„Rebríček najdôveryhodnejších osobností zaznamenal v druhej polovici roka 2014 prevratnú zmenu,“ tvrdí IVO s tým, že v novembri 2014 je Kiska najdôveryhodnejším politikom, s malou stratou nasleduje Fico.
Pozície na ďalších priečkach sa tiež zmenili – do prvej pätice okrem Roberta Kaliňáka patrí aj predseda strany Sieť Radoslav Procházka, vyšší rating ako pred rokom má expremiérka Iveta Radičová.
Nasledujú „stálice“ rebríčkov dôveryhodnosti – predseda Mostu-Híd Béla Bugár a predseda OĽaNO Igor Matovič. Za nimi sa v rozpätí štyroch až dvoch percent umiestňujú predsedovia ďalších opozičných strán – Ján Figeľ, Richard Sulík a Daniel Lipšic, ale aj bývalý predseda parlamentu Pavol Paška a bývalý predseda SNS Ján Slota.
Ľudia si hľadajú lídra
Výskumom IVO zistil, že oproti minulému roku sa znížil podiel občanov, ktorí nedôverujú nikomu alebo nevedia uviesť dôveryhodnú osobnosť, konkrétne zo 45 na 39 percent. Podľa IVO to mohla spôsobiť práve vysoká dôveryhodnosť nového prezidenta, ktorý nie je straník.
O tom, ako verejnosť vníma politikov, podľa IVO veľa vypovedá ich pozícia v prostredí prívržencov ich vlastných politických strán. Výraznou zmenou oproti minulosti je najmä pozícia prezidenta.
Kiska boduje v prvej trojke medzi voličmi všetkých relevantných strán s výnimkou SNS, hoci ešte pred rokom medzi dôveryhodnými osobnosťami nefiguroval. „V prípade prívržencov SDKÚ a SMK je dokonca najdôveryhodnejším politikom,“ konštatuje IVO.
V Smere je trvalo jednoznačnou jednotkou Fico, ktorému dôveruje 77 percent prívržencov strany. S väčším odstupom sa na druhej pozícii drží Kaliňák, na rovnakej úrovni je však aj dôveryhodnosť Kisku. Model silného dôveryhodného lídra je aj v stranách Most-Híd, OĽaNO, Sieť a SaS.
Oproti vlaňajšku sa jednotkami vo svojich stranách stali aj lídri KDH a SNS. „Personálnu bezradnosť možno pozorovať medzi prívržencami SDKÚ-DS, predseda Pavol Frešo je až tretí, pred ním je nielen prezident Kiska, ale aj expremiérka Radičová,“ uvádza materiál.
Viac veríme polícii a súdom
IVO analyzoval aj dôveryhodnosť Slovákov k štátnym inštitúciám. Vláde, národnej rade aj ústavnému súdu ľudia skôr nedôverujú. Výnimkou je iba prezident. Na jeseň tohto roka prezidentovi republiky dôverovalo 72 percent dospelých obyvateľov, čo je o 24 percentuálnych bodov viac ako v novembri 2013.
„Pod tento nárast sa podpisuje zmena na poste prezidenta – v júni 2014 Ivana Gašparoviča vymenil Andrej Kiska,“ tvrdí správa z výskumu IVO.
V porovnaní s rokom 2013 viac ľudí dôveruje polícii (nárast zo 43 na 52 percent) a súdnictvu (z 24 na 30 percent). Dôveryhodnosť ďalších sledovaných spoločenských inštitúcií sa podľa IVO výrazne nezmenila, v prípade mimovládnych organizácii a odborov nedôvera mierne prevažuje nad dôverou, v prípade politických strán je však prevaha nedôvery dlhodobá a výrazná.
Inštitút pre verejné otázky urobil v dňoch 7. až 14. októbra 2014 a v dňoch 4. až 12. novembra 2014 výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky. Údaje zbierala agentúra Focus anketármi na vzorke 1 031 (v októbri) a 1 064 (v novembri) obyvateľov nad 18 rokov. Pri analýze využili aj dáta z výskumu ISSP Slovensko 2014 (október 2014) a z predchádzajúcich výskumov IVO.