Primátor Pezinka Oliver Solga vyzval obyvateľov mesta nielen na účasť, ale naznačil, že majú podporiť tradičnú rodinu, ktorú tvoria otec a mama. Na skutočnosť, že základné ľudské práva patria aj osobám rovnakého pohlavia, reagoval pre Pravdu s tým, že verí v klasickú rodinu.
Či budú mať takéto odporúčania aj účinok na občanov, nevedel sociológ Pavel Haulík odhadnúť. „Máloktorý primátor je taká autorita, podľa ktorej by sa ľudia správali,“ povedal Haulík. Ako ďalej uviedol, dôležité bude, či sa budú odporcovia referenda vyjadrovať zrozumiteľne a jednoznačne, a to v tomto prípade znamená nezúčastniť sa na ňom. Podľa sociológa sa zdá, ako by od výsledku referenda závisel osud Slovenska. „Skutočnosť je taká, že ten problém je nezaujímavý z pohľadu toho, ako ovplyvní život väčšinovej spoločnosti,“ poznamenal sociológ.
Primátor Solga v decembrovom vydaní mesačníka Pezinčan napísal, že „referendum je dôležité nielen preto, že sa dotýka našej kresťanskej tradície a jej základných hodnôt, medzi ktorými je rodina na najvyšších priečkach, ale aj preto, že sme stále viac atakovaní rôznymi menšinovými požiadavkami, ktoré demokraciu pretvárajú na nadvládu najrôznejších minorít“. Podľa neho zachovanie hodnôt tradičnej rodiny je určujúce nielen pre našu vlastnú existenciu a identitu, ale rovnako pre existenciu národa, ako aj celej európskej civilizácie.
Solga si za svojím názorom stojí. „Niektoré menšiny si nárokujú väčšie práva, ako im prináleží, lenže potom, čo sa týka rodiny, budú nasledovať ďalšie a ďalšie požiadavky a my pôjdeme dole z kopca a už ten pád neubrzdíme,“ povedal pre Pravdu. Dodal, že je za všetky práva, ktoré menšiny majú mať. Ako príklad spomenul inštitút dedenia pre gejov a lesbičky. S postojom pezinského primátora nesúhlasil Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv, aj keď sloboda slova platí. „Prenasledovanie sexuálnych menšín vo všetkých diktatúrach 20. storočia, či to bolo hitlerovské Nemecko, stalinistické Rusko alebo Pinochetova diktatúra v Chile, bolo spojené s týmto druhom strašenia o zachovaní ľudského druhu a civilizácie,“ povedal ľudskoprávny aktivista. Podľa neho hovoriť o atakoch menšín je otáčanie reality na hlavu. „Pravdepodobne považuje za atak fakt, že sloboda prejavu platí aj pre tých, ktorí majú iný názor ako on, lebo to je jediná forma „ataku“, akú si viem predstaviť v slovenskej realite v súčasnosti,“ reagoval Weisenbacher.
Je pravdepodobné, že do referendovej kampane sa v obecných časopisoch zapoja aj ďalší starostovia a primátori. Združenie miest a obcí (ZMOS) však zrejme nebude dávať vyhlásenie k referendu. „My ako ZMOS sme nikdy nenabádali, ako sa majú ľudia rozhodovať. Je to ich slobodné právo,“ povedal výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány. Solgove vyjadrenia nechcel komentovať. Podľa Turčányho sú odporúčania ZMOS-u jasné len v súvislosti s technickým zabezpečením referenda, čo obciam a mestám vyplýva zo zákona.
Prezident Andrej Kiska vypísal referendum na 7. februára. Obyvatelia v ňom budú odpovedať na otázky manželstva, adopcie detí gejmi a lesbičkami a na možnosť odmietnuť sexuálnu výchovu v školách. Referendum žiadala vypísať Aliancia za rodinu, ktorá za jeho vyhlásenie vyzbierala viac ako 400-tisíc podpisov. Referendum bude stáť asi 6,3 miliónov eur.