Stromy nestíhajú utekať pred klimatickou zmenou

Stromy síce nemajú nohy, ale predsa sa dokážu presúvať za vhodnými podmienkami. Nuž a rýchlosť, akou to dokážu, je v súčasnosti asi polovičná oproti rýchlosti, akou prebieha klimatická zmena.

28.12.2014 14:00
Tomáš Bucha, Tomáš Hlásny Foto: ,
Tomáš Bucha, Tomáš Hlásny
debata (34)

Čo to spraví s bučinami, dubinami, smrečinami či s jedličkou, ktorá je tradičným symbolom slovenských Vianoc? Ako môžu vyzerať slovenské lesy o 100 rokov? Odpovede sme hľadali s riaditeľom Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Tomášom Buchom a s expertom na lesné ekosystémy a zmenu klímy Tomášom Hlásnym.

Budeme ešte aj o sto rokov zdobiť jedličku, náš typický vianočný stromček?
Bucha: Sme optimisti. V 70. rokoch sme boli svedkami poklesu jej zastúpenia, v 80. rokoch nám začala dokonca vymierať. V roku 1920 mala 11-percentné zastúpenie, v roku 1953 to bolo 8,7 percenta. Dnes sú to len štyri percentá. Spôsobilo to najmä znečistenie ovzdušia. V súčasnosti sme však svedkami návratu. Jedným z dôvodov je, že sa od 90. rokov upustilo od holorubov a prešlo sa na podrastové a výberkové spôsoby obnovy lesa. Znečistenie ovzdušia taktiež kleslo. Takže o vianočné jedličky nemusíme mať obavy.

Akú budúcnosť pre lesy všeobecne predpovedajú počítačové modely? Ako sa bude vyvíjať teplota a zrážky?
Hlásny: Očakávame, že do konca storočia stúpne teplota vzduchu v našich podmienkach asi o štyri stupne v porovnaní s obdobím 1961 až 1990. Odhady o zmene zrážok sa rôznia, je to od +5 do –15 percent, ale hýbe sa to skôr v záporných číslach. Pri zvýšenej teplote sa však bude viac vody vyparovať. Významným rizikom pre naše lesy bude preto sucho.

Aký dosah bude mať zmena klímy na slovenské lesy?
Hlásny: V súvislosti so zmenou klímy stúpa frekvencia víchric, narastá riziko sucha, ale aj lesných požiarov, s ktorými sme sa u nás stretávali skôr okrajovo. Zlepšujú sa podmienky pre škodcov a objavovanie sa nových druhov škodcov. To všetko sú skutočnosti, ktorým čelíme už dnes a ktoré nemôžeme ignorovať. Znížená dostupnosť vlahy zasiahne najmä lesy v nižších a stredných polohách, kde môže dôjsť k zhoršeniu rastu a regenerácie niektorých drevín, môžu byť náchylnejšie na napadnutie škodcami. Vo vysokohorských polohách však oteplenie môže, naopak, vyvolať zlepšenie rastu stromov a horná hranica lesa sa môže posunúť do vyšších nadmorských výšok. Čo už bolo zaznamenané vo viacerých horských oblastiach po celom svete.

Môže sa stať, že niektoré druhy stromov budú vo výhode pred ostatnými?
Hlásny: Viaceré štúdie vplyvov klimatickej zmeny poukazujú na konkurenčnú silu duba, ktorý celkom dobre zvláda sucho, silný vietor, rôzne hubové ochorenia. Vyzerá to tak, že dub môže byť do budúcna veľmi perspektívny a konkurencieschopný práve v dôsledku suchšej a teplejšej klímy.

Čo by sa v lese vlastne dialo, ak by človek vôbec nezasahoval?
Hlásny: Dreviny dokážu migrovať za vhodnejšími podmienkami. No táto ich schopnosť je asi o polovicu pomalšia, ako je súčasná rýchlosť prebiehajúcich klimatických zmien. To znamená, že ak by mali stromy sledovať vhodnú klímu pre svoj rast, museli by byť schopné šíriť sa dvojnásobnou rýchlosťou. No nesmieme zabúdať na to, že celá dnešná krajina je zmenená človekom. Je rozdrobená, sú v nej sídla, cesty a ďalšie bariéry, ktoré bránia migrácii, a tak prirodzená premena lesov na niečo nové, ako sa to v niektorých kruhoch často naivne opisuje, nie je možná.

