Mal by pomôcť tým slovenským dôchodcom, ktorí počas spoločnej federácie pracovali pre podniky so sídlom v Českej republike a sú z tohto dôvodu na svojej penzii ukrátení.
Ako informoval štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian, tento príplatok môžu získať výhradne iba osoby, ktoré poberajú dôchodok aj zo Slovenska aj z Česka, pričom získali najmenej 25 „československých rokov“ dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 a aspoň jeden rok dôchodkového poistenia podľa slovenských právnych predpisov v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003.
„Takým dôchodcom nanovo vypočítame takzvaný fiktívny starobný dôchodok, na ktorý by mali nárok, keby sa spoločná republika nerozdelila a penzia by sa im priznala výlučne podľa slovenských noriem, aj so zarátaním celej doby dôchodkového zabezpečenia získanej pred dátumom rozdelenia,“ uviedol Burian.
Ak bude fiktívny dôchodok nižší, ako suma penzií, ktoré dnes poberateľ dostáva osobitne z českého a osobitne zo slovenského penzijného systému, na jeho dôchodku sa nič nezmení. Ak však bude vyšší, dorovná sa mu príjem vyrovnávacím príplatkom. „Ten by sa mal vyplácať ako samostatná dávka, s účinnosťou od 1. januára 2016,“ spresnil štátny tajomník.
Zrkadlovú právnu úpravu už prijalo aj Česko. „Zavedením vyrovnávacieho príplatku sa budú dôchodkové nároky dotknutých občanov bývalého spoločného štátu posudzovať v princípe rovnako,“ dodal Burian.
Rezort odhaduje, že úprava pomôže viac ako 900 slovenským dôchodcom, ktorí dostanú vyrovnávací príplatok v priemernej výške 95,50 eura za rok. Prirodzene, osôb s nárokom naň bude časom ubúdať. Podmienku 25 rokov zamestnania či náhradnej doby (za základnú vojenskú službu, vysokoškolské štúdium či materskú dovolenku) započítaných vo federácii môžu splniť len ľudia dôchodkovo poistení prinajmenšom od roku 1968.
Vyrovnávací príplatok má zmierniť krivdy, ktoré občanom bývalého Československa spôsobilo rozdelenie štátu. Krátko pred ním v rámci dohôd o vzájomnom majetkovom aj nemajetkovom vyrovnaní podpísali vtedajší premiéri Vladimír Mečiar a Václav Klaus aj zmluvu, podľa ktorej dodnes občanovi bývalej federácie vypláca dôchodok ten z oboch nástupníckych štátov, v ktorom mal jeho zamestnávateľ sídlo k 31. decembru 1992.
Od počiatku na túto dohodu doplácali asi tri-štyri tisícky Čechov, ktorí pracovali pre podniky so sídlami na Slovensku. Získali totiž oproti vtedajším českým podstatne nižšie slovenské dôchodky, a to aj v prípade, že celý život pracovali v Česku, ale pre pobočku slovenského podniku. Naopak, Slováci pracujúci pre firmy sídliace v Česku na rozdelení „zarobili“ vyšším českým dôchodkom, aj v prípade, keď obdobne nepretržite pracovali na Slovensku.
Nožnice medzi slovenskými a českými dôchodkami sa navyše spočiatku ďalej roztvárali, keďže slovenská koruna bola slabšia a menil sa aj výpočet penzií, pričom takisto výraznejšie rástli tie české. Začali sa preto množiť sťažnosti a súdne žaloby, ktorými sa Česi so slovenskými penziami snažili dovolať spravodlivosti.
Známa je v tejto súvislosti najmä kauza českej dôchodkyne Marie Landtovej, ktorá pracovala pre podnik so sídlom na Slovensku a súdnou cestou zabojovala o zvýšenie svojej slovenskej penzie o 1 700 českých korún. Jej spor so štátom sa ťahal od roku 2006 a skončil sa až na českom Najvyššom správnom súde. Ten sa následne obrátil na Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu so žiadosťou, ako má postupovať nielen v tomto, ale aj v ďalších podobných prípadoch.
Európska súdna inštancia v roku 2011 rozhodla v prospech dorovnania penzií všetkým českým občanom. Išla však ešte ďalej, keď v rámci „zabránenia diskriminácii“ odporučila podobne zvýšiť penzie na „českú úroveň“ aj občanom Slovenska, ktorí aspoň 25 rokov odpracovali v Československu. Tentoraz však už bez ohľadu na to, či ich podnik sídlil v Česku, alebo na Slovensku, keďže takíto Slováci splnili zákonné podmienky na získanie dôchodku aj v Česku, ktoré tiež bolo nástupníckym štátom Československa. Toto odporúčanie však Ústavný súd ČR odmietol, taký nárok by totiž malo zhruba 300– až 400-tisíc Slovákov a český štát by prišiel o miliardy korún.
V posledných rokoch sa však situácia obracia. Slovensko prijalo euro a česká koruna slabne. Legislatívne zmeny na Slovensku uskutočnené po roku 2004, ktoré v penzijnom systéme viac zohľadnili zásluhovosť, prispeli k tomu, že dôchodky v oboch susediacich štátoch sa dnes približujú. A podľa slovenského ministerstva práce pribúda pre zmenu, hoci mierne, tých slovenských občanov, ktorí doplácajú na české penzie.