Foto: Ivan Majerský, Pravda
Zabezpečia ju tri nové zákony, ktoré nahradia zatiaľ platný Občiansky súdny poriadok. Ten vznikol ešte v časoch komunizmu, od roku 1963 bol viac ako 80-krát novelizovaný.
Nové kódexy riešia spory, ktoré človeka sprevádzajú od narodenia až po smrť. Platiť by mali od júla 2016. V stredu ich návrh schválila vláda. Rozhodovanie o rozvodoch, alimentoch, výške dôchodku alebo dedičstve by malo byť vďaka nim rýchlejšie a jednoduchšie. K svojim peniazom by sa skôr ako dnes mali dostať aj podnikatelia, keď sa súdia o nezaplatené faktúry po lehote splatnosti.
„Občiansky súdny poriadok ako celok nebol ešte nikdy zmenený. Nenašiel sa nikto, kto by ho prepracoval, preto je v ňom veľa vecí nezodpovedajúcich dnešnej dobe. Ja som si jeho prerobenie vytýčil ako hlavný cieľ mojej činnosti a som rád, že sa to podarilo. Priniesli sme úplne nový Občiansky súdny poriadok, ktorý dostane súdne konania na úroveň dnešnej doby tak, ako je to aj inde v západných krajinách,“ povedal krátko po schválení kódexov vládou minister spravodlivosti Tomáš Borec. Pripomenul, že prijatiu kódexov predchádzala široká diskusia a materiál je skutočne komplexný.
Legislatívny zámer rekodifikácie civilného súdneho konania schválila ešte prvá Ficova vláda. Od polovice roku 2012 začali na zmenách pracovať odborníci a po necelom dva aj pol roku predložili paragrafové znenie.
„Niekto sa opýta, o čom vlastne táto zmena je, prečo ju robíme. Nuž, ide o úpravu vzťahov, ktorými sa riadia účastníci konania na súdoch. To sú často osobné či obchodné spory. Podľa nás ide o revolučný zásah do konania súdov,“ dodal premiér Robert Fico.
Občiansky súdny poriadok nahradia tri nové kódexy – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Každý z nich má okolo 500 paragrafov.
Civilný sporový poriadok je základným kameňom kódexov. Upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Sudom dáva zákon nové kompetencie, ktorými budú môcť obmedziť prieťahy. Jedna z právomocí sa týka predkladania dôkazov. Sudca bude môcť stranám sporu stanoviť lehotu, do ktorej treba predložiť všetky dôkazy.
Po nej už žiadne nepripustí. „Dnes sa stáva, že aj po dvoch rokoch konania, keď je už všetkým všetko jasné a súd by mal rozhodnúť, jeden z účastníkov, ktorý sa rozhodne pojednávanie naťahovať, prinesie nové dôkazy a proces sa tak predlžuje,“ vysvetlil minister Borec.
Ďalšou zmenou je, že doručovanie zásielok bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Vzniká tiež inštitút predbežného prejednania sporu, na ktorom sa môže rozhodnúť, že konanie pred súdom nie je potrebné.
Na to, či zmeny skutočne zrýchlia súdne konania, sú zvedaví aj advokáti. „Uvidíme, čo z toho bude. Či samotná rekodifikácia bude ten čarovný prútik, ktorý zlepší vymožiteľnosť práva,“ reagoval advokát Jozef Herbulák.
Osobitné konania, ktoré sa týkajú rozvodov, dedičstva či detí, rieši samostatný Civilný mimosporový poriadok. Takýto model funguje v Nemecku alebo v Rakúsku. Šéf rekodifikačnej komisie z ministerstva spravodlivosti Marek Števček hovorí, že kódex upravuje riešenie takých vybraných sporov, v ktorých nejde len o súkromný záujem navrhovateľa či odporcu, ale aj o verejný záujem.