Znamená to, že sa na odolnejších lesoch musí jednoznačne podieľať človek?
Hlásny: Sme v krajine, kde lesy intenzívne využívame. To, ako budú v budúcnosti naše lesy vyzerať, závisí aj od toho, či pri ich manažmente zohľadníme zmenu klímy a budeme ich robiť odolnejšie, alebo budeme klimatickú zmenu ignorovať. Jedného dňa však môžeme byť prekvapení, že dochádza k plošnému rozpadu lesov. K nekontrolovanému premnoženiu škodcov a tiež k rozširovaniu inváznych druhov, ktoré tu nechceme mať.

Bucha: Klimatická zmena je však len jedno z rizík. Musíme ju poňať v širších súvislostiach. Lesníctvo v Európe prechádza veľkými štrukturálnymi zmenami.

Akými?
Bucha: Po prvé, zásadne sa menia spoločenské požiadavky na les a po druhé, prichádzajú nové technológie. Les už nie je len o ťažbe a tradičných sortimentoch a výrobkoch z dreva. Napríklad elektronizácia verejnej správy spôsobuje, že klesá spotreba papiera. A tak klesá aj produkcia dreva na tento účel. V energetike je zas žiaduce, aby sa produkovalo viac biomasy. A pri tej nie je rozhodujúca kvalita porastu, ale rýchlosť, akou rastie. Objavujú sa nanotechnológie, vďaka ktorým sa z drevnej suroviny vyrábajú viskózne vlákna uplatniteľné v textilnom priemysle. Rozvíjajú sa technológie pre farmaceutický priemysel, zdokonaľujú sa konštrukčné materiály z dreva v stavebníctve. To všetko ovplyvňuje nazeranie vlastníkov na les, na to, akú budú voliť skladbu lesa. Musíme sa na to pozerať aj z priemyselného hľadiska, nielen ekologického.

Najžiadanejšou drevinou je u nás stále smrek. Je to asi každý štvrtý strom v lese. Je pravda, že má čoraz nevhodnejšie podmienky?
Hlásny: Smrek bol stáročia vysádzaný mimo oblastí, kde sa prirodzene vyskytuje. Tým nechcem dehonestovať prácu predchádzajúcich generácií lesníkov. Položili základy moderného lesníctva a zabezpečovali potrebné suroviny. A o zmene klímy nemohli ani chyrovať. Ale späť k smreku. Tento strom vydrží toho relatívne veľa. Rastie aj v oveľa teplejších oblastiach ako na Slovensku. Klimatická zmena ho neohrozuje priamo, čiže nárastom teploty a suchom, ale skôr pôsobením ďalších vplyvov. Smrek má plytký koreňový systém a tak ho často vyvracia vietor. Škody spôsobuje aj ťažký sneh, ktorý láme vetvičky. V dôsledku poškodenia sa dostáva do stresu, preto sa doň púšťa lykožrút. To je celý cyklus rozpadu, ktorého sme svedkami v severných oblastiach Slovenska, v oblasti Beskýd. Plošný rozpad smreka je zdokumentovaný po celom svete. Takže smrekové monokultúry (porasty, kde bol smrek nahusto vysádzaný, pozn. red.) nemajú v podmienkach zmeny klímy ružovú budúcnosť. Odporúčame znižovať výmery smreka, čo však samozrejme nevníma dobre drevospracujúci priemysel, pre ktorý je smrek významným zdrojom príjmov. No kým u nás je výmera smreka asi 26 percent, napríklad v Česku je to vyše 50 percent, takže naše východisko nie je až také zlé.

Mali by sa firmy preorientovať na inú drevinu?
Bucha: Je pravdepodobné, že v budúcnosti nedokážeme smrek zabezpečiť v takom množstve, ako doteraz. Sú len dve jednoduché možnosti. Smrek sa dovezie, alebo sa naše kapacity znížia. Aj bez ohľadu na klimatickú zmenu je potrebné veľa investovať do smrekových porastov, aby sme ich udržali mimo ich prirodzených stanovíšť. Ak budeme chcieť smrek udržiavať aj naďalej, budú potrebné ďalšie rozsiahle investície, a to nebude ekonomicky efektívne.

