Odborníci z tejto oblasti však upozorňujú, že nie všade sa darilo. Podľa nich si najviac prilepšili siete reštaurácií, ktoré majú jedného majiteľa. Najmenej rástli mzdy v oblasti sociálnej starostlivosti.
Podľa portálu zarábali pracovníci stravovacích zariadení v roku 2013 priemerne 576 eur v hrubom. O rok neskôr to bolo o sedem percent viac, 616 eur. Reštaurácie a jedálne sa tak vyšvihli na prvé miesto v skoku miezd. Ich majitelia či zamestnanci nepovažujú štatistiku za presnú. Myslia si, že nezodpovedá realite a situácia sa, naopak, stále zhoršuje.
„Zdá sa mi to príliš optimistické. Podľa našich informácií platy v reštauráciách rastú, ale maximálne o dve až päť percent. Aj tieto čísla sa však menia a z mesiaca na mesiac kolíšu,“ hovorí Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií. K rastu miezd môže podľa neho dochádzať len v špecifických zariadeniach, ako sú vysokoškolské jedálne alebo hotelové reštaurácie.
„Inak si to neviem vysvetliť. Pretože ak nerastie cestovný ruch, nechodí k nám viac návštevníkov a nemáme vyššie tržby, nie je priestor ani na zvyšovanie platov pre zamestnancov. Okrem toho tu máme veľké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré brzdí akúkoľvek snahu pridať zamestnancom na mzdách,“ dopĺňa Harbuľák.
Projektový manažér portálu Platy.sk Miroslav Dravecký upozorňuje, že platy sa regionálne odlišujú, preto sa výsledky prieskumu nemusia všetkým ľuďom pozdávať. „V kategórii reštaurácie, bary a jedálne však medziročne stúpol plat v každom kraji. Najvýraznejšie, až o 14 percent, v Banskobystrickom,“ hovorí Dravecký.
Spolumajiteľ bratislavskej reštaurácie Peter Krupp pripomína, že ak je vôľa, zamestnávateľ peniaze pre svojich ľudí nájde. „Svoj personál si vážim. Viem, čo je to drieť v kuchyni a obsluhovať ľudí. Vždy je na majiteľovi, či svojim ľuďom pridá. Ja sa o to snažím,“ reagoval. Stotožňuje sa však s názorom, že vyššie mzdy dostávajú najmä zamestnanci sieťových reštaurácií a hotelov.
„Kultúra podnikov, obzvlášť tých bratislavských, sa za posledné roky zmenila. Ľudia chcú vyššiu kvalitu za menej peňazí. Výsledkom je, že kvalifikovaný personál odmieta robiť v prostredí, kde nie je dostatočne ohodnotený. Ostávajú tu ľudia bez praxe alebo s kratšou praxou, ktorí dostávajú logicky menej peňazí. Tí šikovnejší idú do zahraničia,“ vykresľuje situáciu.
Potvrdzuje to aj 28-ročný Michal, ktorý robí čašníka vo zvolenskej reštaurácii už tri roky. Podľa neho o raste platov nemôže byť ani reči. Zvýšila sa akurát minimálna mzda, ktorú v ich „fachu“, ako prízvukuje, dostáva väčšina ľudí. Možno práve jej zvýšenie skresľuje výsledky prieskumu.
„Pri tejto robote človek nemôže čakať, že sa nabalí. Platy sú mizerné a pohybujú sa tesne nad minimálnou mzdou. Manažér nám stále hovorí, nech sa nesťažujeme, vraj dostávame tringelty. Ale na tie sa nemôžeme spoliehať, sú len nárazové,“ povedal Michal s tým, že v decembri dostali všetci zamestnanci odmeny. Jemu na páske zasvietilo 50 eur.
Po reštauráciách a baroch si prilepšili aj zamestnanci automobilového priemyslu, kde podľa prieskumu stúpli platy o päť percent a dostali sa nad tisíceurovú hranicu. Na tretie miesto skočilo bankovníctvo a peňažníctvo s rastom miezd o štyri percentá. Vyššie výplaty mali aj zamestnanci chemického priemyslu a ďalších služieb.
Na chvoste rebríčka je oblasť sociálnej starostlivosti, kde platy, naopak, najviac klesali. Kým v roku 2013 sociálni pracovníci zarábali v priemere 578 eur, o rok neskôr to už bolo o dve percentá menej, 569 eur. Podľa Milady Dobrotkovej z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb je tento trend dlhodobý. „Medziročne rastú ceny, ale my stále pracujeme s rovnakým objemom financií. Nedokážeme pokryť ani infláciu, nieto navyšovať platy. Často sa cítime ako dobrovoľníci,“ hovorí Dobrotková aj v mene ďalších sociálnych pracovníkov.
„Pýtame sa, sú pre štát sociálne služby vôbec dôležité? Keď nedokáže nastaviť taký systém, aby pracovníci dostávali adekvátny plat? Veď odvody na mzdy sú vyššie ako príspevky, ktoré dostávame od štátu na sociálne služby,“ ukončila Dobrotková.
Platy o jedno až dve percentá poklesli aj v ďalších odvetviach, vo výrobe kovov, kovových výrobkov či v maloobchode. Rovnakú mzdu ako pred rokom, bez rastu či poklesu, dostali zamestnanci veľkoobchodu, polygrafického a vydavateľského priemyslu.