Horský: Zatiaľ niet inej vládnej alternatívy ako ľavicovej

Slovensko čaká predvolebný rok 2015. V tom ďalšom sa už začiatkom roka uskutočnia parlamentné voľby.

Michal Horsky
Nové strany často súvisia s tzv. protestnými voličmi. Je však nesmierne náročné postaviť stranu, ktorá zodpovedá hodnotám, postojom aj skupinovým záujmom, tvrdí politológ Michal Horský.
Autor: ,

Politológ Michal Horský v rozhovore pre Pravdu povedal, že podľa dnešného stavu spoločnosti sa dá predpokladať, že zatiaľ niet inej vládnej alternatívy ako ľavicovej. Zároveň však iba málokto očakáva, že Smer aj po štvorročnom výkone vládnej moci zopakuje predošlé víťazstvo s dominanciou v parlamente.

Slovensko má za sebou supervolebný rok 2014. Začiatkom boli prezidentské voľby, potom európske a na jeseň komunálne. Akú správu vydali o krajine?
Charakter všetkých volebných kampaní bol relatívne pokojný a svedčil o konsolidovaných pomeroch v krajine, o sebavedomí vládnucich politických elít, o korektnom pokuse opozície získať politický vplyv a do istej miery aj o pasivite občianskej spoločnosti. Aj preto prekvapil záver roka politickými turbulenciami.

Búrlivé prejavy v politike nie sú len slovenskou témou.
Prepad ľavej či pravej časti politickej scény sa deje v Európe už dlhodobo. Vidieť ho predovšetkým v okolitých krajinách. V súčasnosti je kombinovaný s tzv. antipolitikou, o ktorej som už povedal, že strašidlo antipolitiky obchádza celú Európu a prípad našej krajiny je len jedným z viacerých. Pravicová politika v susednom Česku je v rovnakej kríze. Pravica v Maďarsku sa štiepi na autoritársku a na svoju verejne proklamovanú antiliberálnu fideszovskú koncepciu, prípadne neofašizmus Jobbiku. Naša pravica v tomto vymedzení našťastie neklesla až tak hlboko.

Na straníckej scéne sa počas celého roka diali veľké zmeny. Čím to je, že pôsobí ako nedostavaná budova?
Dobrý dom sa stavia od základov. Je ilúziou domnievať sa, že stavba, ak je spolovice hotová, tak nám do nej nenaprší. Politická scéna už niekoľko rokov vykazuje vyprázdnenosť stredopravej časti a aj ľavá polovica stavby, ktorá sa zdá byť relatívne komfortná, dopláca na nedostavanosť politického domu na Slovensku.

Na pravej či stredopravej strane vznikajú nové politické strany. Ako sa to môže prejaviť v ďalších mesiacoch?
Nielen v našej krajine, ale aj v európskych pomeroch zastupiteľskej demokracie sa stáva, že jedna či druhá časť politickej stavby sa rúca. Od momentu, keď dominátor stredopravej politickej scény Mikuláš Dzurinda a SDKÚ nenašli odpoveď na finančnú a hospodársku krízu, ktorá sa v roku 2008 začala valiť Európou, sa strany začali štiepiť a stratili dych. Aj keď časť občanov je už netrpezlivá, zrejme dno stredopravej politiky sa vyjaví až po nasledujúcich parlamentných voľbách.

Prinesú nové tváre do politiky zmenu?
Nové strany často súvisia s tzv. protestnými voličmi. Je však nesmierne náročné postaviť stranu, ktorá zodpovedá hodnotám, postojom aj skupinovým záujmom. Vydarí sa to raz za dlhú dobu. Novovznikajúce politické subjekty v postkomunistickom svete sú v zásade politicko-ekonomickými eseročkami otcov zakladateľov, prípadne zakladateľov akcionárov, ktorí stoja v ich pozadí. Iná je však úloha mladých politických lídrov. Tí by mali byť vychovávaní v demokratických štruktúrach strán a nie, aby z nich boli vytláčaní. Treba tiež povedať, že spoločenstvá starých pánov a dám v stranách už nič nové do politiky neprinášajú.

Vláda má pred sebou posledný rok pred voľbami. Aký vplyv to môže mať na jej rozhodnutia?
Vládna zostava v predvolebnom období sa vždy usiluje nastaviť priaznivú tvár svojim voličom. Ak by tak nekonala, bolo by to súručenstvo politických kamikadze. Preto môžeme čakať úsmevy vládnej moci voči istej časti voličov a zároveň aj tvrdé ataky opozície. Ide však o to, aby spoločnosť tento rok nehodnotila ako obdobie bez politickej nádeje.