Hlásny: Môže sa však stať veľmi nepríjemná vec. A to, že bude veľmi silný tlak na pestovanie smreka aj napriek všetkým vedeckým argumentom, že to nie je racionálny postup. Stretávam sa s tým v Česku. Na seminároch im pravidelne ukazujeme simulácie, satelitné snímky, obrovské územia, kde sa rozpadajú smrečiny, poukazujeme na dlhodobo narastajúce škody. Lesníci to berú, ale systém je silne orientovaný na pestovanie smreka. Na druhej strane, ťažko to mať niekomu za zlé, veď z toho žijú. Nech sa na to človek pozerá, ako chce, musí mať na výplaty, na nájom, prevádzkové náklady. Ten tlak je preto obrovský a do budúcna to môže byť seriózny problém.

Je univerzálnym receptom pestrosť lesa?
Bucha: Ak bude les druhovo aj inak pestrejší, umožní to generáciám po nás pracovať s lesom a prispôsobovať ho meniacim sa podmienkam – prírodným aj trhovým. Ak z pestrého lesa aj nejaká drevina nakoniec vypadne, zostane zachovaná istá kostra porastu. Je tu však ešte jedna možnosť. Genetická diverzita. Cieľom je hľadať v rámci druhu jedince, ktoré majú želané vlastnosti, napríklad odolnosť proti suchu. A potom by sa mohli širšie vysádzať. Súčasné znenie zákona o lesnom reprodukčnom materiáli nám však neumožňuje prenos semien medzi výškovými stupňami. Doteraz to malo opodstatnenie, ale možno nastal čas to prehodnotiť.

Nemalo by byť viac buka aj v tatranských lesoch, ktoré sa obnovujú po kalamitách?
Hlásny: Dlhodobo sa venujeme regiónu Kozích chrbtov, kde sa snažia smrekové porasty obohatiť bukom. Je to veľmi náročné, poškodzuje ho zver. Mladé stromčeky treba chrániť oplôtkami, celkovo sa mu veľmi nedarí. Rekonštrukcie bučín sa robili aj v 80., 90. rokoch napríklad na Kysuciach, ale keď tie lokality navštívite, uvidíte len čiastočné výsledky.

Bucha: Už sme načrtli potrebu pestrejšieho lesa. Ak sa však pýtate konkrétne na buk vo Vysokých Tatrách, odpoveď bude skôr negatívna. Ide o špecifickú oblasť, kde je prirodzene nižší výskyt buka. S tým súvisia aj mrazy, ktoré buku škodia. Treba si tiež uvedomiť, že aj keď je buk odolnejšia drevina ako smrek, stále je citlivý na rôzne škodlivé činitele, ktoré klimatickú zmenu sprevádzajú. Nakoniec aj Žofia, posledná kalamita z 15. mája tohto roku, vyvrátila vo veľkej miere bukové porasty.

Tomáš Bucha (49)

Je riaditeľom Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene. V rokoch 1996 až 2013 bol vedúcim programu Čiastkového monitorovacieho systému Lesy. V rokoch 2004 až 2008 pracoval ako národný expert v Spojenom výskumnom centre Európskej komisie v Ispre na projekte globálneho mapovania lesných zdrojov. Odborne sa špecializuje na problematiku hodnotenia a monitorovania stavu lesa prostriedkami a metódami diaľkového prieskumu Zeme.

Tomáš Hlásny (40)

Vedúci odboru ekológie lesa a krajiny v Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene. Pracuje vo výskumnom tíme, ktorý sa zaoberá štruktúrou, dynamikou a funkciami lesných ekosystémov. Jeho hlavným predmetom záujmu je vplyv zmeny klímy na európske lesy, možnosti adaptácie a modelovanie vývoja lesa. Prednáša na Českej zemědělskej univerzite v Prahe a je autorom viacerých štúdií o dosahoch zmeny klímy na lesné ekosystémy.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Stromy #lesy #klimatická zmena