Vedci si nového predsedu vyberali po tom, čo snem krátko pred Vianocami z tohto postu odvolal Jaromíra Pastoreka. V histórii Akadémie sa tak stalo prvýkrát.
Šajgalík je podpredsedom SAV pre ekonomiku. Vo voľbe bol jediným kandidátom, získal väčšinu 71 percent hlasov. Najprv pred vedcami prezentoval svoje zámery a predstavy. Členovia snemu ho potom v diskusii dusili takmer dve hodiny. Za jednu zo svojich najdôležitejších priorít nový predseda považuje obnovenie akcieschopnosti a jednoty v rámci Akadémie a zlepšenie komunikácie.
„Voľba prebehla v atmosfére, ktorá nasledovala po bezprecedentnom akte, na aký si SAV nepamätá. Situácia je trochu dramatická, preto si myslím, že sa necítim ako víťaz. Cítim sa ako človek, ktorý má túto inštitúciu vyviesť z problémov, ktoré sa nakopili,“ povedal po voľbe. Dodal, že dôvera snemu je mimoriadne zaväzujúca. Pripomenul, že SAV chýbajú peniaze v rozpočte, od štátu totiž dostala o dva milióny eur menej ako vlani.
Pastorek zatiaľ formálne zostáva šéfom Akadémie, z funkcie by ho na návrh ministra školstva mal odvolať prezident Andrej Kiska. Ministerstvo školstva zatiaľ návrh na Pastorekovo odvolanie prezidentovi neposlalo. Chce to urobiť, až keď bude mať na stole aj návrh na vymenovanie nového predsedu.
Predseda snemu Karol Marhold z Botanického ústavu je rád, že akademici zvolili predsedu. „Je to krok, aby sa Akadémia vrátila do normálneho rytmu práce,“ podotkol. Návrh na jeho vymenovanie plánuje poslať ministerstvu ešte tento týždeň.
Marhold od nového šéfa očakáva, že SAV, v ktorej sa pri odvolávaní Pastoreka prejavili vnútorné rozpory, dá opäť dohromady. „Myslím si, že nový predseda bude musieť spojiť, povedal by som, jednu aj druhú stranu. Teda tú, čo hlasovala za odvolanie, aj tú druhú,“ povedal Marhold. Upokojenie situácie vnútri SAV je podľa neho veľmi dôležité aj preto, že Akadémiu čaká veľmi ťažký rok.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Pripravuje sa transformácia jej ústavov na verejné výskumné inštitúcie, čím sa im má umožniť získavanie zdrojov aj v rámci spolupráce s firmami. V praxi to však znamená aj riešenie rôznych pracovnoprávnych a majetkových vecí. Zmena pritom mala začať platiť už o rok.
Návrh pripraveného zákona zároveň dáva predpoklady na zlučovanie jednotlivých organizácií SAV. V súčasnosti funguje v SAV takmer 60 rozpočtových a príspevkových organizácií, podľa Pastoreka sa mali zlúčiť do 12 verejných výskumných inštitúcií, trinástou mal byť servisný úrad. Šajgalík o tom, do koľkých inštitúcií by sa mali ústavy spojiť, nechce špekulovať.
„Každé číslo môže byť smrtonosné. Môj názor je taký, že nasilu sa spájať nedá, pretože keď niečo spojíte nasilu, vždy je vnútorné pnutie, ktoré pri nejakej príležitosti spôsobí výbuch. Musíme otvoriť diskusiu a dohodnúť sa na tom, koľko inštitúcií bude, ako budú zlúčené, aké budú mať z toho výhody,“ reagoval pred začiatkom snemu pre Pravdu.
Práve zmena terajších ústavov na verejno-výskumné inštitúcie a spôsob jej prípravy vyvolala u mnohých vedcov nevôľu, ktorá viedla až k schváleniu návrhu na odvolanie Pastoreka. Kritici mu pritom vyčítali najmä spôsob komunikácie vnútri Akadémie a slabú argumentáciu pri vyjednávaní rozpočtu pre SAV, vedci hovorili o celoakademickej komunikačnej kríze.
Podľa Pastoreka najvážnejší dôvod, prečo ho snem odvolal, bolo to, že nie všetci sa stotožnili s transformáciou. Tvrdí, že nie je vylúčené, že voľba predsedu sa bude opakovať možno už o rok pri chystanej premene ústavov na verejné výskumné inštitúcie.
Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
Pavol Šajgalík (59) vyštudoval na Katedre experimentálnej fyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, kde získal aj doktorát. Od roku 1979 pracoval v Ústave anorganickej chémie SAV, v roku 1999 sa stal jeho riaditeľom, viedol ho 14 rokov. Profesorom je od roku 2004, dnes pôsobí ako externý učiteľ na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a tiež na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka.
Je odborníkom v oblasti výskumu a vývoja anorganických materiálov so špecializáciou na konštrukčnú keramiku na báze oxidov, nitridov a karbidov, špecializuje sa tiež v oblasti prípravy hutných materiálov. Jeho tím navrhol napríklad keramický materiál, ktorý je v prevádzke schopný predpokladať svoje porušenie.
Získal viaceré domáce a zahraničné ocenenia. Začiatkom 90. rokov získal prestížne štipendium nadácie Alexandra von Humboldta, okrem iného mu bol udelený titul Vedec roka 2006. Stal sa členom vedeckej rady Americkej keramickej spoločnosti aj Európskej keramickej spoločnosti. Je spoluautorom a editorom 13 vedeckých publikácií a boli mu udelené tri patenty. Na post predsedu SAV kandidoval ako člen predsedníctva SAV z funkcie podpredsedu pre ekonomiku. Je ženatý a má dve deti.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.