Z vlády v júli najskôr odišli ministri školstva Dušan Čaplovič, hospodárstva Tomáš Malatinský a v novembri pre kauzu CT prístroja ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a predseda parlamentu Pavol Paška. Čo znamenajú tieto zmeny do budúcnosti?
Vládna strana v predstihu zareagovala na spoločenský tlak a nezaváhala ani pri výmene predsedu parlamentu, jedného zo svojich korunných princov. Bola to nielen reakcia na momentálny tlak, ale aj vyleštenie straníckeho štítu do nastávajúceho volebného obdobia.

V novom roku má prezident predniesť prvú správu o stave republiky. Bude kritickejšia v porovnaní s postojmi, ktoré mala hlava štátu doteraz?
Aktuálne postoje prezidentovi vyniesli prvé miesto v rebríčku dôvery. Je logické predpokladať, že bude pokračovať v umiernenej línii. Doteraz nevstúpil do konfrontácie s vládnou mocou, ako ho k tomu nabádala radikálnejšia časť opozície,

Do parlamentných volieb už nie je veľa času, budú začiatkom roka 2016. Čím môžu byť prelomové?
Podľa dnešného stavu spoločnosti sa predpokladá, že zatiaľ niet inej vládnej alternatívy ako ľavicovej. Zároveň iba málokto očakáva, že Smer aj po štvorročnom výkone vládnej moci zopakuje predošlé víťazstvo s dominanciou v parlamente. Rok volebnej kampane bude preto mimoriadne dôležitý na vytvorenie podmienok pre dosiahnutie dobrých volebných výsledkov strán, ako aj to, ktoré strany si zachovajú potenciál na vytvorenie koaličnej vlády.

Ukážu tak parlamentné voľby, ktorá strana má dlhšiu perspektívu a ktorá skončí?
Už dnes sa strany triedia na subjekty, ktoré sa jednoznačne pripravujú na pôsobenie vo vláde, na programové strany, ktoré sa usilujú vyhnúť radikalizmu a exhibicionizmu, a na straničky, ktorých elity neuvažujú o vládnej moci, ale iba o tom, ako sa votrieť do parlamentnej priazne občanov. Uplynulé tri roky boli rokmi stability a istôt. Nasledujúci rok by mal byť aj rokom nádeje v lepšiu budúcnosť. Cesta, po ktorej občania od novembra 1989 kráčajú, takúto možnosť vytvára.

Už 7. februára bude referendum o rodine. Čo si o ňom myslíte?
Spoločenské sily, ktoré otvorili kampaň za rodinu, už vlastne svoje dosiahli. Treba povedať, že či už občania na referendum prídu, alebo s veľkou pravdepodobnosťou nenaplnia potrebné kvórum účasti, tak toľko informácií, často aj zmätených, o úlohe rodiny ešte vo verejnom živote nebolo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
kauza B.A. Haus, kauza Bašternák, Bonaparte,

U podnikateľa Bašternáka zasahuje NaKA

29.06.2016 08:40, aktualizované: 11:00

Vo vile, kde sídlia firmy podnikateľa Ladislava Bašternáka pod bratislavským Slavínom, zasahujú policajti Národnej kriminálnej agentúry.

Lucia Žitňanská

Desať kľúčových paragrafov proti extrémizmu

29.06.2016 07:00

Polícia aj prokuratúra dostanú do rúk silnejšie nástroje v boji proti extrémizmu či rasizmu. Rezort spravodlivosti pripravil zmeny v trestných kódexoch.

Andrej Hrnčiar, Radoslav Procházka

Bude Brecely novým šéfom Siete?

28.06.2016 20:00

Budúcnosť Radoslava Procházku na čele Siete je neistá. Doteraz neprezradil, či na mimoriadnom sneme v Trnave opäť zabojuje o predsednícku stoličku.

Euro, peniaze, ekonomika, graf

Draghi: Brexit spomalí rast ekonomiky eurozóny

29.06.2016 10:39

Prezident ECB Mario Draghi súhlasí s prognózami súkromných ekonómov o spomalení rastu ekonomiky eurozóny pre brexit.

homosexuáli, manželstvá homosexuálov

V Česku zjednodušili adopcie ľuďom v registrovanom partnerstve

29.06.2016 10:17

Český ústavný súd v utorok otvoril registrovaným partnerom cestu k osvojeniu detí. Škrtol časť zákona, ktorá znemožňovala individuálnu adopciu.

kauza B.A. Haus, kauza Bašternák, Bonaparte,

U podnikateľa Bašternáka zasahuje NaKA

29.06.2016 08:40

Vo vile, kde sídlia firmy podnikateľa Ladislava Bašternáka pod bratislavským Slavínom, zasahujú policajti Národnej kriminálnej agentúry.

secure it ikea

IKEA po smrti detí sťahuje v USA a v Kanade milióny komôd

29.06.2016 08:39

Švédsky nábytkársky reťazec IKEA sťahuje v Spojených štátoch a v Kanade takmer 36 miliónov prádelníkov a komôd.