„Na rozdiel od sporovej agendy sa v takzvanom mimosporovom konaní bude uplatňovať vyšetrovacia zásada. Súd teda nebude odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi konania, ale aj sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej pravdy,“ povedal Števček. Súd bude môcť v týchto prípadoch začať konanie aj sám.
Podľa nových pravidiel by napríklad súd medzi dedičmi nemal trvať roky. Pomôcť by malo tzv. uzavretie dedičskej zmluvy. V nej by sa poručiteľ mohol s dedičmi dohodnúť o rozdelení majetku pre prípad smrti, a tak predísť dlhotrvajúcim hádkam a súdnym naťahovačkám dedičov.
Notári zmenu vítajú. „Pokiaľ by bolo možné na začiatku uzavrieť dedičskú zmluvu, ktorá by zaväzovala všetkých dedičov, myslím, že by sa dalo predchádzať dedičským sporom na súdoch,“ myslí si notárka Zora Belková. Za najväčší problém pri týchto konaniach považuje spory či už o platnosť závetu, alebo ohľadne určenia hodnoty dedičstva.
Kódex by mal tiež riešiť situácie, keď ľudia, ktorých súdy zbavili svojprávnosti, prišli neskôr o svoje majetky, zväčša byty alebo domy. Za posledných desať rokov vzrástol počet súdnych rozhodnutí o vyhlásení právnej nespôsobilosti duševne chorých osôb takmer až o polovicu. Kým v roku 2003 bolo takých rozhodnutí za rok 600, vlani súdy už zbavili svojprávnosti viac ako 1 300 ľudí.
Po novom už súdy nebudú môcť človeka zbaviť svojprávnosti, ale ju len obmedziť. Pre mentálne postihnutých a ľudí s rôznymi duševnými chorobami je to veľký krok dopredu. V praxi to bude znamenať, že takýto človek by mohol určiť, akým spôsobom budú v prípade jeho neschopnosti spravované jeho majetkové alebo iné záležitosti. Menoval by tiež správcu alebo podporujúcu osobu, ktorá sa bude o to starať.
Zmena platného Občianskeho súdneho poriadku prinesie aj zjednocovanie rozsudkov. Postará sa o to veľký senát Najvyššieho súdu, ktorý by mal mať sedem členov. Ten by mal zabrániť tomu, aby v podobných sporoch dva súdy nevyniesli úplné iné verdikty. Už by sa tak nemali stávať prípady, keď jeden súd pošle vinníka nehody na šesť rokov za mreže a iný súd v podobnom prípade uloží vinníkovi len podmienku.
Pri zavádzaní nových pravidiel civilného konania pred súdmi vláda počíta s dôslednou špecializáciou sudcov, napríklad na oblasť správneho súdnictva. Viaceré špecifické agendy, ako sú hospodárska súťaž, cenné papiere, priemyselné vlastníctvo, konkurz a reštrukturalizácia, budú už rozhodovať iba vybrané súdy.
Čo nové zákony zmenia (vybraté okruhy)
- Rozvody
- Manželia, ktorí spolu dlhšie nežijú, už nebudú musieť pred rozvodovým súdom dokazovať, že ich manželstvo je v rozvrate. Ak budú spĺňať určité podmienky a dohodnú sa medzi sebou, súd ich bez ďalšieho predlžovania rozvedie. V súčasnosti súd ešte musí skúmať rozvrat manželstva a dokonca môže rozhodnúť, že manželstvo nerozvedie.
- rozvody sa zrýchlia,
- rýchly rozvod bude podmienený spoločnou dohodou partnerov a rozdelenou domácnosťou,
- ak sudcu presvedčia, že ich spolunažívanie zlyháva vo finančných otázkach, intímnom živote a starostlivosti o deti, môže ich rozviesť na prvý raz,
- ak sa jeden z manželov nedostaví na prvé pojednávanie bez ospravedlnenia, súd rozvodové konanie zastaví.
