Žiaci odborných škôl si u nich odpracovali časť školského roka. Výhoda bola na oboch stranách. Mladý človek získal zručnosti a firma zase vyškoleného zamestnanca. Dnes sa študentská prax vracia späť do podnikov a jej spustenie bude platiť štát. Vláda dala včera zelenú zákonu, ktorý určuje podmienky pre duálne vzdelávanie.
Tento typ výučby úspešne funguje v krajinách, ako je Rakúsko, Nemecko či Švajčiarsko. U nás na vlastné náklady školí žiakov niekoľko desiatok väčších firiem. Vláda chce, aby takýchto podnikov aj vyučených absolventov bolo viac. Zamestnávateľom za to ponúka daňové úľavy a preplatenie administratívnych nákladov. Od septembra tohto roka by tak tisícky mladých ľudí mali dostať možnosť naučiť sa priamo v podniku napríklad obrábať materiály pomocou zložitých CNC strojov.
„Na rozbehnutie systému duálneho vzdelávania plánujeme zamestnávateľským zväzom poskytnúť určitý objem peňazí. Presná suma ešte nie je dohodnutá, no pohybovať sa bude v státisícoch eur,“ povedal po rokovaní vlády minister školstva Juraj Draxler, ktorý zákon o odbornom vzdelávaní predložil.
Ak firma žiakovi poskytne 400 hodín praxe ročne, bude si môcť za to znížiť daňový základ o 3 200 eur za rok, čím podnikateľ na daniach ušetrí približne 700 eur. „Daňové úľavy by do roku 2018 mali predstavovať sumu takmer 26 miliónov eur,“ reagoval premiér Robert Fico. Štát zároveň mladým zatraktívni štúdium na odborných školách štipendiami.
Okrem toho, že podniky poskytnú prax študentom, ich stavovské združenia a organizácie by mali podľa návrhu dohliadať na kvalitu praktickej výučby, podieľať sa na posudzovaní obsahu toho, čo sa žiaci učia. Mali by tiež hodnotiť obsah učebníc, ale aj stanoviť, čo má byť súčasťou praktickej maturitnej skúšky.
Firmy chcú na nové kompetencie viac peňazí. Premiér nevylúčil, že motivácia pre ne môže byť ešte vyššia, keďže zapojenie sa do systému duálneho vzdelávania je dobrovoľné. „Štát si nemôže dovoliť kúpiť do školských dielní každé dva roky nové stroje. Pre nás je práve preto prioritou rozbehnutie praxe žiakov priamo v podnikoch už počas tohto roku,“ uzavrel Fico.
Vlastnú odbornú školu majú dlhé roky Železiarne Podbrezová. „Sme firmou, ktorá duálne vzdelávanie v praxi vykonáva už desať rokov. Robíme to na úkor toho, že financujeme kvalitu z vlastných prostriedkov a de facto tým suplujeme úlohu štátu,“ tvrdí Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová. Privítal by, aby štát nastavil ešte väčšie daňové úľavy za vzdelávanie študentov.
„Sme presvedčení o tom, že pokiaľ štát nebude dostatočne motivovať zamestnávateľov, nemôžeme očakávať, že podnikatelia preberú na seba záväzky, zodpovednosť a vysoký podiel nákladov na vzdelávanie a nebudú očakávať benefity, ktoré im vo väčšej miere tieto prostriedky aj vrátia,“ dodal Soták.
Na Slovensku existujú aj ďalšie firmy poskytujúce odborné vzdelávanie žiakom stredných škôl. Napríklad už v septembri minulého roka rozbehlo systém duálneho vzdelávania 17 nemeckých podnikov. Viac ako 150 nemeckým firmám totiž už v minulom roku chýbalo 1 750 kvalifikovaných zamestnancov. Deje sa tak v časoch, keď nezamestnanosť dosahuje úroveň 12,25 percenta, čo znamená, že prácu si stále nevie nájsť viac ako 330-tisíc ľudí.
Jaroslav Holeček, prezident Združenia automobilového priemyslu, verí, že počas schvaľovania zákona v parlamente vyrokujú s politikmi lepšie podmienky. O zákone hovorí, že je potrebný. Bojovali zaň samotní zamestnávatelia. „Dnes mladí ľudia po skončení strednej školy nemajú potrebné technické zručnosti. Firmy tak v podstate nemali inú možnosť ako na vlastné náklady začať učiť mladých ľudí ovládať moderné obrábacie stroje,“ konštatoval Holeček.
Stredné školstvo podľa neho dospelo do stavu, keď sa milióny eur investujú do v praxi nepotrebného vzdelania. „Takýto stav je dlhodobo neudržateľný, ak chceme, aby Slovensko aj v budúcnosti ekonomicky rástlo,“ dodal.
Odborné školy sa spolupráci s podnikmi brániť nebudú, práve naopak. „Záujem o tento typ vzdelávania by určite mala každá škola, spolupráca s firmou je pre ňu súčasťou imidžu, ale rozhodujúce budú podniky. Ťažko teraz posúdiť, koľko ich do toho pôjde,“ zhodnotil František Tamašovič zo Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania.