok. Ostatní pôjdu podľa doterajšej legislatívy, čiže, ak im dôchodok vyjde nižší ako životné minimum 198,80 eura, bude sa im dorovnávať zo systému dávok v hmotnej núdzi,“ vysvetlil.

„Takýto základný princíp zákona považujem za realistický,“ hodnotí návrh Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Podľa neho však treba v novom zákone „domyslieť aj maličkosti“, napríklad či sa do obdobia poistenia bude počítať štúdium, materská dovolenka alebo kedysi povinná vojenská služba.

Pôvodne uvažovanú 25-ročnú podmienku platenia poistného, ku ktorej sa prikláňalo aj ministerstvo, by Baláž považoval za slabú. „To by bolo naozaj málo,“ zdôraznil ekonóm. Pripomenul, že momentálne sa dožívajú penzijného veku ročníky 1952 či 1953, ktoré mali možnosť takmer 20 rokov odpracovať ešte v socializme, keď bola pracovná povinnosť.

Hranicu poistenia by si dokonca vedel predstaviť aj vyššiu, namiesto navrhovaných 30 možno až 35 či viac rokov. S tým podľa neho súvisí aj budúca suma minimálneho dôchodku. „Tá síce nebude nijako zvlášť vysoká, no sú dôchodcovia, ktorí odvádzali 40 rokov a tiež poberajú penziu len okolo 300 eur. Prečo by ju teda takú automaticky mali dostávať aj tí, čo do systému prispievali o 10 rokov kratšie?“ pýta sa.

Na základe predbežného ministerského návrhu by minimálny dôchodok mohli dostávať aj tí, ktorí napriek vysokým príjmom platenie odvodov dlhoročne „optimalizovali“. „Pripúšťam, že je tu istá skupina občanov, ktorí s platením odvodov špekulovali. Je tu však rozhodne viac tých, ktorí boli roky držaní na najnižšej platovej úrovni, napríklad zdravotníkov či pracovníkov širokého sektoru služieb. Penzijný systém musí byť založený aj na solidarite silnejších so slabšími,“ mieni Lipiansky.

Aj minulá vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) plánovala prijať zákon o minimálnom dôchodku. Podľa úvah vtedajšieho ministra práce Jozefa Mihála (SaS) mal byť zhruba na úrovni 220 až 230 eur, teda o čosi vyššej, ako životné minimum. Mal patriť nielen starobným, ale aj plne invalidným dôchodcom. Cieľom zavedenia minimálnej penzie malo byť administratívne zjednodušenie, keďže penzisti s vypočítaným nižším dôchodkom by už nemuseli žiadať o jeho dorovnanie štátnymi sociálnymi dávkami. S takouto koncepciou uvažoval ešte začiatkom tohto roku aj súčasný šéf sociálneho rezortu Richter.

Podľa údajov z internetových stránok Sociálnej poisťovne má hranicu minimálneho dôchodku stanovenú väčšina „starých“ členských štátov Európskej únie. Niektoré v pevných mesačných, iné v ročných sumách, prípadne v percentách priemernej mzdy. Viaceré krajiny majú podobne stanovené aj dôchodkové maximá.

V žiadnej z postsocialis­tických krajín zatiaľ pevne určená garancia najnižšej penzie nie je. V Česku však napríklad po splnení základných podmienok zákona nikomu vypočítaný dôchodok neklesá pod úroveň 5 500 českých korún (asi 207 eur). Česi však musia odpracovať minimálne 30 rokov, do roku 2018 sa táto hranica zvýši na 35 rokov.

Na Slovensku v súčasnosti stačí na priznanie bežného, teda nie plánovaného minimálneho starobného dôchodku odpracovať iba 15 rokov. „To je absolútne nedostatočná doba. Sú štáty, ktoré vyžadujú odpracovať aj 37 či 40 rokov, vo Francúzsku je to až 41 rokov,“ zdôrazňuje Baláž.