- Konania vo veciach starostlivosti o deti
Súčasťou zmien, ktoré sa týkajú rozhodovaní súdov vo veciach starostlivosti o deti, je aj prevzatie medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. V týchto konaniach budú platiť prísne pravidlá a súd musí sám vykonávať dôkazy. Zmena sa týka napríklad sporov rodičov o pridelenie dieťaťa do opatery alebo osvojení.
V konaní o osvojiteľnosti dieťaťa možno toto konanie začať aj bez návrhu. Nová úprava rozširuje účastníctvo vo veciach osvojenia tým, že výslovne umožňuje podať návrh aj zariadeniu, do ktorého je dieťa umiestnené. Súd bude mať povinnosť zisťovať zdravotný stav dieťaťa komplexne, nielen na základe lekárskeho vyšetrenia, ale napr. aj psychologického posúdenia. Bude tiež povinný informovať maloletého o prebiehajúcom konaní. Musí však prihliadať na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť a schopnosť pochopiť význam a dôsledky súdneho rozhodnutia.
V praxi by sa mal sudca spolu s psychológom či sociálnym pracovníkom s dieťaťom stretnúť v jemu blízkom prostredí a vysvetliť mu, o čo v spore ide. Musí to urobiť tak, aby to dieťa dokázalo pochopiť.
- súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia,
- rozsudky o tom, kto sa stará o dieťa, kto platí výživné, o pozbavení rodičovských práv možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu strán sporu, ak sa zmenia pomery,
- ak jeden z rodičov odíde aj s dieťaťom z krajiny, kde obvykle žije, v konaní o návrate dieťaťa späť bude rozhodovať súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Zmenou sa sleduje, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti svojej vôli,
- súd musí pri konaní vo veciach starostlivosti o deti s medzinárodným prvkom dodržiavať stanovené lehoty, rozhodnúť by mal do šiestich týždňov od začiatku konania.
- Dedičstvo
- V dedičskom konaní dôjde k viacerým zmenám, ktoré ho majú zefektívniť a urýchliť. Zákon spresnil, kto môže byť účastníkom dedičského konania, čo doteraz nebolo jasné. Upravil, kedy dedí štát, veritelia poručiteľa či notár. Zaviedol, že veritelia majú na oznámenie svojich pohľadávok minimálne jeden mesiac. Zdôrazňujú sa moderné formy elektronickej komunikácie pri hľadaní potenciálneho dediča. Ustanovuje sa napríklad miestna príslušnosť súdu, čím sa zabráni, aby sa dedičské konanie konalo na viacerých súdoch.
- celé konanie vrátane vydávania rozhodnutí sa presunie na notára ako súdneho komisára, čím sa rozširuje jeho doterajšia pôsobnosť,
- závet zosnulého nebude otvárať notár, u ktorého je uložený, ale notár poverený na prerokovanie dedičstva,
- spresňuje sa, čo sa stane s majetkom v exekučnom konaní, ktorý podlieha likvidácii dedičstva. Exekúcia sa v tomto prípade zastavuje a majetok sa ďalej bude speňažovať likvidáciou.
- Exekúcia maloletých
- Zmeniť by sa mali aj paragrafy, ktoré umožňujú uplatňovať exekúcie aj voči maloletému. Príkladom je, keď dieťa zdedí po rodičovi majetok aj dlhy, ktoré exekútorovi musí postupne splácať. Konanie sa uskutočňuje v mieste bydliska, ktoré určia rodičia. Účastníkmi konania sú maloletý a jeho rodičia, prípadne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aj keď dieťa má svojho zákonného zástupcu, exekútor sa formálne obracia na neho. Vždy sa však prihliada na ochranu dieťaťa a jeho záujmy.
- vo veciach maloletých rozhoduje súd v obvode bydliska, na ktorom sa rodičia dohodli,
- počas celého konania sa prihliada na záujem maloletého,
- súd môže vykonať opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.